Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/195/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106202907 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3106202907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: H. Z., bydliskom C. XXXX/XX, H., P. Z., o zaplatenie úroku z omeškania 74,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/281/2009-47 zo dňa 15. júla 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 487,77 eur od 16.11.2005 do 13.12.2005 vo výške 27,64 eur a úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 283,08 eur od 14.12.2005 do 15.12.2006 vo výške 45,25 eur a úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 17,53 eur od 16.02.2006 do 15.03.2006 vo výške 1,23 eur a výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 74,16 eur s príslušenstvom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Zmluvou o úvere č. 3230388 zo dňa 26.05.2005, ktorou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 14.000,- Sk zvýšený o poplatok vo výške 11.200,- Sk. Žalovaný žalobcovi zaplatil 16.672,- Sk a keďže žalovaný nesplnil splátkový kalendár, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok a vyzval ho na zaplatenie celého dlhu. Zmluvu posúdil podľa § 497 Obch. zákonníka ako platný právny úkon, z ktorého vznikli účastníkom práva a povinnosti. Uzavretú zmluvu o úvere posúdil podľa príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko uzavretá zmluva je typovo aj zmluva o spotrebiteľskom úvere. Mal za preukázané, že žalovaný poskytnutý úver čerpal. Uviedol, že v zmluve absentuje podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) s tým, že ak RPMN nie je v zmluve uvedená, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie 371,77 eur (11.200,- Sk), čo predstavuje zvýšenie poskytnutého úveru podľa čl. 13 všeobecných podmienok, ako úrok v 1/3-ine a náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy. Súd prvého stupňa posudzoval aj dohodu zmluvných strán o výške úrokov z omeškania, ktorý bol podľa čl. 6 všeobecných podmienok vo výške 0,25% za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25% ročne. Takto dohodnutú výšku úrokov z omeškania považoval za neprimerane vysokú a v rozpore so zákonom (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom od 01.02.2004), ktorý predstavoval 6,5-násobok - 14% ročne od 01.01.2005, v dôsledku čoho ustálil, že výška úroku z omeškania je podľa § 39 Obč. zákonníka neplatná. V rozsudku presne špecifikoval, aká suma patrí žalobcovi za omeškanie, za obdobie od 01.09.2005 do 15.11.2005 patrí žalobcovi titulom úroku z omeškania 330,25 Sk a za obdobie od 16.11.2005 do 13.12.2005 patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 36,56 Sk - ide o zákonný úrok vo výške 14% ročne. Zdôraznil, že dňa 13.12.2005 došlo k zániku záväzku žalovaného splnením a žalobca nemá právny nárok na zvyšok sumy, ktorú žalovaný žalobcovi po dátume 14.12.2005 zaplatil (2.305,19 Sk + 8.000 Sk + 5.000 Sk = 15.305,19 Sk). Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmet konania žalobcom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 74,16 eur, avšak vzhľadom k zániku záväzku splnením a vzhľadom k tomu, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25% je neplatný a vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvého stupňa žalobu zamietol ako nedôvodnú. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi časť úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 484,77 eur od 16.11.2005 do 13.12.2005 vo výške 27,65 eur; úrok z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 283,08 eur od 14.12.2005 do 15.02.2006 vo výške 45,28 eur; úrok z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 17,53 eur od 16.02.2006 do 15.03.2006 vo výške 1,23 eur. Žiadal priznať trovy prvostupňového konania vo výške 66,39 eur a trovy odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý uzavretú zmluvu o úvere č. 3230388 zo dňa 26.05.2005, uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zák., posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch so zdôraznením, že uzavretá zmluva o úvere je typovo aj zmluvou spotrebiteľskou. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto je úver bezúročný a bez poplatkov a vytýkal súdu prvého stupňa, že úroky z omeškania vo výške 0,25% denne považoval za neprimerane vysoké a v rozpore so zákonom, preto ich znížil na výšku 14% ročne. V odvolaní uviedol, že predmetom úveru boli peňažné prostriedky, nie tovar alebo služba, preto zmluva nemusela obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a túto zmluvu nemohol súd klasifikovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na to, že žalobca nemusel žalovaného informovať o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto jeho nárok je dôvodný. Je tiež názoru, že žalobcovi patrí aj poplatok v sume 371,77 eur a úrok z omeškania z poplatku, pretože žalovaný sa dostal do omeškania. Nestotožnil sa s názorom súru prvého stupňa, že žalobcovi prislúcha nárok iba na sumu 464,71 eur a úrok z omeškania z tejto sumy a nie tak, ako to žalobca uplatnil v žalobe. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že žalovaný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, medzi ktoré patril aj úrok z omeškania vo výške 0,25% denne a žalobca si ho môže účtovať len v prípade porušenia zmluvnej podmienky. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, a preto žalobcovi vzniklo právo na dohodnutý - sankčný úrok z omeškania. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Žalobca založil svoje odvolanie na tvrdení, že v danom prípade nebola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, ako to právne posúdil súd prvého stupňa, ale žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. 3230388 zo dňa 26.05.2005 podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, preto má právo na zaplatenie poplatku a úroku, ako aj dohodnutého úroku z omeškania. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil, a tak, ako aj súd prvého stupňa, posúdil vec podľa § 497 Obch. zák. ako platný právny úkon a zmluvu posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. Bolo preukázané, že žalovaný úver čerpal a tiež bolo preukázané, že nebola splnená podmienka podľa § 4 ods. 2 písm. g/ - RPMN, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s nárokom žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania a jeho zamietnutiu nad 14% ročne, a to v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. a postupoval správne, keď konštatoval, že dohodnutý 0,25% denný úrok z omeškania je neprimerane vysoký, a preto je v rozpore so zákonom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočností, ktoré by neboli predmetom rozhodovania pred súdom prvého stupňa, preto odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. p o t v r d i l . Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné