Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/19/2025 z 23. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Prešov 20CoCsp/19/2025 8317210277 23. 04. 2026 JUDr. Michal Boroň ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, E., 2) A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, E., obaja zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 764 281, 3) Profi-reality SK, s.r.o., so sídlom Gen. Petrova 2200/10, 071 01 Michalovce, IČO: 48 232 858, zastúpeným JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti dražby, odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/227/2017-341 zo dňa 11.11.2021, takto rozhodol: I. Mení sa rozsudok súdu prvej inštancie tak, že dražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne E. B., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., okres E., kat. úz. E., zapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu - bytovka so súpisným číslom XXXX, vchod X, ulica D. v E., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 75/6266 k pozemkom evidovaným ako parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXXXXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelné číslo XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, je neplatná. II. Žalobcom v 1. a 2. rade sa voči žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. III.

Stranám sporu sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie:

I. Konanie pred súdom prvej inštancie 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: ,,Žalobu o určenie neplatnosti dražby zamieta. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Aplikoval ust. § 151a a § 151j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte ako ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 až 6, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona NR SR č. 323/1992 Zbierky o notároch a notárskej činnosti (ďalej len ,,zákon o dobrovoľných dražbách“). 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po doplnení dokazovania mal za preukázané, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť ani z pohľadu skúmania proporcionality a primeranosti dražby. Zobral pritom do úvahy závery uznesenia pléna PL ÚS 23/2014, podľa ktorého intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Záujem záložného veriteľa na speňažovaní majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie. V zmysle intencií zrušujúceho rozsudku krajského súdu súd prvej inštancie skúmal, či sa veriteľ mohol domáhať vykonania iného, primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva a či predaju bytu žalobcov nemohlo predchádzať povolenie splátok v základnom konaní, ktorého sa žalobcovia domáhali. 4. Z časového prehľadu jednotlivých úkonov týkajúcich sa posudzovania neplatnosti dražby pre súd prvej inštancie vyplynulo, že konaniu samotnej dražby predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a samozrejme ohodnotenie bytu. Keďže výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti bol nariadený pre sumu 43.254,71 eura a byt bol ohodnotený na sumu 41.359,42 eura, už z toho mal súd prvej inštancie zrejmé, že nedošlo porušeniu zásady primeranosti vo výške dlhu a cene nehnuteľnosti, o ktorú mali žalobcovia prísť. Výsledkom predaja nehnuteľnosti bola suma 37.300 eur, ktorú nepovažoval za takú, aby bola v hrubom nepomere k výške dlhu. Teda aj v zmysle intencií uznesenia PL ÚS 23/2014 súd prvej inštancie konštatoval, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva nie je vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom (druhým v poradí) na sumu 41.359,42 eura a byt bol predaný za 37.300,- eur. Vzhľadom na výšku dlhu 43.254,71 eura súd prvej inštancie konštatoval, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predajom bytu, ktorého hodnota bola primeraná vo vzťahu k výške dlhu. 5. Pokiaľ ide o skúmanie sociálneho aspektu vo vzťahu k žalobcom s prihliadnutím na skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím, súd prvej inštancie konštatoval, že ani tu nedošlo k porušeniu žiadnych právnych noriem. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere nie za tým účelom, aby si zabezpečili bývanie, ale na prekrytie a splatenie iných úveroch, jeden v Slovenskej sporiteľni a druhý v Poštovej banke. Zistil, že poskytnutý úver mal byť splácaný v splátkach po 274,63 eura mesačne za situácie, keď obidvaja manželia pracovali. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalobca v druhom rade už nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie a v roku 2017 bol čistý mesačný príjem žalobkyne v prvom rade vo výške 755,- eur mesačne. Z toho platila poplatky spojené s bývaním vo výške zhruba 150,- eur mesačne, teda po odrátaní týchto výdavkov zostávala žalobkyni v 1. rade suma zhruba 600,- eur mesačne a preto považoval za nereálne, aby mohla zaplatiť splátku vo výške 300,- až 350,- eur mesačne tak, ako to žiadala žiadosťou o splátkový kalendár z 26.10.2017. Po zaplatení splátky vo výške 350,- eur mesačne by jej zostal príjem len 250,- eur mesačne, pričom sama uviedla, že v tom čase bol manžel nezamestnaný a syn študoval na vysokej škole. To bolo aj dôvodom, prečo žalobcovia prestali uhrádzať jednotlivé splátky. Považoval za nereálne, aby niekto z najbližších príbuzných žalobcov im mohol poskytnúť finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu, ktorý bol po zosplatnení vyšší než 43.000,- eur. Ak by súd aj pripustil možnosť, že žalovaný v prvom rade mal podať najprv žalobu a domáhať sa zaplatenia zvyšku úveru voči žalobcom v základnom konaní, bolo preukázané, že žalobcovia nedisponovali takým množstvom finančných prostriedkov, aby svoj dlh mohli uhradiť naraz. 6. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že voči žalobcom sa vedú viaceré exekučné konania vo vzťahu k oprávneným, ktorými sú nebankové spoločnosti poskytujúce úvery, napríklad EOS KSI Slovensko a Intrum Slovakia s.r.o. a teda ja v prípadnom exekučnom konaní by žalobca v prvom rade

bol len jedným z viacerých oprávnených, pričom celková suma uplatnených pohľadávok by bola taká vysoká, že by opodstatňovala súdneho exekútora viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti. 7. Za nezanedbateľnú skutočnosť považoval súd prvej inštancie aj fakt, že žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v čase nesplácania úveru disponovala finančnými prostriedkami vo výške minimálne 5.000,- eur v hotovosti a tiež motorovým vozidlom. Svoju situáciu sa nesnažila vyriešiť uspokojením svojho veriteľa aspoň čiastočne, ale naopak, prestala splácať úver a po oznámení, že dôjde k výkonu záložného práva dražbou bytu sa domáhala splácania dlhu v splátkach, ktorých výška nebola reálna. Za situácie, že žalobcovia prestali splácať úver mesačne vo výške 274,- eur, čo bola splátka úveru za situácie, že žalobca v druhom rade stratil prácu a žalobcovia nemali iné zdroje, považoval súd prvej inštancie za nereálne pripustiť možnosť, že úver by splácali v splátke 300,- až 350,- eur mesačne. 8. Na základe vykonaného dokazovaním súd prvej inštancie získal odpovede na otázky predostrené krajským súdom a to tak, že nedošlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovanej v 1. rade. Nemal preukázané porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ani to, aby zákonu odporujúcim spôsobom došlo k porušeniu práv žalobcov, či už na obydlie alebo na ich súkromný život tak, ako to prezentovali. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pričom nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. II. Odvolanie žalobcov 1. a 2. rade 9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Sú toho názoru, že veriteľ mohol vymôcť svoju pohľadávku aj iným spôsobom, a to žalobou na plnenie a následne prípadnou exekúciou. Veriteľ nevyčerpal iné možnosti vymoženia dlhu, resp. ani sa o ne nepokúsil, hneď pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Došlo teda, tak ako to pripustil aj odvolací súd, k porušeniu princípu proporcionality ako ústavného princípu, ktorý musí byť v súkromnoprávnych vzťahoch rešpektovaný. 10. Keď sprístupnili byt na ohliadku pre prípadných záujemcov, boli to ľudia z Humenného a okolia, avšak nakoľko dražba sa konala v meste Prešov, tejto sa už zúčastnili len záujemcovia z Michaloviec, Žiliny a Stropkova. Tieto osoby, či už fyzické alebo právnická, zrejme nemali ekonomický problém dostaviť sa do miesta konania dražby, pretože všetci sa venujú podnikateľskej činnosti, pričom záujemcov z Humenného a okolia, ktorí by mali skutočný záujem o vydraženie nehnuteľnosti za účelom bývania (nie finančného obohatenia sa ako zúčastnení účastníci dražby), od účasti na dražbe odradila vzdialenosť konania tejto dražby. 11. Taktiež trvajú na tom, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože predal byt pod cenu, resp. uspokojil sa s cenou, za akú bol vydražený. Vo svojom vyjadrení uviedol, že ich tvrdenie o tom, že nemal záujem na získaní čo najvyššieho podania pri výkone dražby považuje za vykonštruované. Zo strany žalovaného v 2. rade ide len o všeobecné konštatovanie, bez bližšej špecifikácie, ktoré podľa ich názoru možno vyvrátiť už len samotnou skutočnosťou, že byt bol vydražený už v 1. kole a to za cenu, po odpočítaní nákladov na vykonanie dražby, v sume 29.970,56 eura. Pritom predmet dražby bol ohodnotený, aj keď stále tvrdia, že za účelovo nižšiu cenu, na 41.400,eur a dlh voči žalovanej v 1. rade bol v čase konania dražby vyčíslený na sumu 43.254,70 eura. 12. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie o nereálnosti pripustenia možnosti, aby žalobcovia úver splácali v splátke 300 - 350,- eur mesačne, ako to žalovanej v 1. rade ponúkli, a to vzhľadom na ich vtedajšiu finančnú situáciu. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 20Co/45/2019-201 zo dňa 30.07.2019, čo sa týka zrušujúceho výroku o zamietnutí žaloby v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nariadil súdu prvej inštancie, aby preskúmal, či veriteľ, teda žalovaná v 1. rade vyčerpala iné možnosti vymoženia dlhu. Konštatovanie súdu prvej inštancie je len hypotetické, pretože ak navrhli banke, že bude splácať svoj dlh aj vo vyšších splátkach, ako bolo dohodnuté, v zmysle názoru odvolacieho súdu, táto mala prijať ich návrh a až po tom, ak by nevyužili túto možnosť, pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako „ultima ratio“.

13. V neposlednom rade, poukázali na to, ako už bolo v priebehu konania preukázané, žalobkyňa v 1. rade nadobudla predmet dražby počas manželstva, teda ako manželka žalobcu v 2. rade na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov, a to zo spoločných prostriedkov, a preto predmetný byt patrí v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ako manželov. V predmetnom prípade nebol dodržaný postup v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď záložný veriteľ, teda žalovaná v 1. rade, neoznámila žalobcovi v 2. rade, ako spoluvlastníkovi zálohy začatie výkonu záložného práva (oznámil to len žalobkyni v 1. rade) a taktiež mu nebolo doručené oznámenie o vykonaní dražby, z čoho vyplýva, že nebol dodržaný postup uvedený v ust. § 151l Občianskeho zákonníka. Zároveň nebol dodržaný ani postup v zmysle § 12 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď dražobník, teda žalovaný v 2. rade nezaslal žalobcovi v 2. rade ako spoluvlastníkovi výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia a nezaslal žalobcovi v 2. rade, ako vlastníkovi predmetu dražby ani znalecký posudok. Tento dôvod neplatnosti dražby uvádzajú až teraz, v rámci v poradí druhého odvolania proti zamietajúcemu výroku o neplatnosť dražby. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 14. Za významné pre právne posúdenie tejto veci, berúc na zreteľ európsku judikatúru, stále považujú právo na ich obydlie za prioritné. Bolo preukázané, že v predmetnej nehnuteľnosti stále bývajú. Nemajú inú možnosť inak viesť bytovú otázku. Predajom ich bytu došlo k vážnemu zásahu do práva na ich obydlie, t.j. k porušeniu ústavného práva na obydlie. 15. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a určil, že dražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne E. B., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., okres E., kat. úz. E., zapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu - bytovka so súpisným I., vchod X, ulica D. v E., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 75/6266 k pozemkom evidovaným ako parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelné číslo XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, je neplatná. Zároveň žiadali priznať voči žalovaným v 1. - 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Vyjadrenia strán v odvolacom konaní 16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným skutočnostiam uviedol, že v plnom rozsahu trvá na argumentoch a skutočnostiach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že veriteľ mohol vymôcť pohľadávku aj iným spôsobom ako pristúpením k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, opätovne uvádza, že navrhovateľ v dražbe sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. 17. Tvrdenia žalobcov ohľadne miesta konania dražby nemôžu obstáť, pretože táto vzdialenosť rozhodne nepredstavuje znemožnenie účasti na dražbe. Na podporu tejto skutočnosť uviedol uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. júna 2019, sp.zn. 8Cdo/58/2018. Mesto Prešov vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb účasť na dražbe umožňuje, a to pre záujemcov zo všetkých oblastí Slovenskej republiky. Čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže podľa žalovaného v 2. rade mať vplyv na platnosť dražby, pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. 18. Pokiaľ ide o závery znalca uvedené v znaleckom posudku, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade nemajú žiadne právomoci určitým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR.

19. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že došlo k porušeniu zákona zo strany žalovaného v 2. rade, a síce že pánovi A. A. C. nebolo doručené oznámenie o dražbe, v tomto prípade nastala fikcia doručenia, nakoľko žalobca si zásielku neprevzal. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky povinnosti, ktoré mu Zákon o dobrovoľných dražbách ukladá. 20. Vo vzťahu k námietke, že vydraženie nehnuteľnosti v I. kole dražby za cenu 37.300,- eur je neprimerane nízke, že nehnuteľnosť bola predaná hneď v I. kole, a že žalovaný v 2. rade nekonal s odbornou starostlivosťou uviedol, že zo Zmluvy o realizácii dražby zo dňa 19.10.2017 medzi navrhovateľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným v 2. rade je zrejmé, že v dohodnutých podmienkach je aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a to 2x o sumu 2.050,- eur. Žalovaný v 2. rade teda postupoval striktne v zmysle uzatvorenej zmluvy a v intenciách zákona. Vydražiteľ ako jediný z účastníkov bol ochotný vydražiť nehnuteľnosť za sumu 37.300,- eur. Žalovaný v 2 . rade konal s odbornou starostlivosťou, pretože ak by sa pripustila možnosť opakovanej dražby, zvýšili by sa náklady dražby a taktiež by aj porástli úroky žalobcov. 21. Navrhol odvolanie žalobcov zamietnuť, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania. 22. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 3. rade pri odvolacích dôvodoch poukázal na napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie, s rozhodnutím a odôvodnením ktorého sa stotožnil. S prihliadnutím na argumentáciu žalobcov (veriteľ si mal vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom žaloby na zaplatenie) zdôraznil, že práve tento postup by bol pre žalobcov (dlžníkov) finančne nevýhodný oproti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. V prípade súdneho konania by k vymáhanej sume bolo potrebné pripočítať aj trovy súdneho konania, a prípadného exekučného konania, ktoré by sa vyčíslili z dlžnej sumy, čím by okrem úroku z omeškania došlo k ďalšiemu zbytočnému navýšeniu záväzku dlžníkov. 23. Poukázal na to, že žalobcovia prvýkrát v odvolaní argumentovali o porušení povinností žalovanej v 1. rade ako veriteľa podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nezaslanie oznámenia záložného veriteľa žalobcovi v 2. rade ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností. Záložná zmluva bola uzatvorená len so žalobkyňou v 1. rade ako výlučným vlastníkom zálohu evidovaným v katastri nehnuteľností. Záložný veriteľ, ako ani dražobník nemajú možnosť zistiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov (jeho zúženie alebo zánik), ak im tieto informácie nie sú poskytnuté priamo od dlžníka. Takéto opomenutie (či už úmyselné alebo neúmyselné) nemôže byť pripísané na ťarchu druhej strany, ktorá disponuje len verejne prístupnými alebo dobrovoľne poskytnutými informáciami. 24. Uviedol, že prípadné vady (porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka) konania záložného veriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nezakladá v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosť dražby. 25. Rovnako, aj v prípade postupu dražobníka pri doručovaní listín podľa ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov. Opätovne zdôraznil, že dražobník nemá povinnosť zisťovať okruh potenciálnych vlastníkov predmetu dražby a ani túto možnosť nemá. V rámci svojej činnosti vychádza z verejne dostupných zdrojov. Žalobcovia ani nepreukázali, a dražobníka informovali o tom, že predmet dražby patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Uvedená lehota je prekluzívna a jej nedodržanie má za následok zánik práva. V súlade s ustálenou judikatúrou je aj dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. 26. Z uvedených dôvodov žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil a žalobcov zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. IV. Odlišné právne posúdenie veci 27. Odvolací súd vyzval výzvou zo dňa 02.02.2023 (č.l. 396 spisu) žalovaného v 1. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámil:

a) na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli so žalovaným v 1. rade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého žalovaný v 1. rade mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu 27.06.2017, b) splátky úveru a ich výšku, pre ktoré žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.06.2017, c) celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.06.2017. Uvedená výzva bola doručená žalovanému v 1. rade prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 18.02.2023 (doručenka medzi č.l. 396 a 397 spisu). Žalovaný v 1. rade v súdom určenej lehote sa nevyjadril k výzve. 28. Zároveň v súlade s § 382 CSP odvolací súd vyzval výzvou zo dňa 08.09.2023 (č.l. 397 spisu) strany sporu na vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu veci, keďže mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka, a to v súvislosti s proporcionalitou výšky dlžnej sumy splátok, so splácaním ktorých boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru k celkovej výške dlhu, pre ktorý bol nariadený výkon záložného práva, a k hodnote vydraženej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Odvolací súd poukázal na návrhy generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21, SP, CI proti Všeobecnej úverovej banke, a.s., ktorá v zmysle návrhov okrem iného uviedla, že článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku toho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu, tomuto súdu prislúcha, aby preskúmal najmä tieto kritériá: po prvé, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, po tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru. Výzva bola doručená právnej zástupkyni žalobcov a žalovanému v 2. rade 11.09.2023, právnym zástupcom žalovaných v 1. a 3. rade dňa 24.09.2023. 29. K odlišnému právnemu posúdeniu podal vyjadrenie žalovaný v 1. rade. Namietal absenciu oprávnenia vyššieho súdneho úradníka, v tomto prípade JUDr. Radoslava Mušinského, na vykonanie procesného úkonu podľa § 382 CSP. Namietal, že s výnimkou vecí, v ktorých zákon výslovne priznáva vyššiemu súdnemu úradníkovi oprávnenie, aby o nich sám konal a rozhodol, je právne posúdenie - ako činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma - výlučnou úlohou a zodpovednosťou sudcu (senátu). V civilných veciach vykonávajú súdnictvo na súde iba sudcovia (§ 11 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“). (Vyšší) súdny úradník môže konať a rozhodovať iba vo veciach, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon (§ 11 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z.). Z výpočtu v ustanovení § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2003 Z.z.“) je evidentné, že prejednávaná vec nepatrí medzi také, v ktorých by vyšší súdny úradník mohol samostatne konať a rozhodnúť. Uviedol, že výzva zo dňa 08.09.2023 pritom nepochybne obsahuje právne posudzovanie veci (hoci len ako jedno z možných). Nemožno z neho zistiť, či k tomuto právnemu posúdeniu dospel vyšší súdny úradník sám (vlastnou myšlienkovou činnosťou), alebo mu bolo komunikované niektorým členom odvolacieho senátu. Ani v jednom prípade však nemôže ísť o zákonný a procesné korektný postup. V prvej alternatíve by išlo o zreteľné prekročenie oprávnení vyššieho súdneho úradníka, ktorý môže nanajvýš vyhotoviť „právny rozbor veci“ (§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 549/2003 Z.z.] ako internú pomôcku pre konajúceho sudcu (senát), nesmie ho však navonok vydávať za právne posúdenie zo strany príslušného súdu. Avšak ani druhá možnosť nemá žiadnu oporu v zákone a odporuje samotnej povahe výkonu súdnictva - právne posúdenie veci predstavuje vnútorný myšlienkový proces

sudcu, ktorého komunikácia musí prebiehať v striktne stanovenom procesnom rámci, prostredníctvom procesných úkonov, ktoré sú na to výslovne dezignované (okrem samotného rozhodnutia a jeho odôvodnenia napr. výzva na späťvzatie: žaloby podľa § 138 CSP, predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP, alebo práve upozornenie strán na možnú odlišnú právnu kvalifikáciu podľa § 382 CSP. 30. Subsidiárne ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že výzva súdu indikuje zámer prieskumnej činnosti, ktorá by bola hrubým porušením, kategorickej viazanosti súdu žalobou (§ 216 ods. 1 CSP). Odlišné právne posúdenie veci v odvolacom konaní je pri súčasnom splnení podmienok podľa § 382 CSP možné iba v mantineloch predmetu a skutkového základu sporu. Predmet sporu zásadne určujú strany sporu (čl. 7 ods. 1 Základných princípov CSP). V podanej žalobe sa však nenachádza opis žiadnych skutočností, ktorých sa týka aktuálna výzva súdu (okolnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru). Rovnako ani v neskoršom priebehu sporu neboli tieto skutočnosti procesné relevantných spôsobom „vnesené", najmä nedošlo k zmene žaloby v zmysle ustanovení § 139 a nasl. CSP. Osobitne tu poukázal na ustanovenie § 140 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. (Pre úplnosť dodal, že zmena žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná, § 371 CSP). Zároveň akcentoval, že žalobcovia boli a stále sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), na ktorého i dopadá domnienka odbornosti (čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP), takže ani z tohto hľadiska nie je namieste, aby súd suploval aktivitu, ktorou bol podľa právnych predpisov regulujúcich advokáciu, povinný ich právny zástupca. Keďže skutočnosti, ktoré sú popísané vo výzve súdu zo dňa 08.09.2023, neboli nikdy predmetom sporu, nemôže do úvahy prichádza ani akákoľvek ich „odlišná" právna kvalifikácia. 31. Napokon žalovaný v 1. rade uviedol, že je pre neho vrcholne nezrozumiteľná aj identifikácia právnych noriem, ktorými by mal byť „odlišne" i posudzovaný procesný nárok žalobcov (bod 2 výzvy súdu ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka). Pripomenul, že predmetom sporu je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Jedinou relevantnou právnou normou je tak ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona. Podľa žalovaného môže ísť navyše len o žalobný dôvod spočívajúci v porušení ustanovení tohto zákona, a nie o spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, keďže žalobný návrh žalobcov na určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej so žalovaným bol právoplatne zamietnutý (rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/227/2017-158 zo dňa 22.11.2018, v spojení s výrokom I. rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/45/2019-201 zo dňa 30.07.2019). Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa veľmi starostlivo a podrobne zapodieval všetkými žalobnými dôvodmi, a posúdil ich vo svetle zodpovedajúcich ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., t.j. či došlo k porušeniu povinností tam normovaných. Odlišná právna kvalifikácia by v zmysle § 382 CSP do úvahy, iba keby bolo - v medziach žaloby - identifikované iné ustanovenie zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré malo byť porušené (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.: „boli porušené ustanovenia tohto zákona"). Len taká situácia by následne vyhovovala hypotéze procesnoprávnej normy v ustanovení § 382 CSP, ktorá o. i. vyžaduje, aby išlo o aplikáciu zákonného ustanovenia, ktoré „je pre rozhodnutie veci rozhodujúce“. Ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka takúto povahu nijako nemôžu mať, keďže nejde o ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. Výzva súdu navyše opomína, že okolnosti predčasného „zosplatnenia" úverového záväzku sú z hľadiska zákonnosti dobrovoľnej dražby úplne irelevantné. Žiadne ustanovenie právneho predpisu nevyžaduje, aby sa dražba mohla vykonať len na uspokojenie záväzku „zosplatneného“ pre neplatenie splátok. Jedinou zákonnou podmienkou je, že musí ísť o omeškaný záväzok zabezpečený záložným právom (§ 151j ods. 1, v spojení s § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka). K tomu pristupuje špecifické obmedzenie podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. a to že nehnuteľnosti nemožno dražiť, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur. V priebehu sporu však žalobcovia ani raz neprodukovali prostriedok procesného útoku, z ktorého by vyplývalo, že by ktorákoľvek z uvedených zákonných i podmienok nebola splnená. V tomto kontexte nemôže podľa žalovaného preto obstáť ani poukaz na návrhy generálnej advokátky v prebiehajúcom konaní na i Súdnom dvore Európskej únie vo veci C-598/21 - Všeobecná úverová banka. Ako vyplýva z návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie prejudiciálneho konania, predmetom vnútroštátneho sporu, v rámci ktorého inicioval toto prejudiciálne konanie, je zdržanie sa výkonu záložného práva, ktoré z povahy veci predchádza samotnému uskutočneniu dražby. Jeho závery sú preto nepoužiteľné na prejednávanú vec, v ktorej žalobná požiadavka cieli na určenie neplatnosti už

uskutočnenej dražby, a teda podlieha úplne inému súboru právnych noriem, než ktoré sú aplikovateľné na vec, ku ktorej sa má vyjadriť Súdny dvor vo vyššie označenom prejudiciálnom konaní. 32. Žalovaný na záver pripomenul odvolaciemu súdu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa veľmi detailne a presvedčivo vyporiadal aj s otázkou proporcionality výkonu záložného práva (najmä v bodoch 32 až 34 odôvodnenia), odhliadajúc pre potreby tejto obrany, že k takému prieskumu vôbec nemalo dôjsť, keďže mu nezodpovedalo nič v obsahu podanej žaloby. Aktuálnu výzvu preto považuje za výraz neobhájiteľného favorizovania a protežovania žalobcov, bez akéhokoľvek zreteľa na ich vlastné protiprávne správanie a najmä absenciu akejkoľvek ich snahy o riešenie úverovej delikvencie inými spôsobmi než speňažením zábezpeky, ako to všetko výstižne popísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Konštatoval preto, že zo strany odvolacieho súdu vôbec nejde o prejednanie veci zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, je tomu presne naopak, riadne procesné zistené skutočnosti o nezodpovednosti a ľahostajnosti žalobcov sú úplne ignorované a v rozpore so zásadou rovnakej príležitosti na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sa prihliada výlučne na záujmy žalobcov, zatiaľ čo jeho oprávnené záujmy a legitímne očakávania sú negované. 33. K odlišnému právnemu posúdeniu sa vyjadril taktiež žalovaný v 2. rade. Nesúhlasil s názormi prezentovanými v Návrhoch generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21. Naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Má za to, že otázka proporcionality neprichádza do úvahy nakoľko žalobcovia úver riadne nesplácali a zároveň v konaniach bolo preukázané, že sa voči nim vedú viaceré exekučné konania vo vzťahu k oprávneným, ktorými sú najmä nebankové spoločnosti poskytujúce úvery. Nekalá povaha zmluvnej podmienky v tomto prípade nie je na mieste. Konanie žalobcov považuje za účelové s cieľom vytvárať prieťahy v konaní, pretože všetky skutkové tvrdenia a právne formulácie žalobcov boli jasne vyvrátené na podklade dôkazov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nedošlo ani k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v prvom rade. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014 - 18 zo dňa 24. septembra 2014, ktorý sa k otázke proporcionality vyjadril, že „intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva. V zmysle intencií uvedeného uznesenia ústavného súdu možno konštatovať, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva nie je vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom (druhým v poradí) na sumu 41.359,42 eura. Vzhľadom na výšku dlhu 43.975,41 eura konštatoval, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predajom bytu, ktorého hodnota bola primeraná vo vzťahu k výške dlhu. Poukázal na ust. § 151j Občianskeho zákonníka, z ktorého žalovaný v 2. rade vyvodzuje, že zákonodarca prenecháva veriteľovi alternatívne možnosti uspokojenia sa, a teda je výlučne na ňom akú alternatívu zvolí. Podľa jeho názoru nemožno spravodlivo žiadať, aby veriteľ zvolil možnosť, ktorá by ho zaťažovala a spôsobovala komplikácie - žaloba na plnenie, ktorú uvádzajú žalobcovia ako príklad. Výška pohľadávky činila 43.975,41 eura, a preto tvrdenie, že došlo k porušeniu princípu primeranosti nie je na mieste. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Žalobcovia nepreukázali žiaden dôvod neplatnosti dražby. Čo sa týka námietky o údajnom podhodnotení znalcom určenej ceny nehnuteľnosti, žalobcovia nepreukázali žiadnu neobjektívnosť dražobníka. V konaní neboli zistené žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by svojou intenzitou s ohľadom na okolnosti prípadu odôvodňovali taký fatálny zásah do právnej istoty záložného veriteľa či vydražiteľa, akým by bolo určenie neplatnosti vykonanej dražby. 34. Žalobcovia a žalovaný v 3. rade sa v stanovenej lehote nevyjadrili v určenej lehote k odlišnému právnemu posúdeniu odvolacím súdom. V. Prvé konanie pred odvolacím súdom 35. Odvolací súd rozsudkom z 28. septembra 2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 31. októbra 2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že dražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne E.

B., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., okres E., kat. úz. E., zapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu - bytovka so súpisným číslom XXXX, vchod X, ulica D. v E., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 75/6266 k pozemkom evidovaným ako parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, je neplatná. žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. Opravným uznesením z 31. októbra 2023 sp.zn. 20Csp/10/2022 odvolací súd opravil výrok o trovách konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobcov v 1. a 2. rade možno považovať za spotrebiteľov, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaného v 1. rade možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1. rade ako úverovými veriteľom, odvolací súd následne posudzoval aj otázku predčasného zosplatnenia pohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný veriteľ realizoval záložné právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu. Podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán konania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Keďže žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal existenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka s dlžníkmi, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z 27. júna 2017 bolo odvolacím súdom považované za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že neexistovala ani pohľadávka banky (žalovaného v 1. rade ) nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, aj samotná dražba nehnuteľností je neplatná. VI. Konanie na dovolacom súde 36. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný v 1. rade. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako ,,dovolací súd“) uznesením sp.zn. 8Cdo/60/2024 z 30.06.2025. tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.09 2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 31.10.2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 37. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací súd okrem iného uviedol, že z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd v súlade s § 382 CSP nepostupoval. K verejnému vyhláseniu rozhodnutia došlo bez toho, že by dovolateľ mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie v rozsudku č.k. 10Csp/227/2017-341 z 11. novembra 2021 nepoužil. Žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že nedošlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nezistenie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe vyhovel. Pri posúdení platnosti dobrovoľnej dražby zohľadnil najmä neexistenciu dohody o mimoriadnom zosplatnení pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. 38. Dovolací súd poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie, ktorým odvolací súd v merite veci za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorá nebola predtým predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, sa považuje za prekvapivé rozhodnutie, ktoré je založené na iných právnych záveroch ako rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie nečakane založené na nepredvídateľne iných resp. nových dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (m. m. sp.zn. 3Cdo/76/2024, 3Cdo/102/2008, 5Cdo/46/2011). 39. V kontexte uvedeného preto dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade dôvodne namietal porušenie jej procesných práv v takej miere, že z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutia vo veci samej došlo pred uplynutím lehoty na vyjadrenia sa k výzve v zmysle § 382 CSP, poskytnutej odvolacím súdom

sporovým stranám. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto možno konštatovať, že konanie je zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ďalšom konaní uložil odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade. Zároveň sa má odvolací súd vysporiadať aj vyjadrením žalovaného v 1. rade k výzve v zmysle ustanovenia § 382 CSP (§ 455 CSP). VI. Druhé konanie na odvolacom súde 40. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, viazaný právnym posúdením dovolacieho súdu (§ 455 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Dospel pritom k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, pričom na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. 41. V zmysle ustanovenia § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. Pri kasačnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Povinnosť súdov nižšej inštancie bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyplýva z nutnosti definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie veci v primeranej dobe a na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie záväzného právneho názoru (v prípade kasačného rozhodnutia) za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces. 42. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 43. Podľa § 3 ods. 1 až 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Úkonmi vyššieho súdneho úradníka sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, b) skutkový a právny rozbor veci, c) iné úkony súdu (2). Sudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním a) vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce,6) b) v určitej veci (3). Ak sudca poveril súdneho úradníka vykonaním úkonu podľa odseku 3 písm. b), môže súdny úradník požiadať sudcu o odňatie veci, ak ide o úkon, na ktorý súdny úradník nie je oprávnený, alebo ak ide o úkon, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi (4) . Vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce6) alebo súčasťou súdneho spisu (5) . 44. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu a) o návrhu na vydanie platobného rozkazu, b) v konaní o dedičstve, c) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom, d) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ak nejde o výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým dieťaťom po obmedzený čas alebo o výkon rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, e) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu, f) v upomínacom konaní.

(2) Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. 45. Podľa § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník vykonáva a) dožiadania, b) úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu, c) úkony súvisiace s prípravou pojednávania, d) zisťovanie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, rozsudku na základe uznania alebo vzdania sa nároku, e) zisťovanie podmienok na vyhlásenie konkurzu, f) prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania, g) prípravu rozhodnutí pre sudcu, h) úkony vo vykonávacom konaní, i) úkony súvisiace s prípravou súdneho spisu na predloženie odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu, j) úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie, k) iné procesné úkony. 46. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023, v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 20.12.2022, č.1SprR/37/2022, v znení Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 27.2.2023, č.1SprR/8/2023, v znení Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 27.3.2023, č. 1SprR/10/2023 v znení Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 25.5.2023, č. 1SprR/11/2023 (E.) pre súdne oddelenie 20CoCsp v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník vykonáva podľa písm. k) iné procesné úkony. 47. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1. rade, týkajúcu sa nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka JUDr. Radoslava Mušinského (ďalej ako ,,vyšší súdny úradník“) v na uskutočnenie procesného úkonu podľa § 382 CSP, ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v spojení s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023 vyplýva, že vyšší súdny úradník bol v rozhodnom čase ex offo oprávnený na výkon tzv. iných procesných úkonov. Medzi tieto úkony bezpochyby patrí aj vykonanie výzvy stranám sporu na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci podľa § 382 CSP. V danom prípade nešlo o alternatívu v zmysle § 5 zákona č. 549/2003 Z.z., ktorá pre konanie a rozhodovanie vyššieho súdneho úradníka vyžaduje explicitné poverenie sudcu. Vyšší súdny úradník realizáciou procesného úkonu podľa § 382 CSP vo veci samej meritórne nerozhodoval, nakoľko samotná výzva predstavuje len procesný úkon odvolacieho súdu smerujúce k zabezpečeniu práva strán na predvídateľnosť súdneho rozhodovania a rozhodnutia, keď oboznámi strany so svojím odlišným právnym názorom a dá príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Vyšší súdny úradník svojím procesným postupom sám neuskutočňoval konečne právne posúdenie prejednávanej veci, ktoré zostáva vyhradené senátu odvolacieho súdu. 48. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (1). Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (2). 49. Odvolací súd taktiež vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovaného v 1. rade, že zo strany odvolacieho súdu došlo predmetnou výzvou podľa § 382 CSP k hrubému porušenia kategorickej viazanosti súdu žalobou podľa § 216 ods. 1 CSP, keď okolnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti nie sú obsahom žaloby, a ani v neskoršom priebehu sporu tieto skutočnosti neboli procesným spôsobom vnesené do konania. 50. ,,Použitie ustanovenia § 382 odvolacím súdom znamená, že nárok treba posúdiť alebo podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku). To je prvá zákonná podmienka, ktorá musí byť splnená. Právnym predpisom (alebo aj zákonným ustanovením), ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis (zákonné ustanovenia), o ktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán. Druhou zákonnou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne, je, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, ak odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej, t. j. je

toho názoru, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa (§ 383) alebo po doplnení dokazovania odvolacím súdom (§ 384) treba subsumovať pod určitú právnu normu alebo súbor právnym noriem. Za splnenia podmienok stanovených komentovaným zákonným ustanovením môže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť alebo zmeniť.“ (BARICOVÁ, Jana. § 382 [Použitie iného právneho predpisu a výzva odvolacieho súdu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1430, marg. č. 2.). 51. V posudzovanej veci bola splnená prvá zákonná podmienka, keď odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité, a to ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň bola splnená aj druhá zákonná podmienka, a to že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce a to v súvislosti s odkazom na návrhy generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21, SP, CI proti Všeobecnej úverovej banke, a.s., a to za účelom posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku toho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu, tomuto súdu prislúcha, aby preskúmal kritériá, a to okrem iných, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná. Odvolací súd uvádza, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaným v 1. rade v súvislosti s dobrovoľnou dražbou zo dňa 27.11.2017 bolo súčasťou už posudzovania skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že predloženými listinnými dôkazmi mal nesporne preukázané okrem iného, že dňa 27.6.2017 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to vo výške 43.254,71 eura a z časového prehľadu jednotlivých úkonov týkajúcich sa posudzovania neplatnosti dražby vyplýva, že konaniu samotnej dražby predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a samozrejme ohodnotenie bytu (bod 32 uvedeného rozsudku). Na tento skutkový záver zistený súdom prvej inštancie nadviazal odvolací súd výzvou zo dňa 02.02.2023, keď vyzval žalovaného v 1. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámil okrem iného, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli so žalovaným v 1. rade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého žalovaný v 1. rade mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu 27.06.2017. 52. V súvislosti s akcentom žalovaného, že žalobcovia boli a stále sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), na ktorého dopadá domnienka odbornosti, a preto nie je na mieste aby súd suploval aktivitu advokáta odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie v rovine pravidiel verejného poriadku a tým spojená ingerencia súdu aj pri zastupovaní advokátom je plne akceptovateľná. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že všeobecná otázka rozsahu preskúmania ex offo, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, musí byť rozhodnutá bez ohľadu na konkrétne okolnosti každého konania. Vo veci sp.zn. C-511/17, Györgyné Lintner proti UniCredit Bank Hungary Zrt. Súdny dvor za takúto okolnosť označil aj skutočnosť, že sťažovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Taktiež vo veci C 497/13, Froukje Faber proti Autobedrijf Hazet Ochten BV Súdny dvor uviedol v bode 47, že to, či spotrebiteľ využíva alebo nevyužíva právnu pomoc advokáta, nemôže tento záver zmeniť, keďže výklad práva Únie, ako aj rozsah zásad efektivity a ekvivalencie sú nezávislé od konkrétnych okolností každého prípadu. V tomto zmysle Súdny dvor poukázal na rozsudok vo veci C 429/05, Max Rampion a MarieJeanne Godard proti Franfinance SA, bod 65. Odvolací súd poukazuje na to, že lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2021, sp.zn. 5Cdo/220/2018) pozri rozhodnutie č. 89 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/2021. 53. K ďalšej námietke žalovaného v 1. rade, že jedinou relevantnou právnou normou v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa teda žalobca - spotrebiteľ v konaní domáha vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., (ako je to aj v prejednávanom spore), rozsudkom

Súdneho dvora Európskej únie z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13, Kušionová bol poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor EÚ z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. S ohľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, uvedené vo vzťahu k Smernici 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách znamená, že vnútroštátna právna úprava nesmie znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva spotrebiteľom. Z toho potom pre vnútroštátne súdy vyplýva povinnosť podrobiť zmluvu ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. 54. Odvolací súd ďalej v plnom rozsahu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023, vo veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom najvyšší súd prijal záver, že cit.: ,,13.1 Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č.k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023) 13.2 Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, ECLI:EU:C:2010:685, bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47). 13.3 Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra 2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp.zn. II. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023).“ ,,16.1 Hoci súčasná právna úprava dobrovoľných dražieb do istej miery zužuje možnosť namietania neplatnosti dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak povedané, ak je predmetom súdneho konania určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu. 17. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že

tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. 18.S ohľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako aj súd prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni v plnej miere neposkytol účinnú ochranu, ktorá jej ako spotrebiteľke vyplýva z hmotného práva, a v súdnom konaní nepodrobil akcesorickú zmluvu o zriadení záložného práva, ako ani ňou zabezpečovaný hlavný záväzok - zmluvu o úvere, ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Nesprávne právne posúdenie veci je v kontexte prejedávanej veci navyše o to zásadnejšie, že súdy oboch inštancií vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ založený zmluvou o zriadení záložného práva posudzovali ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa aplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa“. 55. Vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, bolo povinnosťou odvolacieho súdu poskytnúť žalobcom ako spotrebiteľom ex offo účinnú ochranu s cieľom zistiť, či došlo porušeniu akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Túto svoju povinnosť odvolací súd naplnil práve s odkazom na odlišnú právnu kvalifikáciu veci podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka za účelom posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru, a teda overenia existencie splatnej pohľadávky, ktorá bola predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 27.11.2017. 56. Odvolací súd konštatuje, že je irelevantné, či ide o zdržanie sa výkonu záložného práva, ktoré bolo predmetom vnútroštátneho sporu vo veci vedenej na Súdnom dvore EÚ pod sp.zn. C-598/21 alebo určenie neplatnosti už uskutočnenej dražby, ako v prejednávanej veci. Súdny dvor sa vo svojom rozsudku sp.zn. C-598/21 z 09.11.2023 zaoberal výkladom smernice 93/13 a konkrétne rozsahom súdneho preskúmania nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak táto podmienka umožňuje mimosúdny predaj rodinného obydlia spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že cit.: ,, Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“ Z hľadiska vnútroštátneho práva sú práve pre naplnenie toho súdneho prieskumu súdu rozhodujúce ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 57. K okolnostiam tejto veci odvolací uvádza, že dňa 09.02.2015 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovanou v 1. rade bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (úver na bývanie), na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver na bývanie vo výške 41.900,- eur (č.l. 6 - 8 spisu). Žalobcovia sa zaviazali splácať úver v 238 pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 20.03.2015 vo výške 274,63 eura mesačne. Dátum konečnej splatnosti

bol stanovený na 20.12.2034. Toho istého dňa uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným v 1. rade aj záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam na zabezpečenie tejto jej pohľadávky a zálohou boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalobkyne v 1. rade (č.l. 9 - 10 spisu). 58. Z dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný veriteľ vyvolal dobrovoľnú dražbu, ktorá aj prebehla a z dôvodu tvrdenej aktivácie zosplatnenia pohľadávky vo výške 43.254,71 eura. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonal veriteľ listom zo dňa 27.06.2017 (č.l. 11 spisu). Žalobcovia požiadali veriteľa o splátkový kalendár s tým, že dlh budú splácať vo vyšších splátkach vo výške po 300 až 350,- eur a to aj napriek tomu, že bolo pristúpené k výkonu záložného práva s poukazom na to, že v nehnuteľnosti bývajú. Slovenská sporiteľňa, a.s. sa listom zo dňa 16.11.2017 (č.l. 14 spisu) vyjadrila k tejto žiadosti tak, že s ňou nesúhlasí, pretože bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, po ktorej už splatenie pohľadávky formou splátkového kalendára v zmysle zmluvy o splátkovom úvere nie je možné, banka pokračuje vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy a navrhla prípadne, aby žalobcovia v 1. a 2. rade predali nehnuteľnosť aj vo vlastnej réžii so súhlasom banky, alebo refinancovaním. 59. Cena dosiahnutá vydražením bola 37.300,- eur, ako vyplýva z Oznámenia výsledku dražby zo dňa 29.11.2017 (č.l. 21 spisu). Žalobkyňa 1. rade uviedla, že úver nepravidelne splácala, v roku 2017 uhradila len dve splátky, a to v celkovej výške 167,91 eura. V súčasnosti už uvedený úver nespláca vôbec a potvrdila, že sa voči nej vedú exekúcie na splatenie úverov poskytnutých nebankovými spoločnosťami a mesačne spláca sumy 200,- a 150,- eur, ale má ešte viaceré exekúcie. Tieto úvery jej boli poskytnuté skôr, než úver od žalovanej v prvom rade. Výšku svojich dlhov odhadla na sumu 7.000 - 8.000,- eur a potvrdila, že má kvôli tomu zablokovaný účet v banke. Vyjadrila sa tak, že požiadala aj dražobnú spoločnosť, aby jej umožnila zaplatiť dlh v splátkach, ale išlo už o sumu takmer 50.000,- eur a nebolo jej to umožnené. Hoci bola vo finančnej tiesni, už v roku 2016 a najmä v roku 2017 nepožiadala nikoho z príbuzných o pomoc pri splácaní úveru, ani nepredala motorové vozidlo, ktoré vlastnila, lebo ho potrebovala. Potvrdila, že sa dostala do kolotoča nesplácania dlhov voči nebankovým spoločnostiam a nevie, koľko mala úverov a v akej výške, ani v akých sumách ich splácala. Po zosplatnení žalovanú v 1. rade už nekontaktovala a celková výška dlhu jej bola oznámená po dražbe nehnuteľností. 60. Manžel žalobkyne uviedol, že k nesplácaniu úveru došlo z dôvodu, že prišiel o zamestnanie a nemali dostatok finančných prostriedkov. Uviedol, že o všetkých dlhoch svojej manželky nevedel, ale podľa jeho vedomostí ona tieto peniaze míňala pre potreby domácnosti. Potvrdil, že v jeho rodine nikto nemal finančnú sumu dostatočnú na to, aby ňou mohol byť splatený úver vo výške 40.000,- eur. Tiež potvrdil, že v tom čase mali jeho rodičia zdravotný problém a hrdosť mu nedovolila pýtať si od nich peniaze. V roku 2016 zarábal asi 500,- eur mesačne ako živnostník a z toho platil ešte odvody. 61. Dlh bol vyčíslený na sumu 43.254,70 eura a X-XXXXXX byt v centre E. v roku 2017 bol ohodnotený znaleckým posudkom na sumu 41.400,- eur (č.l. 33 spisu). Vydražený bol za sumu 37.300,- eur. Žalovaný sa po odpočítaní nákladov vo výške 7.330,- eur na vykonanie dražby uspokojil so sumou 29.970,56 eura, čo je podľa tvrdenia žalobcov neadekvátna suma. 62. Je zrejmé, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalovaný poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade peňažné prostriedky a žalobcovia v 1. a 2. rade poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalobcov v 1. a 2. rade možno s určitosťou považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaného v 1. rade možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore spochybnený zo strany žalovaných nebol.

63. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní úveru, (it) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(iu) oslabenie práva premlčaním, (iv) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. 64. Odvolací súd preto vychádzal z premisy, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a v nadväznosti na právny charakter vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade, ako dlžníkmi a žalovanou v 1. rade, ako úverovými veriteľom, potom aj posudzoval otázku predčasného zosplatnenia pohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný veriteľ realizoval záložne právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu. 65. Významné aspekty výkonu dobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie relevantných otázok neplatnosti dobrovoľnej dražby sú: 1. existujúca splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov a 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. 66. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu zosplatnenia úveru 27.06.2017, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 67. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 68. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňovalo, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. (JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax; Komentár; Vydalo Vydavateľstvo Eurounion, máj 2015, str. 758-759). 69. Podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán konania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Je povinnosťou žalovanej v 1. rade ako veriteľa uzavretie takejto dohody a splnenie i ďalších podmienok vyžadovaných ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre platné zosplatnenie úveru tvrdiť a preukázať. 70. Odvolací súd vyzval žalovanú v 1. rade výzvou z 02.02.2023, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámila, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli so žalovanou v 1. rade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého žalovaná v 1. rade mimoriadne zosplatnila úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu 27.06.2017. Žalovaná v 1. rade však v súdom stanovenej lehote, a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu neoznámila, na základe akej dohody so žalobcami v 1. a 2. rade ich požiadala o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zmluvnej splátky. V tomto smere žalovaná v 1. rade neuniesla bremeno tvrdenia. Keďže žalovaná 1. rade v konaní nepreukázala existenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ s dlžníkmi, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2017 je v danom

prípade neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Kľúčovým je, že neexistencia pohľadávky banky (žalovanej v 1. rade) nevyhnutná a označená veriteľom pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a teda aj samotná dražba nehnuteľností, je neplatná. Odvolací súd, rovnako ako Ústavný súd SR, ktorý už konštatoval v obdobnej veci, že vyššie uvedené okolnosti spornej dražby nútia k vážnemu zamysleniu nad deficitom judikatúry vo veciach tzv. dobrovoľných dražieb. Nielen táto vec či nedávny nález (IV. ÚS 493/2022 alebo Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 416/2022) celkom opodstatnene vyvolávajú obavy, že dražobné procesy nadobúdajú prvky skôr akoby dražobného priemyslu než výkonu záložného práva založeného na naplnení princípov práva. Nezaplatená splátka je automaticky dôvodom na predčasné zosplatnenie a následne sa vo výsledku rovná predaju bytu či rodinného domu (tu s najväčšou pravdepodobnosťou pre omeškanie so splátkou 274,36 eura nastala predčasná splatnosť pohľadávky cca 43.000,- eur a nasledoval predaj trojizbového bytu v Humennom), samozrejme za absencie akejkoľvek dohody o zosplatnení. Zo strany všeobecného súdnictva sa javia ako nedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany veriteľa uprednostňuje dražba nehnuteľnosti napriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie omeškaných splátok s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na uplatnenie pohľadávky a náhrada trov). Ak ale existuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky než dražobný predaj nehnuteľnosti, dokonca obydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako prvého riešenia už nadobúda ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti na tzv. dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa poskytuje v súdnej exekúcii (PL. ÚS 23/2014) pozri odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k odôvodneniu nálezu č.k. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023. V tejto veci dlžníci požadovali reštart pre prechodné objektívne dôvody (dočasná strata zamestnania jedného z manželov), zo strany veriteľa im to umožnené nebolo. Odvolací súd pre porovnanie poukazuje na úpravu francúzskeho občianskeho zákonníka v článku 1343-5, ktorý umožňuje až 2-ročný odklad splátok úveru, počas ktorého úroky ani iné sankčné mechanizmy do úvahy neprichádzajú. Sudca môže s prihliadnutím na situáciu dlžníka a so zreteľom na potreby veriteľa odložiť alebo odložiť platbu dlžných súm v lehote dvoch rokov. Osobitným a odôvodneným rozhodnutím môže nariadiť, aby sa sumy zodpovedajúce odloženým termínom splatnosti úročili zníženou sadzbou, ktorá sa rovná aspoň zákonnej sadzbe, alebo aby sa platby najskôr zrážali z kapitálu. Môže podmieniť tieto opatrenia tým, že dlžník vykoná úkony, ktoré by uľahčili alebo zaručili splatenie dlhu. Rozhodnutie sudcu pozastavuje exekučné konania, ktoré by inicioval veriteľ. Zvýšenie úrokov alebo sankcie stanovené v prípade omeškania nevzniknú počas lehoty stanovenej sudcom. Akékoľvek opačné ustanovenie sa nebude brať do úvahy. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na dlhy na výživnom. Zdá sa, že problematickou je aj nová právna úprava v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá zjavne neumožňuje odvrátenie a zvrátenie dražby zaplatením dlžných splátok s príslušenstvom, prípadne škody, ktorého cieľom by bolo zachovanie obydlia a aj obligačného vzťahu. 71. Pokiaľ veritelia neuplatňujú omeškané splátky a poslednú možnosť realizujú a presadzujú ako prioritnú, nepochybne, tak ako v tejto veci, to môže súvisieť s tolerovaním dohôd o predčasnej splatnosti. V predmetnej veci však banka, tak ako už odvolací súd uviedol, dohodu o predčasnej splatnosti nepredložila ani na výzvu odvolacieho súdu. 72. Je dôležité poukázať na pripomienky Európskej komisie Súdnemu dvoru EÚ vo veci C-598/21, žalobcu Všeobecnej úverovej banky, v ktorej tunajší súd podal návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke tykajúcej sa výkladu článku 47 v spojení s čl. 4 a 38 Charty základných práv Európskej únie, smernice Rady 93/13/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ ES, zásady efektivity práva Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. V bode 58. týchto pripomienok je uvedené cit.: ,,Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia domnieva, že vnútroštátnemu súdu nielenže nič nebráni, ale dokonca je povinný v rámci konania (pokiaľ v konaní vo veci samej, ktoré žalobcovia začali, má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel) posúdiť ex offo, či zmluvná podmienka uvedená v článku VI. bodoch 42 a 42.1 zmluvy, podľa ktorej sa spotrebiteľ „dohodol“ s VUB bankou na jej možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka (a ktorej dôsledkom je zároveň aj možnosť následného výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je zároveň

obydlím spotrebiteľa, na dobrovoľnej dražbe), sa má považovať za nekalú podmienku podľa článku 3 ods. 1 smernice. Aj predmetná vec je typická tým, že procesom výkonu tzv. dobrovoľnej dražby je dotknuté obydlie, na začiatku ktorého bola neuhradená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia a vymoženia napriek tomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo. Teda nezaplatenie splátky-tok sa vo výsledku rovnala dražbe bytu. Konštrukty spojené s takýmto procesom súvisia aj s mimoriadnym podcenením a neskúmaním proporcionality pomeru medzi už splatnou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti, teda skutočnej výšky pohľadávky s vlastnosťou „splatná“. Na zistenie skutočnej výšky pohľadávky v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby dopadá smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, bod 26). Odvolací súd je presvedčený, že dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako výsledok dispozitívnej normy pre prípad, že by sa predčasná splatnosť nedohodla. Preto dohoda o predčasnej splatnosti pre prípad, že existuje, má podliehať súdnemu prieskumu, tak ako to pripomienkuje generálna advokátka Laila Medina vo veci C-598/21 (publ. 12. januára 2023): ,,68. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 73. Vnútroštátny súd sa konkrétnejšie pýta, či na účely posúdenia nekalej povahy spornej zmluvnej podmienky možno zohľadniť proporcionalitu výkonu práva podnikateľa požadovať splatenie celého úveru a najmä závažnosť porušenia povinností spotrebiteľa vo vzťahu k výške úveru a dobe jeho splácania. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na jedno z kritérií uvedených v bode 73 rozsudku Aziz.(20). 74. Tento rozsudok stanovuje niekoľko kritérií, na základe ktorých vnútroštátny súd posúdi prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa predčasného splnenia dlhodobej zmluvy, konkrétne zmluvy o hypotekárnom úvere, z dôvodu, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote. Tieto kritériá boli ďalej rozpracované v rozsudku Banco Primus(21). Súdny dvor rozhodol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby okrem iného preskúmal, či po prvé právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, po tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru. Súdny dvor ďalej vo svojom rozsudku Caisserégionale de Crédit mutuel de LoireAtlantique et du Centre Ouest (22) objasnil, že rozsudok Banco Primus sa má vykladať v tom zmysle, že kritériá, ktoré z neho vyplývajú na účely posúdenia nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13, najmä značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktoré táto podmienka vytvára v neprospech spotrebiteľa, nemožno chápať ani ako kumulatívne, ani ako alternatívne, ale musia sa chápať ako súčasť všetkých okolností súvisiacich s uzavretím dotknutej zmluvy, ktoré musí vnútroštátny súd preskúmať, aby mohol posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13. 75. Sporná zmluvná podmienka sa týka predčasného splatenia dlhodobého úveru, ktorý bol uzatvorený na dvadsať rokov a je zabezpečený rodinným domom spotrebiteľa. Za týchto okolností by sa posúdenie nekalej povahy tejto podmienky malo vykonať s ohľadom na judikatúru pripomenutú v predchádzajúcom bode. 76. Z predchádzajúcich úvah vyvodzujem, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na zmluvnú podmienku odrážajúcu ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje podnikateľovi uplatniť predčasné splatenie úveru z dôvodu, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote, pričom toto právo nepodlieha požiadavke proporcionality. Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku toho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu, tomuto súdu prislúcha, aby preskúmal najmä tieto kritériá: po prvé, či právo predajcu alebo dodávateľa

požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, po tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.“ 73. Porušenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť včas splátku úveru je síce vážnym porušením zmluvnej povinnosti, no nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť „in genere“ bez ďalšieho rozhodujúcim prvkom na skúmanie prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dohody o predčasnej splatnosti. Pokiaľ neexistovala možnosť zvrátenia dôsledkov predčasnej splatnosti tak, ako to konštatuje Súdny dvor vo veci C-415/11 pre prípad, že by bolo platne dohodnuté (rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11, ECLI:EU:C:2013:164, bod 73), bolo by zosplatnenie aj preto neakceptovateľné. 74. Odvolací súd pripomína pre prípad existencie dohody o zosplatnení, že pre skúmanie pomeru výšky splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je v záujme komplexného zistenia skutkového stavu dôležité aj samotné ex offo preverenie výšky splatnej pohľadávky v nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-598/21, či vôbec platne (nie neprijateľne) došlo k predčasnej splatnosti, a tak zistenie všetkých skutkových okolností pre pomerovanie výšky skutočne splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti. Najvyšší súd vo veci 4Cdo/149/2020, okrem iného uviedol, že nesprávna výška vymáhanej pohľadávky má dopad pre záver o neplatnosti dražby. Uvedené rozhodnutie je zaradené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2023, podľa ktorého, ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2022, sp.zn. 4Cdo/149/2020) pozri rozhodnutie č. 75 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023, v dôvodoch ktorého okrem iného je uvedené „17. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd neskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve odôvodnil tým, že v tomto konaní sa rozhoduje o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle predpokladaného porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok neplatnosť dražby, ktoré porušenie zistené v spore nebolo, a žalobkyňa mala možnosť podať žalobu o určenie prípadných neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, čo nevyužila, rovnako ako nevyužila ani možnosť podania námietok proti ohodnotenému predmetu dražby ani nepožiadala o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Pokiaľ ide o neskúmanie žalobkyňou namietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1) v rámci dobrovoľnej dražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených neprijateľných zmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaná 1) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie sú súdy nižších inštancií zbavené povinnosti dôsledne skúmať neprijateľné zmluvné podmienky namietané žalobkyňou a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto malo ozrejmiť skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné. 75. V nadväznosti na uvedený právny záver odvolací súd prvýkrát, tak ako už bolo uvedené, vyzval žalovanú v 1. rade, aby oznámila splátky úveru a ich výšku, pre ktoré vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.06.2017, ako aj celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.06.2017, ako aj na odlišné

právne posúdenie zo dňa 8.9.2023 v tomto ohľade, na čo banka na prvý výzvu ani len nereagovala. Odvolací súd konštatuje, že ani v tomto prípade žalovaná v 1. rade neuniesla bremeno tvrdenia, a preto odvolací súd nemohol ,,pomerať“ výšku dlžnej sumy splátok, so splácaním ktorých boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a to k celkovej výške dlhu, pre ktorý bol nariadený výkon záložného práva, ako aj k hodnote vydraženej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Uvedená skutočnosť v negatívnom zmysle pri existencii dohody o zosplatnení by mala dopad na platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v konečnom dôsledku na platnosť dobrovoľnej dražby. 76. Rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku res iudicata, a pokiaľ nastane zmena pomerov a predaj obydlia spotrebiteľa sa stane už nevyhnutne poslednou možnosťou (zvýšenie rozsahu omeškania), ďalší proces výkonu dobrovoľnej dražby s tkzv. „nepriestrelnou“, resp. judikovanou pohľadávkou súčasne primeranou k hodnote nehnuteľnosti môže byť výkon záložného práva, ako aj dražba, akceptovateľná, a to tak, ako už bolo uvedené za stavu existencie platnosti dohody po zosplatnení. 77. Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 78. Za týmto účelom pre naplnenie týchto elementárnych podmienok nevyhnutných pre starostlivé skúmanie platnosti dobrovoľnej dražby, resp. ex ante o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a so zreteľom na „odlišné“ dôvody, ktoré častokrát nekorešpondujú a naopak ako keby obchádzali recentnú aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ a napokon aj Európskeho súdu pre ľudské práva, je nutné pre naplnenie spravodlivého usporiadania pomerov, ale i pre kvalitu aplikačnej praxe preveriť nevyhnutné minimum, skúmaním podmienok, čo bude mať dopad na včasnosť nastolenia spravodlivej rovnováhy. Teda kľúčovou otázkou je, čo má chronologicky skúmať sudca, ktorému („pristane takáto vec na stole“) je vec o neplatnosť dobrovoľnej dražby, resp. ex ante o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou pridelená? Odvolací súd je presvedčený o nevyhnutnosti venovať mimoriadnu pozornosť a súčasne chronologicky preveriť uvedené skutočnosti najmä v časti: a) Posúdenia existencie a platnosti dohody podľa § 565 Občianskeho zákonníka. b) Posúdenia platnosti predčasného zosplatnenia podľa § 37, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. c) Posúdenia platnosti záložnej zmluvy z hľadiska jej obsahových náležitostí, resp. povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky. d) Posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej obsahových náležitostí a skúmania bonity spotrebiteľa, pre účely možného vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, resp. pôžičky. e) Posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska skúmania bonity spotrebiteľa pre účely posúdenia možnosti veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru. f) Posúdenia proporcionality medzi nezaplatenou sumou splátok a výškou zosplatneného dlhu. g) Posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. h) Posúdenia ekvivalencie medzi výškou dlhu spotrebiteľa a hodnotou nehnuteľnosti. i) Postupu dražobníka a veriteľa pri výkone dobrovoľnej dražby. j) Posúdenia akceptovateľnosti výšky nákladov dobrovoľnej dražby so zreteľom na osobitné okolnosti veci. Jednoducho povedané, pokiaľ banka nedisponuje dohodou o zosplatnení, tak mala možnosť opodstatnene žalovať nesplatené splatné splátky úveru a za stavu, ak právo na zosplatnenie celého úveru absentuje, dražba nehnuteľností pre nepravosť pohľadávky, na základe ktorej sa dražba realizovala, je neplatná. 79. Na základe vyššie prijatých právnych záverov, najmä pre neexistenciu dohody o zosplatnení podľa § 565 OZ, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 80. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom v 1. a 2. rade bol voči neúspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 81. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 453 ods. 1 a 3 v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. 82. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade bol síce úspešný v rámci dovolacieho konania, keď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo potrebné zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v tom, že rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený len z procesných dôvodov, keď k verejnému vyhláseniu rozhodnutia došlo bez toho, že by dovolateľ mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nepoužil; na strane žalovaného v 1. rade ide o subjekt zodpovedný v konečnom dôsledku za to, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou z jeho strany dôvodný nebol; žalobcovia v 1. a 2. rade sú vo výsledku celého konania úspešnou stranou sporu a bolo by tak v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi, pokiaľ by žalovaným bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. 83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).