Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/259/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109224293 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3109224293.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: JUDr. P. Z. CSc., advokát so sídlom S. XX, Y., proti povinnému: Q. N. Y., so sídlom K. XX, Y., o vymoženie 708,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4Er/72/2010-18 zo dňa 21. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Ex. por., § 1 ods. 1 písm. a), § 18a ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a § 8 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Konštatoval, že povinný je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet. S poukazom na citované zákonné ustanovenia nie je prípustné na tento majetok vykonať exekúciu. Účty okresných súdov sú vedené v Justičnej pokladnici a sú priamo zapojené na rozpočet, preto nie je možné vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to ani v prípade, ak má súd vedený účet v komerčnej banke. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné zmenil a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa zjavne účelovo prejudikoval spôsob vykonania exekúcie v predmetnej veci výlučne na prikázanie pohľadávky z účtu v banke. Je však záležitosťou exekútora ako exekúciu realizuje. Má za to, že súdy nie sú vyňaté z pod exekúcie absolútne, pričom pohľadávku možno uspokojiť aj z iných majetkových hodnôt. Poukázal na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR a súdy si dlhodobo neplnia svoju povinnosť zabezpečiť riadne a včasné uhrádzanie súdmi právoplatne priznané trovy povinnej obhajoby, ktoré sú pre advokáta príjmom. Neuhrádzaním právoplatne priznaných trov obhajoby dochádza v zmysle čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb. k diskriminácii advokáta. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.08.2010 č.k. 8CoE/119/2010-25 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa aplikáciou ust. § 61a ods. 1 Ex. por., § 18a ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, § 8 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy správne rozhodol, keď žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z exekúcie sú zo zákona vylúčené veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Citovaný zákon sa však nevzťahuje na ten majetok štátu, ktorý nepatrí do verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sféry. Preto je obtiažne zistiť majetok štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktorý môže byť predmetom exekúcie. Predmetom exekúcie môžu by pohľadávky z podnikateľskej činnosti, ak ojedinele rozpočtová organizácia môže na základe zákona podnikať alebo, ak podniká so súhlasom svojho zriaďovateľa príspevková organizácia. V predmetnej veci je však povinným Okresný súd Trenčín, ktorý je štátnou príspevkovou organizáciou nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť, napojenou na štátny rozpočet. Je preto zrejmé, že na majetok povinného nemožno postihnúť exekúciou. Následne, uznesením zo dňa 11.04.2011 č.k. 4Er/72/2010 exekučný súd exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Ex. por. a vyslovil, že exekútor nemá právo na náhradu trov konania. Na základe sťažnosti oprávneného vo veci rozhodol Ústavný súd SR nálezom zo dňa 17.03.2011 č.k. II. ÚS 509/2010-27 tak, že základné právo oprávneného na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/208/2010-23 z 20. mája 2010 a č.k. 8CoE/119/2010-25 z 31. augusta 2010. Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/208/2010-23 z 20. mája 2010 a č. k. 8 CoE/119/2010-25 z 31. augusta 2010 zrušil a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia 606,62 eur, na ktorej zaplatenie zaviazal Krajský súd v Trenčíne. V odôvodnení uviedol, že podstatou sťažností oprávneného bol jeho nesúhlas s výkladom a aplikáciou ust. § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a § 18a ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu. Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutím súdov o zamietnutí žiadosti exekútorky o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie priznali povinnému úplnú exekučnoprávnu imunitu, čo odôvodnili ust. § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách. Nevzali však do úvahy, že exekučnoprávna imunita v zmysle už citovaných ustanovení sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt, dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a pohľadávky). Súdy v tomto prípade svojimi rozhodnutiami úplne vylúčili možnosť súdnej exekúcie bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný majetok, ktorý z exekúcie nie je vylúčený, čím zasiahli do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, pretože mu neposkytli možnosť byť v konkrétnom prípade účastníkom konania. Ústavný súd na základe skutočností, ktoré mal k dispozícii, dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že uzneseniami krajského súdu č.k. 19CoE/208/2010-23 z 20. mája 2010 a č.k. 8CoE/119/2010-25 z 31. augusta 2010 boli porušené základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo zaručené v čl. 1 dodatkového protokolu, a preto predmetné uznesenia zrušil. Na základe týchto skutočnosti odvolací súd opätovne posúdil uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 4Er/72/2010-18 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.09.2009 sp.zn. 5T 30/2006, ktorým bolo obhajcovi JUDr. P. Z., CSc. (oprávnený) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznaná tarifná odmena za úkony právnej služby, náhrada hotových výdavkov vrátane cestovného a náhrada za stratu času spolu v sume 708,62 eur. Zároveň bola upravená učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala menovanému sumu 708,62 eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.09.2009, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.10.2009. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu). Odvolací súd, viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenému vo veci vyššie uvedeným nálezom, konštatoval, že v zmysle ust. § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a § 18a ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu exekučnoprávna imunita sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie, pretože ich neuvádza výslovne ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo samo osebe nevylučuje možnosť existencie iného majetku, ktorý z exekúcie nie je vylúčený. Je na exekútorovi, aby si zvolil spôsob exekúcie a až potom bude možné zistiť, či by tento spôsob viedol k postihnutiu majetku, ktorý je podľa príslušných právnych predpisov vylúčený z exekúcie, a vo vzťahu ku ktorému by sa exekúcia zastavila. Ako uviedol ústavný súd v predmetnom náleze, podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec komplexne znova posúdi v zmysle vyššie naznačeného právneho názoru, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a vo veci opätovne rozhodne. Vysporiada sa pritom i s faktom, že v zmysle podania povinného zo dňa 07.03.2011 bola oprávnenému uhradená istina 708,62 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.