Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/266/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214766 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3809214766.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Q. G. V. s.r.o., so sídlom X. XX, M., IČO: 35 792 752, práv. zast. JUDr. L. G., advokátkou so sídlom Z. XX, M., proti povinnému F. N., bytom B. M. XXX/X, Q., o vymoženie 3.983,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora Mgr. Ing. E. W., PhD. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2434/2009-39 zo dňa 26. januára 2011, takto r o z h o d o l : Odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. E. W., PhD. náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o zastavenie exekučného konania odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Ex. poriadku a tou skutočnosťou, že dňa 07.04.2010 okresný súd uznesením č.k. 9Er/2434/2009-10 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/125/2010-38 zo dňa 30.06.2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. E. W., PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2010. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, súd poukázal na ust. § 47 ods. 3 posledná veta Ex. poriadku, podľa ktorého exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Toto doručenie je dôležité na stanovenie začiatku obdobia, od ktorého súd prizná trovy a od ktorého sú teda významné úkony exekútora, za ktoré mu patrí náhrada trov. Keďže v tomto prípade bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia právoplatne zamietnutá, okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle § 196 Ex. poriadku súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Exekučný súd má pri svojom rozhodovaní dbať na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora, čo do výšky trov exekúcie ako aj predpoklady splnenia zákonného nároku exekútora na trovy exekúcie osobou, na ťarchu ktorej povinnosť ich náhrady uloží. Poukázal aj na ust. § 47 ods. 3 Ex. poriadku, podľa ktorého, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu, ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Použitie výkladového pravidla len na poslednú vetu § 47 ods. 3 Ex. poriadku, je arbitrárne vytrhnuté z kontextu právnej normy, čím je aj zjavne v rozpore so systematickým alebo teleologickým výkladom tejto normy. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť z týchto dôvodov: Rozhodnutie okresného súdu bolo napadnuté vo výroku o náhrade trov exekučného konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a vo výroku o zastavení exekučného konania je uznesenie súdu prvého stupňa právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Pri rozhodovaní o trovách v exekučnom konaní je súd viazaný výrokom, týkajúcim sa udelenia poverenia, prípadne zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania. V prípade, pokiaľ je udelené poverenie na vykonanie exekúcie, znáša trovy v zmysle § 196 Ex. poriadku povinný. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov, určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Výška týchto trov je upravená v ust. § 4 až 13 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ak je exekúcia zastavená, určuje sa odmena exekútora podľa § 14 až 16 citovanej vyhlášky a na náhradu týchto trov možno v prípadoch vymedzených v ustanovení § 203 Ex. poriadku zaviazať aj oprávneného. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie v zmysle § 44 ods. 3 Ex. poriadku, keď uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 07.04.2010, č.k. 9Er/2434/2009-10 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/125/2010-38, zo dňa 30.06.2010), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2010, bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi odôvodnil s poukazom na ust. § 47 ods. 3 Ex. poriadku. Podľa § 47 ods. 3 Ex. poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že toto je možné aplikovať iba na rozhodovanie o trovách exekučného konania v prípadoch úhrady vymáhanej pohľadávky povinným po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, nie aj na iné prípady zastavenia exekučného konania. Súd prvého stupňa teda nesprávne použil citované ustanovenie na daný prípad. Je nepochybné, že v zmysle § 44 ods. 3 Ex. poriadku, súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekučného konania, keď bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V danej veci podal súdny exekútor odvolanie vo výroku o náhrade trov exekučného konania, pričom v zmysle § 37 ods. 1 Ex. poriadku, tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania (zákon hovorí iba o rozhodovaní o trovách exekúcie) a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .