Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229216 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:1105229216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcov 1/ T.. G. L., bytom G. XXX, štátneho občana SR, 2/ T.. H. L., bytom G. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej Y. L., bytom O., J. Z. XXXX/ XX proti žalovanému: U. G. - T. J., P. a G. G. U. so sídlom X., B. U. X, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. septembra 2011, č.k. 25C/41/2005 - 287, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ 1.194,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti konanie zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 200 Eur a štátu náhradu trov konania v sume 113,20 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov a citáciou ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a § 49 zákona o správnom konaní. V závere vyslovil názor, že správny orgán nedodržal postup ani lehoty určené v ust. § 49 zákona o správnom konaní, keď žiadosť o vydanie stavebného povolenia dali žalobcovia 15.02.2002 a rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia bolo vydané až 21.07.2003, právoplatnosť nadobudlo 14.09.2003. Považoval za splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Konštatoval, že na strane žalobcov došlo k vzniku škody spôsobenej nárastom cien stavebných prác a dodávok a to vo výške ako v znaleckom dokazovaní určil znalec. Rovnako vyslovil názor, že medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou existuje príčinná súvislosť, spočívajúca v časovom období, počas ktorého ceny stavebných materiálov a dodávok vzrástli. Pokiaľ ide o výšku škody určenú znaleckým posudkom, závery znalca konkrétnym spôsobom žalovaný v konaní nenamietal. Proti rozsudku a to jeho výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe a rozhodnuté o náhrade trov, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že boli naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Vyslovil názor, že žalobcovia v priebehu celého súdneho konania nepreukázali skutočnú škodu objektívne vyjadrenú v peniazoch, no súd prvého stupňa sa s tým vyporiadal tak, že za základ pre určenie výšky škody zobral znalecký posudok znalca Ing. P. I., ktorého úlohou bolo určiť nárast cien stavebných materiálov v období od júna 2002 do marca 2003. Tým, že žalobcovia nepredložili doklady o zakúpení stavebného materiálu, nepreukázali skutočnú škodu a tak sa súd prvého stupňa nesprávne vysporiadal s tým, že za základ určenia škody si zobral znalecký posudok, kde znalec vychádzal z porovnania cien stavebných materiálov od stavebnej firmy C., U. Z. v rokoch 2002 a 2003 a preto sa domnievajú, že žalobcovia tým, že nepredložili tieto doklady, neuniesli ani dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, pričom dôkazné bremeno preukázania a vzniku škody zaťažuje žalobcov. Predloženie dokladov o zakúpení stavebného materiálu je pre meritórne rozhodnutie spolu dôležité, keďže z nich by sa dalo určiť, za akú sumu si žalobcovia stavebný materiál zakúpili pri porovnaní s cenami, za ktoré sa rovnaký stavebný materiál predával v čase, keď bolo žalobcom vydané stavebné povolenie. Žalobcovia si tak stavebný materiál potrebný na uskutočnenie stavby mohli zakúpiť už v období pred realizáciou stavby a aj v prípade, že by stavebný materiál obstarali až po vydaní stavebného povolenia, nie je vylúčené, že ho mohli zakúpiť za cenu nižšiu, za akú by ho kúpili v čase podania žiadosti o stavebné povolenie. Nepovažoval za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou z dôvodu, že aj keby stavebný úrad postupoval správne, nevydal by stavebné povolenie skôr ako 21.07.2003, kedy bolo vydané stavebné povolenie a takisto by čakal na zmenu územnoplánovacej dokumentácie obce, pretože podmienky umiestnenia stavby neboli jednoznačné, vzhľadom na pomery v území, na ktorom mala byť umiestnená stavba a teda stavebný úrad nemohol v konaní postupovať podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Vo svojom vyjadrení poukázali na to, že počas pojednávania na súde prvého stupňa zástupca žalovaného uznal, že v určitom časovom rozsahu nebol postup správneho orgánu v súlade s právnymi predpismi a v určitom rozsahu je teda nárok žalobcov dôvodný. Tiež uznal, že v predmetných obdobiach v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcom škoda. Na pojednávaní dokonca pripustil, že škoda by mohla byť určená rozdielom medzi cenami prác a materiálov v rôznych obdobiach. Uviedli, že žiadna právna norma neukladá fyzickej osobe pri výstavbe rodinného domu odkladať si doklady o zakúpení stavebného materiálu, ani vedenie si účtovníctva. Projektová dokumentácia stavby, krycí list rozpočtu a náklady stavby sú potrebné k vydaniu stavebného povolenia a stavebný zákon ukladá fyzickej osobe viesť si stavebný denník o uskutočnení stavebných prác. Všetky tieto dokumenty predložili znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom v konaní bolo preukázané, že stavebný materiál si nezakúpili žalobcovia pred právoplatnosťou stavebného povolenia. Špekulácie žalovaného o tom, že aj keby stavebný úrad postupoval správne, nemohlo byť vydané stavebné povolenie pred právoplatnosťou územného rozhodnutia. Zdôraznil, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie po 19-tich mesiacoch od podania žiadosti za rovnakých nezmenených podmienok podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., pričom územnoplánovacia dokumentácia obce sa netýkala predmetného pozemku č. 123/2. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, v ktorom bolo žalobe čiastočne vyhovené a uložené žalovanému zaplatiť žalobcom 1.194,50 Eur, o náhrade trov konania, ako aj o náhrade trov konania štátu a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Žalovaný vo svojom odvolaní v súlade s ust. § 205 ods. 2 O.s.p. uplatnil dôvody na odvolanie podľa písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Odvolací súd však z obsahu spisu a to najmä z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.07.2011, ani z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa zo dňa 22. septembra 2011 nezistil, že by žalovaný navrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu, ktorý by súd prvého stupňa opomenul vykonať. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nie je možné považovať za daný. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danej veci súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobená v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Za nesprávny úradný postup považoval postup správneho orgánu, ktorý porušil ust. § 49 zákona o správnom konaní, podľa ktorého bol povinný v jednoduchých veciach, najmä ak bolo možné rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkmi konania a rozhodnúť bezodkladne, inak do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Žalovaný v odvolaní, ani v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil dôvod na aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia, s tým, že by súdu prvého stupňa vyčítal jeho nesprávny výklad, prípadne, že by na danú vec mali byť aplikované iné ustanovenia týchto právnych predpisov alebo iný právny predpis. Nesprávny postup nezistil preskúmaním ani odvolací súd, a preto dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nepovažuje za daný. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. V tomto prípade žalovaný z vykonaných dôkazov robí vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočnosti, či sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to najmä existencia škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia totiž hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ak k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V danej veci odvolací súd preskúmaním zistil, že postup súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov je plne v súlade s obsahom ustanovenia § 132 O.s.p., keď súd prvého stupňa hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalovaný sa v odvolaní naopak domáha takého hodnotenia vykonaných dôkazov, kedy akcentuje jediný dôkaz a to predloženie dokladov o zakúpení stavebného materiálu, a z jeho nedostatku vyvodzuje závery o nepreukázaní existencie škody na strane žalobcov. Tu totiž vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré podal 26.01.2006 spochybňuje len závery znaleckého posudku, ktorý predložili žalobcovia, s tým, že podľa tohto posudku bola vyčíslená škoda na 113,523 Sk ako rozdiel indexov cien stavebných prác, materiálov a výrobkov za obdobie prvý kvartál 2002 až tretí kvartál 2003 a vyslovil názor, že je potrebné pre určenie výšky škody brať do úvahy iba reálny súčet dní, počas ktorých trvali skutočnosti zakladajúce nesprávny úradný postup. Z obsahu znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác N.. P. I., možno zistiť, že vychádza zo stavebného denníka a stavby domu žalobcov, ktorá už medzičasom bola postavená podľa obvyklých pravidiel, kontrolný rozpočet stavby v cenovej úrovni roku 2002 a 2003, ktorý obsahuje práce, realizované počas jedného roku výstavby rodinného domu, podľa popisu prác v stavebnom denníku. Vychádzal z pojmu základné rozpočtové náklady, kde patria ceny vypočítané podľa typového kalkulačného vzorca, neobsahujúce daň z pridanej hodnoty a to ani na vstupe v priamom materiáli, nákladoch na prevádzku stavebných strojov a v nákladoch na dopravu, ani na výstupe v smernej cene. V jednotlivých položkách kalkulačného vzorca sú započítané náklady na priamy materiál, priame mzdy, náklady na stavebné stroje, odvody z miezd, ostatné náklady, výrobná a správna réžia a primeraný zisk. V závere znaleckého posudku znalec poskytol odpoveď na otázku súdu a to stanoviť ceny stavebných prác, materiálov a výrobkov v mesiaci máj 2002, stanoviť, aký bol nárast týchto cien v období od júna 2002 do marca 2003. Je tak zrejmé, že predmetom znaleckého dokazovania a na výšku škody nebol len samotný materiál, na zakúpenie ktorého považuje za potrebné žalovaný predloženie dokladov o zakúpení, ale aj cena stavebných prác a výrobkov v komplexnom posúdení. Súdu prvého stupňa preto niet dôvodu vyčítať, že v súvislosti s ustálením existencie a výšky škody na strane žalobcov vychádzal z obsahu znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, odhad nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných prác. S ďalším odôvodnením, týkajúcim sa nesprávneho úradného postupu správneho orgánu a vzniku škody na strane žalobcov sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. V zostávajúcej časti, t.j. pokiaľ žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy presahujúcej 1.194,50 Eur, súd prvého stupňa konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby. V tomto výroku rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním a preto v zmysle ust. § 206 ods. 2 O.s.p. výrok zostáva nedotknutý. V odvolacom konaní boli tak úspešní žalobcovia, ktorí by mali v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .