Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/556/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204456 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3811204456.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Obvodný úrad Prievidza, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Medzibriežková 2, Prievidza, IČO: 42 024 307, proti povinnému Y. P., bytom A. W. XXX, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky Bc. Q. M., F., D. XX/X proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. mája 2011, č.k. 16Er/840/2011-9, takto r o z h o d o l : Odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky Bc. Q. M., Exekútorský úrad so sídlom v Prievidzi, Lúčna 16/1 zo dňa 16.03.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 17 ods. 1, 3, 4 a § 18 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 31.01.2011 domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 2008/01937 zo dňa 20.08.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2008, vykonateľnosť dňa 24.10.2008. V odôvodnení uviedol, že minister spravodlivosti rozhodnutím podľa § 222 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku zo dňa 14.07.2005 pozastavil Bc. Q. M. výkon funkcie súdneho exekútora a rozhodnutím č. k. 17989/2011-52 zo dňa 13.04.2011 rozhodol, že toto pozastavenie trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v konaní DK 33/2005 začatom na návrh ministra spravodlivosti č. 10129/2004-52 zo dňa 27.12.2005. Z dôvodu právnej istoty a skutočnosti, že voči súdnej exekútorke ešte prebieha ďalšie konanie DK 33/2005, ministerstvo spravodlivosti dňa 13.04.2011 rozhodlo, že pozastavenie výkonu funkcie trvá aj naďalej. Okresný súd mal preto z rozhodnutia ministra spravodlivosti preukázané, že súdna exekútorka nesmie vykonávať exekučnú činnosť a musí byť zastúpená vymenovaným zástupcom v zmysle § 17 a nasl. Exekučného poriadku. Slovenskou komorou exekútorov bol za jej zástupcu ustanovený súdny exekútor Mgr. W. U.. V čase, keď mala súdna exekútorka preukázateľne pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora a riadne vymenovaného zástupcu, mal súdnu exekútorku zastupovať v zmysle § 17, § 18 a § 19 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, okresný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Bc. Q. M.. Uviedla, že činnosť jej bola pozastavená rozhodnutím č. 4827/2005 zo dňa 14.07.2005 - rozhodnutie, v ktorom bola stanovená dĺžka pozastavenej činnosti. V tom čase bolo vedené len disciplinárne konanie 18/2005. Zastávala názor, že pozastavenie činnosti skončilo v januári 2011, ale tieto skutočnosti budú predmetom sporu, nakoľko súdny exekútor dal podnet na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale týmto podnetom sa neodkladá právoplatnosť a ani vykonateľnosť rozhodnutia a teda faktom zostáva, že v mesiacoch 02/2011, 03/2011, 04/2011 nemala žiadny dôvod nevykonávať činnosť a preto aj podala žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko v tomto období neexistoval žiadny zákonný dôvod, prečo tak nekonať - disciplinárne konanie, na základe ktorého bola pozastavená činnosť bolo právoplatne ukončené, pozastavenie bolo na určité časové obdobie a podľa správneho poriadku k zániku platnosti môže dôjsť buď priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia správneho orgánu - rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom doručenia a dočasné pozastavenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia v disciplinárnom konaní. Uviedla, že v 04/2011 prišlo rozhodnutie z Ministerstva spravodlivosti SR, že pozastavenia trvá, ale toto rozhodnutie sa týkalo disciplinárneho konania 33/2005. Poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo vydané napriek tomu, že proti rozhodnutiu v správnom konaní je možné podať rozklad a ten má suspenzívny účinok a nie devolutívny účinok a teda podaním odvolania dochádza na základe zákona k odkladu ako právoplatnosti, tak i vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom treba mať na zreteli, že včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť. Do dnešného dňa nenadobudlo rozhodnutie o tom, že pozastavenie trvá právoplatnosť a vykonateľnosť a teda nie sú tu zákonné dôvody na nevydanie poverenia. Na to, aby pozastavenie trvalo, by muselo existovať rozhodnutie o pozastavení činnosti v DK 33/2005 a to do dnešného dňa neexistuje. V DK 18/2005 bola pozastavená činnosť, ale tá bola skončená 01/2011. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa a žiadala, aby súd vykonal nápravu. Skôr, ako krajský súd ako súd odvolací pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného a účinného v čase začatia exekučného konania, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu môže odvolaním napadnúť len účastník konania, prípadne za splnenia zákonom stanovených podmienok vedľajší účastník. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Súdnemu exekútorovi zákon priznáva postavenie účastníka konania iba ak rozhoduje súd o trovách exekúcie a teda súdneho exekútora treba považovať za účastníka konania len pre určitý úsek exekučného konania. V predmetnej veci okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda exekučný súd nerozhodoval o trovách exekúcie. Na základe uvedených skutočností krajský súd mal za to, že súdna exekútorka nie je v danom prípade účastníkom konania a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania. Krajský súd preto za daných okolností nemal inú zákonnú možnosť ako odvolanie súdnej exekútorky podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .