Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/346/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608201536 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3608201536.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. P. P., advokátom so sídlom v W., F. XX proti povinnému: P. X. O. X., O. A. Q. XXX, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 493,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. augusta 2011, č.k. 4Er/2295/2008 - 26, jednohlasne v senáte, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.04.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 493,93 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 8708/07 zo dňa 05.12.2007. Uviedol, že exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Mal za to, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úver poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Poukázal na skutočnosť, že z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku v zmluve medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy totiž vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi 2 podnikateľskými subjektmi. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému úver ako dlžníkovi na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu. Poukázal na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že predmetné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2008. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere. Uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto podľa jeho názoru stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade má povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zastával názor, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ostáva preto otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že rozhodol o zastavení exekúcie, hoci počas celého trvania exekučného konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. § 52 ods. 2, 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na začatie exekúcie zo dňa 19.04.2008, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 07.05.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.12.2007, sp. zn. SR 8708/07, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu sumy 17.880,- Sk (593,51 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 17.640,- Sk (585,54 Eur) od 16.08.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 5.048,- Sk (167,56 Eur). Podľa vyznačenej doložky predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2008 a vykonateľnosť dňa 10.01.2008. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený zmluvou o úvere č. 3600837 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 06.06.2007. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predmetné exekučné konanie zastavil, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, prečo v danej konkrétnej veci oprávneného považoval za dodávateľa a povinného za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania za zmluvu spotrebiteľskú. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne neodôvodnil, prečo vzťah medzi účastníkmi konania považoval za spotrebiteľský vzťah, je jeho rozhodnutie predčasné a nepreskúmateľné. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah (ktorý riadne odôvodní), môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a to aj pokiaľ ide o existenciu, resp. neexistenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, vrátane nekalej rozhodcovskej doložky. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil uznesenie okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .