KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín15. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/43/2011 z 15. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2011, sp. zn. 8Cob/43/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3109208563.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/43/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109208563
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3109208563.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu
JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej, v právnej veci žalobcu: Obec Kočovce, 916 31
Kočovce, IČO 00 311 685, zast. Mgr. T. O., advokátom, Z. R. č. X, K. proti žalovanému BYVYSERV,
a.s. so sídlom Hurbanova 18, Trenčín, IČO 36 302 341, zast. JUDr. M. Y., advokátom, L. G. 1, Trenčín,
o zaplatenie 7.866,03 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k.: 36Cb/234/2009-163 zo dňa 19. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.866,03 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
08.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.824,15 eur, k rukám právneho zástupcu
žalobcu Mgr. T. O., advokáta, do 3 dní.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
7.866,03 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 08.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v
sume 2.824,15 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. T. O., advokáta, do 3 dní. Konanie v časti
o zaplatenie sumy 331,94 eur so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 06.12.2008 do 31.12.2008 a
12,5% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2009 do zaplatenia zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.866,03 eur s prísl. považoval za dôvodný.
Mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 12.01.2006 zmluvu o dielo, ktorej predmet bol
určený v čl. II zmluvy ako „Výstavba nájomných bytov - 19 + 10 b.j. Kočovce, výstavba bytového domu a
nadstavba materskej školy a inžinierskych sietí.“ Pre prípad omeškania zhotoviteľa (BYVYSERV, a.s.) s
odstránením reklamovaných vád diela, účastníci dohodli v čl. VIII bod 4 zmluvnú pokutu vo výške 33,19
eur za každý deň omeškania. Zhotoviteľ bol povinný podľa čl. VII bod 7 zmluvy odstrániť reklamované
vady diela do 10 dní od začatia ich odstraňovania, pokiaľ nedošlo k dohode o inom termíne. Žalobca si
uplatnil zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného odstrániť vadu strechy,
ktorá sa prejavovala zatekaním do bytov za obdobie od 15.10.2008 do 08.06.2009. Mal za preukázané,
že na jar 2008 došlo k zatekaniu do bytov a k problému so strechou. Znaleckým dokazovaním (č.
06/2009) bola zistená príčina zatekania dažďovej vody, za ktorú znalec označil neodborné a nekvalitné
zhotovenie hydroizolácie strechy a tým vzniknuté defekty v detailoch. Zmluva o dielo v čl. VII bod 5
stanovovala povinnosť objednávateľa (Obec Kočovce) písomne upozorniť zhotoviteľa (žalovaného) na
vady, ak včas počas záručnej doby zistí vady na zrealizovanom diele. Keďže zmluva neupravovala
pre toto písomné upozornenie konkrétne náležitosti, považoval list žalobcu zo dňa 16.07.2008 a jeho
prílohu za písomné upozornenie žalovaného na vady strechy, ktorou bolo zatekanie. Tomuto listu
predchádzala ústna komunikácia účastníkov na oznámené vady. Aj keď zoznam vád formuloval žalobca



laicky, tak s ohľadom na čl. VII bod 5, ktorý neurčoval žalobcovi formulovať vady diela odborne, považoval
upozornenie žalobcu za dostatočné a zrozumiteľné. Keďže predmetom konania je uplatnená zmluvná
pokuta za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, tak v náväznosti na čl. VII bod 6 zmluvy o dielo,
ktoré dojednanie stanovovalo povinnosť zhotoviteľovi začať s odstraňovaním vady diela najneskôr do
3 dní od uplatnenia reklamácie žalobcom, konštatoval s ohľadom na uplatnené obdobie omeškania,
že žalovaný bol v omeškaní od 15.10.2008 do 08.06.2009 s odstraňovaním reklamovaných vád diela.
S ohľadom na čl. VII bod 7 zmluvy, že žalovaný neodstránil reklamované vady diela do 10 dní od
začatia ich odstraňovania, žalobe vyhovel a žalobcovi titulom zmluvnej pokuty priznal 7.866,03 eur spolu
s 9% zákonnými úrokmi z omeškania od 08.06.2008 do zaplatenia. Nevyužil moderačné oprávnenie
súdu priznané ust. § 301 Obch. zák., lebo mal za to, že s ohľadom na cenu diela 32.990.000 Sk
nebola preukázaná neprimeranosť výšky žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty a prihliadol i na konečný
spôsob odstránenia vád. Obrana žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť oznámiť
mu včas zistené vady diela vyhodnotil tak, že jeho tvrdenie nebolo preukázané. O zatekaní do bytov tak
účastníci konania, ako aj spoločnosť KM-STAV s.r.o. (subdodávateľ žalovaného) mali vedomosť odkedy
táto vada vznikla, t.j. od jari 2008. Žalobca aj listom zo dňa 16.07.2008 uvedenú skutočnosť písomne
oznámil žalovanému. Tvrdenie žalovaného, že odstraňoval vždy iné vady strechy preukázané nebolo a
zo znaleckého posudku vyplynulo, že defekty na strešnom plášti spôsobovala neodborne a nekvalitne
zhotovená hydroizolácia strechy. O náhrade trov konania v zastavenej časti konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V časti o zaplatenie 7.866,03 eur s prísl. Rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi z uplatnených trov priznal náhradu účelne vynaložených.

Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca sa odvolal proti výroku o náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že postup súdu prvého
stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol neštandardný, keďže iné súdy bežne priznávajú trovy
len na základe vyčíslenia predloženého účastníkom konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Zmätočné
sa mu javí nepriznanie cestovných výdavkov (bez vyžiadania si podkladov), ak súčasne za tieto cesty
priznáva náhradu za stratu času. Tiež za zmätočné a nemajúce oporu v právnom poriadku je nepriznanie
náhrady trov právneho zastúpenia v dvojnásobnej sadzbe, za zastupovanie na meritórnom pojednávaní
dňa 28.04.2010, keď pojednávanie trvalo viac ako 2 skončené hodiny a menej ako 4 skončené hodiny.
Poukazoval ďalej na to, že pri špecifikácii trov právneho zastúpenia sa dopustil chyby v písaní, keď
uviedol ako úkon právnej služby pojednávanie dňa 27.09.2010, hoci v uvedený deň sa konala ďalšia
porada s klientom v sídle žalobcu. Podobnej chyby v písaní sa dopustil pri špecifikácii trov za deň
30.10.2010, kedy sa pojednávanie skutočne nekonalo, on žalobca mal na mysli vyčíslenie trov konania
za deň 29.10.2010. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, lebo konajúci súd rozhodol nezákonne, keď pri zistení
zrejmých chýb v špecifikácii trov nevyzval ho na ich odstránenie.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 7.866,03 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.06.2009 do zaplatenia, ako
aj vo výroku o náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam preto, že z vykonaných dôkazov vôbec nie
je zrejmé, že by on, žalovaný mal vedomosť o vade strechy od jari 2008, t.j. ešte pred doručením listu
od žalobcu zo dňa 16.07.2008. Pokiaľ o vade strechy vedel jeho subdodávateľ, spoločnosť KM-STAV
s.r.o., ktorej pracovníci sa aj po odovzdaní diela pohybovali na stavbe, nie je možné z toho vyvodiť,
že o tejto vade vedel aj on - žalovaný a že týmto bola splnená aj notifikačná povinnosť žalobcu, ako
objednávateľa diela. Ďalej poukazoval na to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to najmä preto, že z ust. čl. VII ods. 5 veta prvá vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na povinnosti písomného upozornenia zhotoviteľa na zistenú vadu. Súd prvého stupňa napriek
uvedenému dojednaniu, s poukazom na ust. § 562 ods. 2 Obch. zák. konštatoval, že toto ustanovenie
nestanovuje povinnosť objednávateľa oznámiť písomne vady diela zhotoviteľovi. Aplikáciou zákonného
ustanovenia súd prvého stupňa nerešpektoval zmluvnú voľnosť danú Obchodným zákonníkom v
obchodno-záväzkových vzťahoch. Podľa jeho názoru nesplnenie formálno-právnej zmluvnej povinnosti
žalobcu ako objednávateľa, včas a dohodnutým spôsobom notifikovať vady diela práve preto, že
predmetom žaloby je uplatnenie zmluvnej pokuty, ako fakultatívnej náležitosti zmluvy, má za následok
stratu oprávnenia žalobcu požadovať zmluvnú pokutu. Navrhoval, aby odvolací súd buď zmenil rozsudok



súdu v napadnutej časti, žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, alebo aby ho v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré vyčíslil na 699,40 eur. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo, aj v ich vzájomných súvislostiach. Tiež náležite sa zaoberal námietkou týkajúcou sa
tzv. notifikačnej povinnosti objednávateľa. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného uvedené v čl. V ods.
1, 2 odvolania sa zjavne nezakladajú na pravde a vo zvyšku vychádzajú z nedôsledného preštudovania
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej (mimo výroku o náhrade trov konania) potvrdil ako vecne správny.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa
v napadnutej časti.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uplatňuje v konaní svoje právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty v zmysle čl. VIII bod 4 zmluvy o dielo, za omeškanie žalovaného ako zhotoviteľa za každý deň
omeškania neodstránenia vád (ak reklamované vady zhotoviteľ neodstráni do 10 dní odo dňa začatia
odstránenia resp. v inom dohodnutom termíne) vo výške 1.000 Sk (33,19 eur) denne, za obdobie od
15.10.2008 do 08.06.2009 v celkovej výške 7.866,03 eur s 9% zákonným úrokom z omeškania od
08.06.2009 do zaplatenia. Medzi účastníkmi je nesporné, že k odovzdaniu diela došlo dňa 12.12.2007,
kedy stavba bola žalovaným odovzdaná žalobcovi bez vád a nedorobkov. Nasledujúcim dňom začala
plynúť záručná doba (5 rokov) dohodnutá v čl. VII bod 2, 3 zmluvy o dielo.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že účastníci konania si platne dohodli
zmluvnú pokutu a ich dohoda obsahuje zákonom požadované náležitosti (§ 544 Obč. zák.), a to písomnú
formu, určenie výšky pokuty i špecifikovanie zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie je zabezpečené
zmluvnou pokutou.

V danej veci je žalovaným namietané, že žalobca ho na zistenú vadu diela písomne neupozornil, hoci
táto povinnosť bola zmluvne vymienená a súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 562 ods. 2 Obch.
zák. konštatoval, že zákon nestanovuje objednávateľovi písomne oznámiť vady diela zhotoviteľovi.

Podľa čl. VII bod 5 prvá veta zmluvy o dielo: V prípade, že počas záručnej doby sa zistí vada na
zrealizovanom diele, objednávateľ písomne upozorní zhotoviteľa na tento jav.

Odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa, konštatuje, že žalobca listom zo dňa 16.07.2008
doručeným žalovanému, ktorého prílohou je zoznam vád, splnil svoju oznamovaciu povinnosť zo zmluvy
o dielo. Týmto listom žalobca nesporne informoval žalovaného o vadách diela. Z ostatnej písomnej
korešpondencie žalobcu vyplynulo, že žalovaný následne listom zo dňa 24.07.2008 vyzval svojho
subdodávateľa spoločnosť KM-STAV s.r.o. na odstránenie vád, ktoré spôsobovali zatekanie strechy.
Z doloženého znaleckého posudku vyplynulo, že hydroizolácia strechy bola zhotovená nekvalitne, čo
spôsobovalo defekty na strešnom plášti.

S ohľadom na uvedené je úplne bezpredmetná námietka žalovaného, že súd prvého stupňa sa
nezaoberal zmluvne vymienenou povinnosťou žalobcu v čl. VII bod 5 zmluvy o dielo. Tiež nemožno
prihliadnuť ani k námietke žalovaného, že medzi kolaudačnými vadami nebola vada strechy, lebo
predmetná vada nebola vada kolaudačná, ale išlo o vadu, ktorá sa objavila po odovzdaní diela žalobcovi
začiatkom roku 2008. Štatutárny zástupca spoločnosti KM-STAV s.r.o. (subdodávateľ žalovaného) Ing.
O. A. túto skutočnosť potvrdil, keď uviedol, že zatekanie strechy videl a pokúsil sa ho odstrániť.



Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 ods. 1 O.s.p. a vyvodil správny právny
záver o dôvodnosti žaloby. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 15.10.2008 do
08.06.2009 (v tomto období žalovaný neopravil vadu strechy - nekvalitnú hydroizoláciu strechy), lebo
žalovaný od oznámenia vady zatekania strechy (16.07.2008) neodstránil vady v lehote podľa čl. VII bod
6, 7 zmluvy, ani nepredložil dohodu v inom termíne ich odstránenia.

Odvolací súd z dôvodu odvolania, ktoré podal žalobca preskúmal výrok rozsudku o náhrade trov konania
a dospel k záveru, že o náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd prvého stupňa správne a svoje
rozhodnutie aj riadne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu o možnosti súdu opravovať chyby v
špecifikácii trov predložených právnym zástupcom, ani s názorom, že v prípade nedoloženia podkladov
pre výpočet trov (chýbajúci technický preukaz, doklad o zakúpení pohonných hmôt, dohoda o hodinovej
odmene) ho mal súd prvého stupňa vyzvať na ich predloženie, resp. opraviť zrejmé nesprávnosti.

Ust. § 43 ods. 1 (výzva na odstránenie vád podania) a § 164 O.s.p. (oprava chýb v rozsudku týkajúcich
sa písania a počítania) je pri nesprávnom vyčíslení trov konania (podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.)
neaplikovateľná.

Ust. § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. upravuje, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Z tohto ustanovenia nevyplýva, že súd uplatnenú výšku trov nepreskúmava. Súd prvého stupňa
pri preskúmaní výšky uplatnených trov postupoval správne a žalobcovi priznal náhradu účelne
vynaložených trov konania v sume 2 824,15 eur.

Na záver odvolací súd dopĺňa, že žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi neprináleží náhrada trov
právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyjadrenia zo dňa 29.10.2010 z toho dôvodu, že na tento
úkon ho súd nevyzval.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. s ohľadom
na skutočnosť, že tak žalobca, ako aj žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 36Cb/234/2009

    potvrdené