Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/450/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202306 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3211202306.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, práv. zast. JUDr. P. G., advokátkou, so sídlom U. č. XX, O., proti povinnej U. M., bytom O. č. XX, X., o vymoženie 3.418,76 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 26. augusta 2011, č.k. 4Er/656/2011-60, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. U. X., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta č. 7, Bratislava, sp. zn. IBB0410065, zo dňa 05.11.2010. V predmetnej exekučnej veci okresný súd zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere, zo dňa 16.07.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách a podporne Obchodný zákonník. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z.z. a tiež preto, že podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil okresný súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 1 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ (právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov) zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi (fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. poriadku, ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ust. § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti okresný súd skonštatoval, že keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Okresný súd zistil, že v Obchodných podmienkach pre úver (ďalej len „OP“), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je (čl. 11 bod 11.2 OP) obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Obč. zákonníka ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Obč. zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok. Okresný súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ktorá bola dojednaná ako formulárová zmluva a ktorej súčasťou boli aj OP, konštatoval, že povinný ako spotrebiteľ prijal v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú doložku, a preto nemožno povedať, že by si ju osobitne vyjednal. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď zmluvu aj so všeobecnými OP prijíme, alebo nie, pričom nemá možnosť, aby si sám dohodol podmienky zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Za takýchto okolností okresný súd opäť konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neplatná. Okresný súd na záver uvádza, že treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 F. von N., W. M. v G. O.-S.). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 D. T. W. F., E. U. A. (C-240/98) v F. W. F. a L. M. F. R. P. (C-241/98), L. G. N. V. (C-242/98), U. V. (C-243/98), W. X. I. (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku, zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť, tak, že sa vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo prvostupňové uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Oprávnený považoval posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v bode 11.2 OP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Mal za to, že slovenský preklad smernice, v bode 1 písm. q), je nesprávny a slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom, avšak všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že uvedený atribút sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Ďalej namietal skutočnosť, že na Zmluvu o úvere, zo dňa 16.07.2007, nebolo možné aplikovať ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, nakoľko toto nadobudlo účinnosť až od 01.01.2008. Oprávnený taktiež poukázal na skutočnosť, že právny predchodca oprávneného podal žalobu na rozhodcovský súd až po nedosiahnutí dohody s povinným. OP sú aj boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a povinný svojím podpisom na zmluve vyjadril, že sa s OP oboznámil a súhlasil s nimi, nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nijako nenamietal. Okresný súd odôvodnil svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky rozporom s dobrými mravmi, pričom tvrdenia súdu sú len všeobecné bez bližšieho hodnotenia právneho a skutkového stavu. Oprávnený ďalej okresnému súdu vytýkal, že sa vôbec nezaoberal ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V ďalšej časti oprávnený poukázal na nepresnú aplikáciu použitých rozhodnutí Súdneho dvora ES na daný prípad. Prvostupňový súd nezohľadnil ani procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a uviedol, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné, vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, a preto nie je možné za relevantný považovať názoru okresného súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Oprávnený vyjadril pochybnosti v tom zmysle, že ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu, či kvantitu by mali procesné práva povinného, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Dal do pozornosti uznesenie KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 13CoE/304/2010-50, zo dňa 19.10.2010. Taktiež oprávnený poukázal na zavádzajúce tvrdenie okresného súdu ohľadne predmetu podnikania oprávneného, ktorým nikdy nebol ani nie je predmet poskytovanie úverov. V tejto súvislosti považuje napadnuté uznesenie za zmätočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Oprávnený má za to, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, ktorým oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. Činnosť súdu, podľa § 44 Ex. poriadku, ktorým preskúmava súlad exekučného titulu so zákonom je v súvislosti s nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách významným prostriedkom, ktorým môžu súdy účinne chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých „nebankových“ subjektov, ktoré poskytujú spotrebiteľom úver za podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený zastáva názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu, avšak má za to, že súd je povinný poskytnúť právnu ochranu nielen spotrebiteľom ale aj tým, veriteľom, ktorí si uplatňujú nároky v súlade s právnymi predpismi. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., teda neobstojí odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín, podľa ust. § 44 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c)), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z, správne okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a Smernice 93/13/ ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, v čl. 11 bod 11.2 OP, opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou OP, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Odvolaciu námietku oprávneného, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvého stupňa uznesenie podrobne odôvodnil a jeho rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti. Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.