Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/65/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201462 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3511201462.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: X. V., nar. XX. XX. XXXX, N., nar. XX. X. XXXX a B., nar. X. X. XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom P. B., M. O. a L. I. W. I. O., deti V. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX a V. B., nar. XX. X. XXXX, bytom E. I. I., O. XXX, za účasti B. T. B. I. W. I. O., o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. mája 2011, č.k. 11P/31/2011-62, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 22. 2. 2011 prispievať na výživu maloletého X. V. sumou 140 eur mesačne, maloletej N. sumou 120 eur mesačne a maloletého B. sumou 120 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého X. V. za obdobie od 22. 2. 2011 do 30. 4. 2011 vo výške 77,14 eur otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletú N. za obdobie od 22. 2. 2011 do 30. 4. 2011 vo výške 50 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého B. za obdobie od 22. 2. 2011 do 30. 4. 2011 vo výške 50 eur povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným. Zároveň vyslovil, že rodičia žiadajú styk otca s maloletými deťmi neupraviť. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že matka s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti v júli 2010 ku svojim rodičom. Príčinou odchodu boli dlhšie trvajúce nezhody rodičov spočívajúce najmä v nepriaznivej finančnej situácii v dôsledku ktorej boli nútení predať spoločne postavený rodinný dom, neskôr byt a napokon mali problémy aj s úhradou nájomného za naposledy užívaný byt. Otec sa s maloletými stretáva, matke v roku 2011 prispel na ich výživu celkovou sumou 4 x 300 eur a pri odchode zo spoločnej domácnosti celkovo sumou 900 eur. Najstarší X. navštevuje posledný ročník ZŠ v G. a tam je aj prijatý na gymnázium. Maloletá N. navštevuje šiesty ročník ZŠ v mieste bydliska. Maloletý B. navštevuje štvrtý ročník ZŠ v mieste bydliska. Matka s deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov. Podiel nákladov na bývanie pripadajúci na matku a troch maloletých predstavuje cca 256 eur mesačne + internet 8 eur. Matka dosahuje príjem cca 450 eur. Otec žije v domácnosti svojich rodičov, no na úhrade nákladov sa nepodieľa. Do decembra 2010 podnikal na živnosť ako finančný poradca. V roku 2010 vykázal príjem 600 eur mesačne. Z podnikania mu od počiatku vznikali viaceré záväzky, ktoré hradil z požičaných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nie sú schopní sa na výkone práv a povinností k maloletým dohodnúť, a preto je úprava týchto práv súdom dôvodná. Otázku zverenia maloletých do starostlivosti matky nepovažoval medzi rodičmi za spornú a súhlasil s takýmto rozhodnutím kolízny opatrovník aj prokurátor. Zotrvanie maloletých u matky, ktorá doposiaľ vykonáva starostlivosť bez nedostatkov, bude v záujme maloletých, a preto ich súd zveril do jej starostlivosti. V otázke výživného považoval matkou uvádzané náklady maloletých za plne dôvodné, a to nielen v časti preukázanej listinami predloženými matkou, ale aj v časti nákladov na stravu a ošatenie. Sumu uvedených položiek vo výške cca 90 eur na jedného maloletého považoval za plne dôvodnú a takúto mieru potrieb maloletých za všeobecne známu skutočnosť a tiež skutočnosť známu z úradnej činnosti v iných konaniach o výživnom. Do nákladov maloletých matka dokonca nezahrnula výdavky na školské pomôcky a prípadné školské aktivity, ako výlety a podobne. Za ďalšiu podstatnú okolnosť pre určenie výživného považoval pomery otca s tým, že aj keď z výpovede otca vyplýva, že jeho finančná situácia je pre vysoké úverové zaťaženie nepriaznivá mal za to, že platenie určeného výživného je v jeho možnostiach. Pokiaľ totiž otec za tak nepriaznivej finančnej a majetkovej situácie má snahu túto riešiť a zároveň deklaruje iba príjem 130 eur mesačne, vysovil názor, že tento príjem nie je jeho jediný. Otec okrem podpory svojich rodičov ďalší spôsob získavania prostriedkov neuviedol a súd preto vychádzal z toho, že jeho príjem je dostatočný na to, aby platil podstatnú časť potrieb maloletých. V ďalšom budú potreby maloletých hradené z prídavku na deti a vo zvyšku matkou, ktorá sa však pri svojom príjme môže na úhrade potrieb maloletých podieľať iba v malom rozsahu a na výžive sa podstatnou mierou podieľa svojou osobnou starostlivosťou. Výživné určil od podania návrhu, pretože pre určenie výživného za obdobie pred podaním návrhu nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to vyžaduje Zákon o rodine. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uvádzal, že pri určení výživného má súd prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na základe príjmových možností, teda na základe pracovnej zmluvy navrhol stanoviť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Navrhol preto, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vrátený na ďalšie konanie alebo zmenený tak, že bude stanovené minimálne výživné. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala na ďalšie odôvodnené potreby detí, ktoré nie sú dostatočne pokryté ani súdom stanoveným výživným. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí nemá síce majetok, ale dosahuje príjmy. Poukázala na to, že uviedol aj pred súdom prvého stupňa, že spláca svoje dlhy, čo nasvedčuje tomu, že má k dispozícii finančné prostriedky. Odvolací súd určil termín pojednávania, na ktorý sa otec maloletých detí nedostavil bez ospravedlnenia. Matka maloletých detí navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a uviedla, že otec maloletých detí pracuje vo firme H., s.r.o. v G. a podľa jej presvedčenia dosahuje vyšší príjem, než je uvedený na pracovnej zmluve a okrem toho vykonáva práce aj pre iné subjekty. Ďalej uviedla, že počas spolužitia, keď otec mal záujem, jeho schopnosti mu umožňovali dosahovať príjem okolo 2 000 eur mesačne. Prokurátorka navrhla rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletých detí potvrdiť a pokiaľ ide o výživné, nechala na rozhodnutie senátu odvolacieho súdu, či bude doplnené dokazovanie zabezpečením daňových priznaní týkajúcich sa otca maloletých detí. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v celom rozsahu, keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a po doplnení dokazovania vyžiadaním daňového priznania otca ako aj správy zamestnávateľa rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zverení maloletých detí do starostlivosti matky je v súlade so zisteným skutkovým stavom ako aj zistením kolízneho opatrovníka a je v súlade so záujmom maloletých detí, pretože výchova u maloletých detí u matky je riadne zabezpečovaná. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúci sa určenia výživného na všetky tri maloleté deti, zistil preskúmaním odvolací súd aj s prihliadnutím na ďalšie dôkazy zabezpečené v odvolacom konaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v tomto výroku a je zodpovedajúce ustanoveniam § 75 Zákona o rodine, na ktoré poukazuje aj otec maloletých detí vo svojom odvolaní. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri určovaní výživného prihliadne súd predovšetkým na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že odôvodnené potreby maloletých detí, z ktorých najstarší bol prijatý na štúdium gymnázia a ďalšie dve navštevujú základnú školu v mieste bydliska, predstavujú aj jednak podľa tvrdených a preukázaných nákladov zo strany matky tak aj podľa všeobecne známych skutočností získaných z poznatkov v rozhodovaní súdu o výživnom sumu, ktorá presahuje aj stanovené výživné. Vzhľadom aj na nízky príjem matky ako aj osobnú starostlivosť zo strany matky, súd prvého stupňa správne ustálil, že je povinnosťou otca prispievať na podstatnú časť odôvodnených nákladov maloletých detí, pričom to odôvodňujú jeho možnosti. Odvolací súd zistil zo správy H., s.r.o., od ktorého poberá pravidelný príjem otec maloletých detí, že jeho príjem sa pohyboval v r. 2011 od 120 - 140 eur mesačne. Podľa daňového priznania za r. 2010 predstavuje základ dane otca 9970,35 eur mínus daň 1099,08 eur. Z uvedeného vyplýva, že v r. 2010 dosahoval podľa daňového priznania priemerný čistý mesačný príjem otca 739,25 eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ust. § 62 Zákona o rodine, ktoré považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich zákonnú povinnosť. V odseku 5 ustaľuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V citovanom zákonnom ustanovení je tak zakotvená zásada, že plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou časovo ako aj osobne nezastupiteľnou povinnosťou rodičov, ktorá je spojená zároveň s povinnosťou vyvinúť všetko úsilie na to, aby bola výživa detí a tým aj ich osobný vývoj primerane zabezpečený. V prejednávanej veci možnosti a schopnosti otca maloletých detí nie sú také, ako to predpokladá ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorého sa otec dovoláva vo svojom odvolaní, t.j. ktoré by odôvodňovali platenie minimálneho výživného v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Takto minimálne výživné je totiž povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t.j. aj taký, ktorý nedosahuje žiadne príjmy a nemá možnosti a schopnosti vyššie príjmy dosahovať. Otec maloletých detí v danom prípade aj s prihliadnutím na jeho dosahované príjmy v minulosti, jeho možnosti a schopnosti, môže dosahovať príjmy, z ktorých je schopný platiť výživné v sumách tak, ako to stanovil súd prvého stupňa . Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .