Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/224/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201818 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3210201818.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: ILLE-Papier-Service SK, spol. s r.o., ICO: 36 226 947, Lichardova 16, Skalica, zastúpený JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, proti žalovanému: B.. G. U., U. XXXX/XX, R. U. R., o zaplatenie 1.460,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, č.k. 5Cb/22/2010-33 zo dňa 06. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 178,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 89,27 eur od 30.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej zmluvy zmiešaného typu, tak že v časti prenechania dávkovačov do dočasného užívania ide o nájomnú zmluvu, v časti dodávania náplní o kúpnu zmluvu. Predmet zmluvy bol dohodnutý tak, že žalobca sa zaviazal prenechať dávkovače na hygienické potreby žalovanému a dodávať do nich v pravidelných 4-týždňových intervaloch náplne. Žalovaný sa zaviazal za servisný interval platiť žalobcovi 2.689,40 Sk (89,27 eur). Za obdobie od 15.12.2008 do 12.01.2009 žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nevyplnil, preto v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Žalobca sumu 2.689,40 Sk (89,27 eur) vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 695083 zo dňa 15.12.2008, splatnou 29.12.2008. Prevzatie tovaru a služieb uvedených vo faktúre žalovaný uznal, preto konštatoval, že je s plnením žalobcovi v omeškaní a zaviazal ho zaplatiť istinu 89,27 eur spolu s 5% úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti (do uplatnených 14,25%) žalobu zamietol. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.205,28 eur vyhodnotil podľa § 6 ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) tak, že nárok na výkon práva je v rozpore s ust. § 265 Obch. zák. a žalobu v tejto časti zamietol pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Nakoniec nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur (podľa § 2 ods. 6 VOP), z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť odoberať náplne do dávkovačov, vyhodnotil ako čiastočne dôvodný pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Konštatoval, že uplatnená zmluvná pokuta a náhrada škody presahujú viac ako 14- násobne dlžnú istinu, tiež vzal do úvahy nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán a dospel k záveru, že zmluvnú pokutu znížil na výšku dlžnej istiny a sumu 89,27 eur priznal žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a mimo prisúdených súm priznal mu zmluvnú pokutu vo výške 76,70 eur a náhradu škody vo výške 1.205,28 eur. Zároveň mu priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne rešpektoval fakt, že ani jedna zo zmluvných strán nemá povinnosť uzavrieť zmluvu. Poukázal na to, že žalovanému nebola odopretá možnosť neakceptovať návrh zmluvy, ani nebol v znevýhodnenej situácii voči žalobcovi, ktorý nie je v monopolnom postavení na trhu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval pojem zásady poctivého obchodného styku. Táto zásada je abstraktnou požiadavkou, ktorá nachádza svoje spresnenie v normách Obchodného zákonníka. Vždy ide o zdôraznenie povinnosti výkonu obchodnoprávneho konania s odbornou starostlivosťou - s profesionalitou. Vychádza sa zo zásady, že každý účastník obchodno-záväzkových vzťahov má predpokladaný intelekt a je schopný starať sa o svoje práva. Súdna ochrana takto ohrozených práv nie je vylúčená, avšak pôjde o výnimočné prípady. Zmluva, z ktorej žalobca uplatňuje svoje práva, je zmluvou štandardne uzatváranou vo všetkých pobočkách materskej spoločnosti. V žiadnej z európskych krajín nie je spoločnosť vystavená masovému odlivu zákazníkov z dôvodu nespokojnosti s neprimeranými zmluvnými dojednaniami, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa možno označiť za exces z ustálenej rozhodovacej praxe súdov po celej SR v sporoch, ktoré žalobca vedie v rovnakých veciach. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ust. § 301 Obch. zák., ktoré zakladá súdu oprávnenie zvážiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu za podmienok stanovených zákonom. V predmetnej veci výška istiny a jej význam je v zjavnom nepomere k zmluvnej pokute, ktorá je neprimeraná. Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že zmluva a VOP, z ktorých žalobca odvodzuje svoje nároky, je nevyvážená, prevažuje v nej rozsah povinností odberateľa oproti povinnostiam dodávateľa a obsahuje množstvo sankcií, ktoré môže v jednotlivých prípadoch požadovať žalobca ako dodávateľ od žalovaného ako odberateľa. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 20.08.2008 zmluvu na dobu určitú 36 mesiacov, podľa ktorej bol dodávateľ žalobca a žalovaný odberateľ. Žalovaný v zmysle zmluvy objednával na základe VOP (súčasť zmluvy) do svojej prevádzky od žalobcu 2 ks - mechanický dávkovač uterákov, drôtený kôš, 4 ks - dávkovač toaletného papieru, zásobník toaletného papiera a elektronický osviežovač vzduchu. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté štvortýždňové servisné obdobie (obdobie, v ktorom sa jednotlivé dávkovače dopĺňali) a servisná cena za jedno servisné obdobie v sume 2.689,40 Sk (89,27 eur). K ukončeniu zmluvy došlo z titulu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu dňa 06.08.2009 pre porušenie § 6 ods. 2 VOP, a to pre omeškanie žalovaného s úhradou faktúry č. 695083. Predmetom konania je zaplatenie servisnej ceny za obdobie od 15.12.2008 do 12.01.2009 v sume 89,27 eur so 14,25% úrokom z omeškania od 30.12.2008 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 165,97 eur podľa § 2 ods. 6 VOP a náhrada škody v sume 1.205,28 eur podľa § 6 ods. 3 VOP. Predmetom odvolacieho konania je uplatnená zmluvná pokuta a náhrada škody. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil možnosti zníženia zmluvnej pokuty, s ohľadom na aplikáciu § 265 Obch. zákonníka. Podľa § 265 Obch. zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 301 Obch. zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, mal postupovať podľa § 301 Obch. zákonníka, nie podľa § 265 Obch. zák. Predpoklad neprimeranej zmluvnej pokuty je podmienkou pre použitie moderačného práva súdu podľa § 301 Obch. zák., nie je však zákonom stanovenou podmienkou pre rozpor výkonu práva so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch zák.; rozporný so zásadami poctivého obchodného styku môže byť aj výkon práva na zmluvnú pokutu, ktorej výška nie je neprimeraná. Samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, nevypovedá nič o tom, akým spôsobom a za akých okolností vykonáva žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu a či ide o výkon jeho práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda o taký výkon práva, ktoré je voči žalovanému zneužívajúci (napr. šikanózny). V predmetnej veci si účastníci dohodli zmluvnú pokutu podľa § 2 ods. 6 VOP v znení: Odberateľ sa zaväzuje po dobu trvania tejto zmluvy užívať v zapožičaných dávkovačoch výhradne náplne dodávané ILLE. Neodobratie resp. odmietnutie prevzatia náplní podľa servisného kalendára alebo použitie náplne od iného dodávateľa ako ILLE účastníci zmluvy považujú za hrubé porušenie zmluvných povinností a odberateľ sa zaväzuje zaplatiť ILLE pokutu vo výške 5 000,- Sk a to na druhý deň po doručení výzvy na jej zaplatenie. Zmluvná pokuta upravená v § 544 Obč. zák. je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Účelom moderačného práva v zmysle § 301 Obch. zák. je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Prvým je možnosť odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej by mohlo dôjsť pri prísnom uplatňovaní jeho litery, druhým je zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom (vo vzťahu k majetkovej ujme) na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) poškodeniu povinného subjektu, prípade až k jeho likvidácii. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nielen nesprávne právne posúdil, ale aj neúplne zistil skutkový stav. Nezaoberal sa dôsledne dojednaniami v § 2 ods. 6 a v § 6 ods. 3 VOP. Zo znenia § 6 ods. 3 VOP vyplýva, že v tom ustanovení bola dohodnutá zmluvná pokuta a nie náhrada škody, ako je v texte tohto ustanovenia uvedené. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pri náhrade škody má súd aplikovať ust. § 373 Obch. zák. a nasl. pričom aplikácia § 265 Obch. zák. by bola možná len ak by uplatnená náhrada škody bola neprimerane nízka. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať či došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti dohodnutej v § 2 ods. 6 VOP, teda k neodobratiu alebo odmietnutiu prevzatia náplní podľa servisného kalendára. Taktiež sa bude zaoberať porušením zmluvných povinností žalovaným, ktoré boli dohodnuté v § 6 ods. 3 VOP. Po ustálení tohto porušenia a preukázaní, že ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu jedine postupom podľa § 301 Obch. zák. môže súd prvého stupňa použiť svoje moderačné právo. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.