Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610202102 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3610202102.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. E. E., advokátom so sídlom H. XX, T., proti povinnému: E. P., bytom T. XXX, o vymoženie 208,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 6Er/243/2010-39 zo dňa 13. júna 2011 pomerom troch hlasov proti žiadnemu dňa 30.novembra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a Smernice č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený sa návrhom zo dňa 05.03.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 208,46 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 17702/09 zo dňa 13.11.2009. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 3601559 zo dňa 12.12.2008 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 132,78 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 63,73 eur v 4 mesačných splátkach po 49,13 eur počnúc 14.01.2009. Zmluva o úvere má povahu formulára, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože je v nej výslovne vyjadrený dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania a výška poskytnutého úveru je nižšia ako 200 Eur, čo sú dôvody vylúčenia použitia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Nič to však nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zmluva má znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa opätovne skúmal exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi v tom, že nepriznal žalovanému postavenie a ochranu, ktorá mu prináležala pre jeho postavenie ako spotrebiteľa v pôvodnom právnom vzťahu so žalobcom. Arbitrážny súd neskúmal primeranosť zmluvných podmienok zmluvy o úvere, neskúmal ich nekalú povahu alebo súlad s dobrými mravmi. Súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve samotnú dohodu o vyplnení blankozmenky. Dohoda o vyplnení blankozmenky nebola osobitne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Keďže exekučný titul bol vydaný výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej zmenky, zaväzuje dlžníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Súd posúdil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a zmenka vyplnená na podklade takejto dohody je teda neplatná. Za neprijateľnú podmienku súd prvého stupňa považoval aj samotnú rozhodcovskú doložku. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej zmluve určil arbitrážny súd, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd tak veriteľ znemožní dlžníkovi brániť sa proti jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska. Rozhodovanie sporu medzi účastníkmi rozhodcovským súdom vybratým výlučne veriteľom, sídliacim v mieste sídla veriteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech dlžníka - povinného. Z uvedených dôvodov, súd prvého stupňa exekúciu s súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom na § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na skutočnosť, že zo žiadnych ustanovení právnych predpisov SR nevyplýva zákaz, aby povinný splnil dlh zmenkou. Jedinou výnimkou bolo ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré sa však na daný prípad nedá použiť (z dôvodu výšky úveru). K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydané v rámci tzv. európskeho práva, majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola uvedená smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Toto ustanovenie sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Mal za to, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Záverom poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ostáva preto otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že rozhodol o zastavení exekúcie v citovanej časti, hoci počas celého trvania exekučného konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 12.12.2008 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom. Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.