Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/89/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509208422 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3509208422.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. N. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa S. I., bytom J.., Z. X, zastúpenej S.. F. X., advokátkou, so sídlom v Y., Z.. P. X a G. I., bytom Z., P. X, zastúpeného S.. K. N., advokátom, so sídlom v K., S.. T. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. augusta 2011, č.k. 5P/315/2009-250, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 80 eur s účinnosťou od 01.01.2010 s tým, že otec je povinný poukazovať výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2010 do 31.08.2011 vo výške 604,19 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.12.2003, sp. zn. 5C/622/02 v časti vyživovacej povinnosti na mal. N.. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo u mal. N. ku kvalifikovanej zmene pomerov, a to nielen z hľadiska rastu životných nákladov, ktoré v priebehu uplynulých rokov vzrástli, ale aj náklady súvisiace so školskou dochádzkou a zdravotným stavom maloletej. Dôvodil, že aj napriek tomu, že príjem matky je na rozdiel od príjmu otca vyšší, je nepochybné, že matka vynakladá omnoho vyššie výdavky v súvislosti s osobnou, ako aj finančnou starostlivosťou o mal. N.. Vzhľadom k tomu, že otec je riadne zamestnaný s minimálnou mzdou a od roku 2008 je „schopný“ podnikať so stratou a v roku 2010 splatiť základné imanie spoločnosti I. Y., N. vo výške 6.638,78 eur, nemá zdravotné problémy, ani zvýšené výdavky, okresný súd mal za to, že je v príjmových a majetkových pomeroch otca podieľať sa na zvyšovaní životnej úrovni svojho dieťaťa, a to zvýšením výživného na sumu 80 eur mesačne od 01.01.2010. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Dôvodil, že pri rozhodovaní o výške výživného má súd rozhodnúť tak, aby výška výživného zodpovedala možnostiam a schopnostiam povinného, ako aj odôvodneným potrebám oprávneného. Mal za to, že rozhodnutie o zvýšení výživného okresný súd odôvodnil výlučne potrebami mal. dieťaťa z dôvodu jeho nástupu na základnú školu bez toho, že by sa zaoberal možnosťami a schopnosťami otca a dopadom na jeho finančnú situáciu. Poukazoval na to, že jeho výdavky a príjmy sú v takom rozsahu, že mu neumožňujú prispievať na výživu mal. dieťaťa vo väčšom rozsahu, ako v súčasnosti prispieva. Hoci na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného o 26 eur, čo predstavuje náklady v súvislosti s navštevovaním základnej školy, po opätovnom prehodnotení svojej finančnej situácie skonštatoval, že nie je možné platiť výživné vo väčšom rozsahu ako doteraz. Neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali takú zmenu pomerov, na základe ktorej by muselo dôjsť k zvýšeniu výživného. Poukazoval na príjem matky dieťaťa, ktorý je v porovnaní, ako bol v roku 2003, vyšší o 580 eur najmä z dôvodu, že matka dieťaťa už nepoberá rodičovský príspevok. Vyslovil názor, že výdavky dieťaťa na základnej škole (najmä na prvom stupni) plne vykryje výživné, ktoré do rozhodnutia súdu platil. Nesúhlasil ani so spätným určením výživného od 01.01.2010. Vzhľadom na výšku príjmu pri zohľadnení jeho pomerov nie je schopný uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku, okrem výroku o trovách konania. Uviedla, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, zhodnotil osobné, majetkové, ako aj zárobkové pomery rodičov, ako aj potreby mal. N. a správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Poukazovala na tú skutočnosť, že ak by otec maloletej počas celej doby skutočne poberal minimálnu mzdu a uhrádzal iba 70 až 75 eur za prenájom a cca 50 eur na výživné bez akýchkoľvek ďalších nákladov na stravu, ošatenie, nákladov na domácnosť a dopravu, splatenie základného imania v jeho obchodnej spoločnosti vo výške 6.638,78 eur by zodpovedalo jeho zvýšenému príjmu za obdobie 40 mesiacov. Ak by sa k uvedenej sume dostal iným spôsobom, vyslovila názor, že pokiaľ otec má záujem svoj majetok investovať a dosahovať týmto spôsobom príjmy, musí predovšetkým uprednostniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Proti rozsudku, a to vo výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka mal. detí. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania tak, že otcovi bude uložená povinnosť zaplatiť matke trovy konania pred súdom prvého stupňa, ako aj trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila vo výške 320,34 eur. Okresnému súdu vytýkala, že nezobral do úvahy ust. § 147 ods. 1 O.s.p. Dôvodila, že trovy v rozsahu, v akom vznikli matke mal. detí, by neboli bývali vznikli, pokiaľ by otec nerobil obštrukcie s preberaním zásielok súdu, ako aj s ospravedlnenými neúčasťami na pojednávaniach. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov. V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné na maloletú bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.12.2003, č.k. 5C/622/02-23, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej N. po 1.500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2004. V tom čase maloletá mala XX mesiacov. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 5.900,- Sk a matka poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nielen na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ale aj na opodstatnené potreby mal. detí. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 8 rokov, od ktorej doby došlo k zmene pomerov ako na strane maloletej, tak aj na strane obidvoch rodičov. Maloletá od XX.XX.XXXX nastúpila na základnú školu. Je nesporné, že výdavky na pokrytie jej osobných, ako aj školských potrieb podstatne vzrástli a zvýšili sa výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletej v každej oblasti ich uspokojovania. Správne vyhodnotil aj pomery na strane obidvoch rodičov. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. N. je potrebné zvýšiť tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, a to predovšetkým osobe povinnej platiť výživné. Výživné vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2010 v čase, keď maloletá už bola žiačkou X. ročníka základnej školy, je aj podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré bolo potrebné vo veci vykonať, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. Matka maloletej, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť kompenzuje zároveň aj osobnou starostlivosťou o maloletú, v súčasnej dobe dosahuje mesačný príjem 580,57 eur. Priemerný čistý príjem otca za obdobie od september/2009 do december/2010 bol vo výške 287,95 eur, za obdobie od január/2011 do júl/2011 vo výške 237,12 eur. Potrebné je však pritom poukázať na tú skutočnosť, že okresný súd správne vyhodnotil a posúdil okolnosti, že aj keď otec je riadne zamestnaný s minimálnou mzdou, od roku 2008 je schopný podnikať so stratou a naviac, v roku 2010 bol schopný splatiť základné imanie spoločnosti vo výške 6.638,78 eur, nemá zdravotné problémy, ani zvýšené výdavky, ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj keď mzda otca predstavuje len minimálnu mzdu, nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 23.04.2008. I napriek tomu, že otec v podnikaní vykazuje stratu, podnikateľskú činnosť neukončil. Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia, ako aj odvolaní rodičov dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany otca maloletej zvýšil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu, nakoľko takto stanovené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím o trovách konania, nakoľko podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. deti, ktoré môže súd začať aj bez návrhu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. Rozsudok, ktorý bol vydaný v konaní, ktoré mohlo byť začaté aj bez návrhu, nemusí pritom výrok o trovách konania ani obsahovať. Pokiaľ sa matka v podanom odvolaní domáha použitia ust. § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila, odvolací súd z obsahu spisu nemal nepochybne preukázané naplnenie dôvodov tohto zákonného ustanovenia. Z obsahu spisu nie je nepochybné, že otec si úmyselne zásielky súdu nepreberal a v konaní tak, ako uvádza matka v podanom odvolaní, vyrábal zbytočné obštrukcie. Pokiaľ predložil súdu potvrdenie o svojej práceneschopnosti, bolo povinnosťou súdu (bez ďalšieho preverovania pravdivosti a dôvodnosti) takýto doklad akceptovať, túto skutočnosť rešpektovať, nakoľko v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu jeho práv a k odňatiu možnosti otcovi konať pred súdom a v dôsledku takéhoto postupu k zrušeniu napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .