Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/107/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810212957 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810212957.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: E.. A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, T., zastúpený advokátom D.. Q. S., so sídlom F. Z. XX, A. E. proti odporcovi: K. - X. sA. so sídlom Z. cesta X, T., O.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.202,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. apríla 2011, č. k. 17C/142/2010-72, jednohlasne takto, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 721,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 617,79 eur od 7.9.2007 do zaplatenia a zo sumy 103,67 eur od 21.9.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie sčasti o zaplatenie 1.384,29 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.9.2007 do zaplatenia a sčasti o zaplatenie 103,20 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.9.2007 do zaplatenia, zastavil, a to v dôsledku späťvzatia návrhu (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Vyhradil si rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého bol navrhovateľ ako odborný riaditeľ zamestnancom odporcu od 1.10.2004 do 5.9.2007, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2004, ktorá obsahovala len dojednania o mieste výkonu práce, dni nástupu do práce, mzdových podmienkach a pracovnom čase. Počas obdobia zamestnania navrhovateľ na základe dohody s odporcom užíval na služobné účely osobné motorové vozidlo odporcu. Medzi účastníkmi bolo ústne dohodnuté, že náklady spojené s užívaním tohto vozidla, spočívajúce v nákupe pohonných hmôt a ostatné bežné náklady bude hradiť navrhovateľ zo svojich peňazí. Bolo dohodnuté, že odporca tieto náklady navrhovateľovi nahradí po predložení originálov účtov a ich kontrole vedúcim dopravy a schválení ekonomickým riaditeľom. Navrhovateľ vo svojom pracovnom zaradení bol oprávnený uhrádzať menšie účty za útratu v reštauráciách pri pohostení obchodných partnerov odporcu, tzv. reprezentačné. S odporcom boli dohodnutí, že tieto náklady mu odporca uhradí po odsúhlasení predsedom predstavenstva, podpredsedníčkou predstavenstva, resp. ekonomickým riaditeľom. Podľa vnútornej smernice odporcu sa zúčtovanie nákladov na pohonné hmoty malo realizovať vždy do piateho pracovného dňa nasledujúceho mesiaca. Navrhovateľovi boli ním vynaložené náklady preplácané, aj keď pokladničné bloky predkladal s oneskorením. Navrhovateľ predložil vedúcemu dopravy O.. H. U. dňa 5.9.2007 pokladničné bloky za nákup pohonných hmôt, parkovné a ostrekovač za obdobie od 20.6.2007 do 28.7.2007 v celkovej výške 18.611,60 Sk. Navrhovateľ predložil dňa 19.9.2007 členovi predstavenstva a ekonomickému riaditeľovi odporcu O.. A. R. pokladničný blok na 2.506,30 Sk za čerpanie pohonných hmôt dňa 18.8.2007 a pokladničné bloky z reštaurácií vo výške 286 Sk a 331 Sk, ktoré boli predtým podpísané podpredsedníčkou predstavenstva O.. J.. Člen predstavenstva O.. A. R. k týmto pokladničným blokom uviedol, že K. uznáva nárok vo výške 3.123,20 Sk (súčet na uvedených pokladničných blokoch) ako oprávnený. Na základe takto zisteného skutkového stavu, aplikujúc ust. § 42 ods. 1, § 43 ods. 4 Zákonníka práce a v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., okresný súd dospel k právnemu názoru, že uplatnený nárok navrhovateľa je oprávnený. Nepovažoval za dôvodné námietky premlčania nároku navrhovateľa, ktoré uplatnil odporca s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa mohol domáhať svojho práva na súde dňa 6.9.2007, resp. 20.9.2007. Návrh podal dňa 6.9.2010, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Rovnako nepovažoval za opodstatnené tvrdenia odporcu, že ide o nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčí uplynutím doby dvoch rokov. Nárok navrhovateľa nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale nárokom na základe platného dojednania v pracovnom vzťahu s odporcom. Proti tomuto rozsudku, jeho časti, ktorou bolo odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľovi 20,48 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 21.9.2007 do zaplatenia, podal v zákonom určenej lehote odvolanie odporca. Navrhol rozsudok okresného súdu v tejto časti zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktoré spočívajú v nesprávnom skutkovom a nesprávnom právnom závere okresného súdu. Vytýkal okresnému súdu, že v rozsudku uviedol o tzv. reprezentačnom, že ich náhradu poskytne odporca po odsúhlasení predsedom predstavenstva, podpredsedníčkou predstavenstva, resp. ekonomickým riaditeľom. Ak malo byť tzv. reprezentačné vynaložené, mohlo byť po predchádzajúcom súhlase generálneho riaditeľa, ktorý podľa organizačného poriadku koná za spoločnosť v pracovnoprávnych vzťahoch, inak vždy dvaja členovia predstavenstva. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mal vopred schválené vynaloženie tzv. reprezentačného na útratu v reštaurácii G. a B. P.. O.. A. R. mohol oprávnený sám uznať záväzok voči navrhovateľovi na úhradu reprezentačného vo výške 9,49 eur (286 Sk) a 10,99 eur (331 Sk), tak, ako je to na potvrdení zo dňa 19.9.2007. Navrhovateľ ako odborný riaditeľ na úseku marketingu vedel a musel vedieť, že O.. A. R. ako ekonomický riaditeľ a člen predstavenstva svoje oprávnenie uznať záväzok za odporcu prekročil. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní tvrdí, že pred vynaložením reprezentačného bolo potrebné schválenie generálneho riaditeľa, resp. dvoch členov predstavenstva, toto svoje tvrdenie do skončenia dokazovania v prvostupňovom konaní neuviedol, a preto takéto tvrdenie odporcu nie je odvolacím dôvodom. Napokon, pokiaľ by aj navrhovateľ nebol vopred oprávnený vynaložiť reprezentačné, dodatočným schválením nákladov dvoma členmi predstavenstva, by došlo k náprave tohto stavu. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a svoje rozhodnutie verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Rozsudok okresného súdu vychádza v napadnutej časti zo správneho skutkového a právneho záveru, je správne a presvedčivo odôvodnený podľa kritérií v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku okresného súdu plne stotožňuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p., zároveň však považuje za potrebné uviesť nasledovné. Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne odvolacie dôvody, pre ktoré môže odvolateľ napadnúť odvolaním rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca vo svojom odvolaní tvrdí iný spôsob, než zistil z výsledkov dokazovania okresný súd, ako mal navrhovateľ postupovať v prípade vynaloženia nákladov na pohostenie obchodných partnerov odporcu a kedy mu vznikol nárok na náhradu vynaložených nákladov. Odporca v odvolaní tvrdí, že pre vynaloženie týchto nákladov bol potrebný predchádzajúci súhlas generálneho riaditeľa spoločnosti, keď navrhovateľ udelenie súhlasu nepreukázal. Odporcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere okresného súdu, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje v súlade s kritériami v ust. § 132 O.s.p., preto je jeho skutkové zistenie a skutkový záver, významný pre posúdenie veci z hľadiska právneho posúdenia veci, nesprávny. Hodnotením dôkazov podľa § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z aspektu ich pravdivosti a významu z hľadiska hmotnoprávnej normy, ktorú na daný právny vzťah mieni aplikovať. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil nesprávny postup okresného súdu pri posudzovaní jednotlivých dôkazov a jeho skutkového záveru o tom, že vynaložené náklady na pohostenie obchodných partnerov odporcu schvaľoval generálny riaditeľ, prípadne v čase jeho neprítomnosti O.. A. R.. Z výsluchu svedka O.. R. nepochybne vyplýva, že vynaložené náklady „tzv. reprezentačné“ sa navrhovateľovi uhradilo až po jeho odsúhlasení určenými členmi predstavenstva odporcu, teda nevyžadoval sa súhlas generálneho riaditeľa pred ich vynaložením. Odporca uvedený postup začal tvrdiť až v odvolaní a na svoje tvrdenie ani neoznačil žiadny dôkaz. Ide o novú skutočnosť, ktorá je odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu okresného súdu odvolacím dôvodom len vtedy, ak podľa písm. d) - ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak však nejde o „nové“ skutočnosti a dôkazy, potom takýto uplatnený odvolací dôvod nie je spôsobilým odvolacím dôvodom. Sporové konanie podľa ust. § 120 O.s.p. ukladá účastníkom súdneho konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), a v záujme koncentrácie dokazovania v prvej fáze prvostupňového konania. Nesplnenie tejto povinnosti účastníkom konania, má za následok procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a tým neúspech v konaní. V prejednávanej veci odporca svoje tvrdenie novej skutočnosti v odvolacom konaní o inom postupe pri náhrade za tzv. reprezentačné mohol uviesť už pred prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného, je preto odporcom uplatnené odvolacie dôvody - nesprávny skutkový záver okresného súdu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uplatnený neopodstatnene a nie je spôsobilým ani uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nesprávny právny záver okresného súdu, pretože okresný súd uplatnený nárok správne posúdil ako pracovnoprávny nárok podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce a príslušenstvo uplatneného nároku v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce podľa ust. § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rovnako nie je uplatnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd si vymienil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .