Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/146/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107235503 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3107235503.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zast. T.. T. P., advokátom, T. D. X, X., proti žalovanému: T. T., bytom D.. X. T. XXXX-XX, W. B. W., o zaplatenie 754,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 36Cb/325/2008-97 zo dňa 26. marca 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie 69,76 eur s 11,6% ročným úrokom z úveru zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 69,76 eur od 01.10.2007 do zaplatenia zamietnutá, p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 685,13 eur s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a 20% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,92 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 202,91 eur. V časti o zaplatenie sumy 69,76 eur s 11,6% ročným úrokom z úveru zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 69,76 eur od 01.10.2007 do zaplatenia žalobu zamietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov štátu v sume 2,49 eur na účet Okresného súdu v Trenčíne. V rozhodnutí uviedol, že dňa 11.03.2004 uzavrel právny predchodca žalobcu Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe a žalovaný zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet. Tiež mal za preukázané, že dňa 29.09.2005 prevzal žalovaný Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti registračné číslo 001189635R, na základe čoho bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver v sume 597,49 eur (18.000,- Sk). Žalovaný tento úver nevrátil a čerpaním finančných prostriedkov žalovaným vznikol na bežnom účte nepovolený debetný zostatok v sume 21,92 eur (660,46 Sk), ktorý zostatok žalovaný žalobcovi ani právnemu predchodcovi nevrátil. Súd prvého stupňa z výpisu z predmetného úverového účtu zistil, že istina úveru predstavuje sumu 597,49 eur (18.000,- Sk), zmluvne dohodnuté úroky ku dňu 30.09.2007 v sume 69,76 eur (2.101,44 Sk) a úroky z omeškania ku dňu 30.09.2007 v sume 65,72 eur (1.979,97 Sk). Súd prvého stupňa ustálil, že žalobca resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. označenú ako Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 001189635R a mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 597,49 eur (18.000,- Sk) a tiež mal za preukázané, že žalovaný spotrebiteľský úver žalobcovi nevrátil. Vzhľadom k tomu zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 597,49 eur. Pokiaľ žalobu o zaplatenie 69,76 eur s 11,6% ročným úrokom z úveru zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 69,76 eur od 01.10.2007 do zaplatenia zamietol, tak poukázal na to, že predmetná spotrebiteľská zmluva (Oznámenie o prečerpaní) neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že na základe vyššie uvedeného nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku. Mal však za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením sumy 597,49 eur, a preto súd aplikoval ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania, a to ku dňu 30.09.2007 v sume 65,72 eur a s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 15% ročných úrokov z omeškania zo sumy 69,76 eur od 01.10.2007 do zaplatenia súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný nie je v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného i na zaplatenie 21,92 eur, keď bolo zrejmé, že žalovaný debetný zostatok nemal povolený a žalobcovi, prípadne právnemu predchodcovi tento nevrátil. Uvedenú sumu, teda 21,92 eur, zaviazal zaplatiť žalovaného i s 20% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 202,91 eur. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a žiadal odvolací súd, aby v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu aj 69,76 eur s 11,6% ročným úrokom z úveru zo sumy 597,49 eur od 01.10.2007 do zaplatenia a s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 69,76 eur od 01.10.2007 do zaplatenia. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval len ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dal do pozornosti § 3 ods. 6 písm. b/ cit. zákona, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako kreditné karty, alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená s tým, že žalovaný bol informovaný písomne v čase uzatvorenia zmluvy, a to v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 001189635R zo dňa 29.09.2005, ktoré prevzatie podpísal, o ročnej úrokovej sadzbe. Právny predchodca žalobcu si teda splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a informoval žalovaného o ročnej úrokovej sadzbe, a preto v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá je rozsudok nesprávny a žiada ho zmeniť. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu v časti zamietol, a to s poukazom na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne ust. § 4 ods. 2 písm. g/. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobca argumentoval § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., tak si žalobca nesplnil svoju povinnosť ani podľa tohto ustanovenia s poukazom na to, že spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy musí byť informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 001189635R vyplýva, že poskytovateľ oznámil len výšku úverového limitu; úrokovú sadzbu 11,6% p.a. a sadzbu úroku z omeškania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom preskúmania súdom prvého stupňa. Podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. by úspešnému žalovanému patrili trovy odvolacieho konania, keďže mu však preukázateľne žiadne nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.