Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/28/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200128 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3010200128.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vaškovej v právnej veci žalobcu: I.-M., s.r.o., B. II XX, C. nad R., právne zast. Mgr. Michalom Urbanom, advokátom, Šafárikova č. 12, Trenčín proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/226/16226-133167/2009/990565-r zo dňa 15.12.2009 a č. I/226/16226-133164/2009/990565-r zo dňa 15.12.2009 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Samostatne podanými žalobami sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 15.12.2009, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005 a IV. štvrťrok 2005, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávne posúdeného skutkového stavu, na neodpočítanie DPH nebolo dostatok dôvodov a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Poukázal na porušenie ust. § 2 ods. 3, § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov). Nevykonaním dôkazov, ktoré navrhol, mu boli odopreté základné práva a nepripustenie dôkazov bol správca dane povinný zdôvodniť v rozhodnutí. Žalovaný nevie preukázať, že peniaze neboli vyplatené na účet dodávateľa a žalobcovi vznikol náklad na vykonané práce. Dôkazy neboli hodnotené podľa zásady uvedenej v § 2 ods. 3 zák. o správe daní a poplatkov. Nedostatky v konaní a činnosti jeho dodávateľa E. s.r.o. (nevedenie účtovníctva, nepriznanie dane a iné) nemôžu byť na jeho ťarchu, pričom dodávateľ mohol práce vykonávať nielen prostredníctvom svojich zamestnancov, títo nemuseli byť poistení. Zmluvy o vykonaní prác boli uzatvorené, práce vykonané, odmena za ne bola vyplatená, preto daňové výdavky žalobcu nie sú v rozpore so zák.č. 222/2004 Z.z. V doplnku žaloby žalobca uviedol, že neboli konfrontovaní svedkovia P. a G. a preto je záver daňových orgánov o nedodaní prác dodávateľom E. s.r.o. nesprávny. Nezákonnosť rozhodnutí vidí aj v postupe žalovaného, porušení povinností a nesprávnom posúdení veci. V ďalšom doplnení žaloby uviedol, že splnil zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. na právo na odpočítanie dane. Daňové orgány neodstránili rozpor vo výpovedi konateľa E. s.r.o., ktorý uviedol, že tichý spoločník preberal peniaze v hotovosti, hoci bolo preukázané, že faktúry boli uhradené bezhotovostným príkazom (znamenalo by to, že za práce platil žalobca dvakrát). Správca dane nevypočul svedkov, ktorých žalobca navrhoval, pretože ich nemohol sám zabezpečiť a ktorí by osvetlili dodanie prác. Namietal neuznanie odpočítania DPH z faktúry č. 12/2005 od dodávateľa O. s.r.o., keď konateľka I. Z. (vydatá Z.) potvrdila podpísanie príjmového dokladu na vyplatenie ceny za uvedené práce a podpísanie faktúry. Nedostatky v činnosti O. s.r.o. nemôžu byť na jeho ťarchu a pripustil, že dodávateľ mohol práce vykonať osobami, ktoré nie sú jeho zamestnancami. Poukázal na to, že správca dane nevypočul osoby, ktoré označila Z. ako priateľ a kamarát jej priateľa a nekonfrontoval Z. a F.. Je preukázaná plná moc pre F., ktorý mohol konať za O. s.r.o., ale správca dane vychádzal z výpovede konateľky, ktorá tvrdila, že spoločnosť nevykonala pre žalobcu práce, ale tiež priznala, že podpisovala faktúry a iné doklady. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca si v IV. štvrťroku 2005 uplatnil odpočet DPH z faktúr od dodávateľa E. s.r.o., ktorého konateľ P. uviedol, že začal podnikať na príkaz S. S., ale žiadne aktivity nevykonával, len podpisoval S. faktúry, účtovníctvo neviedol. R. S. uviedol, že nebol splnomocnený na konanie za E. s.r.o., nebol tichý spoločník. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vecnú súvislosť služby s použitím na účely podnikania a že služby (práce) uskutočnil dodávateľ uvedený na dokladoch. Svedok G. (bývalý konateľ žalobcu) uviedol, že nepozná meno osoby, s ktorou jednal za E. s.r.o., nepozná osoby, ktoré vykonali práce a nevedel kto práce prebral. Neskôr oznámil, že práce prevzal M. P., ktorý nemal splnomocnenie a preto nepodpísal preberací protokol. Splnenie zákonných podmienok na odpočet dane žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď dodávateľ E. s.r.o. nemal žiadnych vlastných zamestnancov, ani prenajatých, konateľ P. žalobcu nepozná a R. S. nebol oprávnený konať za E. s.r.o.. Vypočúvanie M. P. nie je dôvodné, tento nie je v žiadnom vzťahu so žalobcom, ale ani s dodávateľom. Vystavenie faktúr bez reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nie je splnením zákonných podmienok na odpočet dane. Podobne aj odpočítanie dane za II. štvrťrok 2005 na základe faktúry od dodávateľa O. uplatnil žalobca bez reálneho plnenia prác uvedeným dodávateľom. Konateľ žalobcu M. I. nevedel s kým jednal vo veci dodania prác, ani na výzvu k faktúre nepredložil ďalšie dôkazy, preukazujúce uskutočnenie prác dodávateľom O.. Konateľka dodávateľa I. Z. poprela vykonanie prác, ale pripustila zastupovanie S. F. na základe plnej moci, ktorú podpísala a údajne zaslala S. F. poštou, ale doklad o tom nepredložila. S. F. uviedol, že neprevzal splnomocnenie, konateľku dodávateľa Z. nepozná, nepodpisoval účtovné doklady, neuzatváral obchody a neprevzal hotovosť za dodávateľa O.. Plná moc pre F. bola overená (podpis konateľky Z.), ale nebolo preukázané, že ju F. prijal a oboznámil sa s ňou. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne dodávateľ nebol platiteľ poistného. Pre daňové konanie samotná faktúra nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Dodávateľ O. v roku 2005 nemal vlastných ani prenajatých zamestnancov, nemal žiadne strojné zariadenia a mechanizmy na výkon prác, čo tiež podporuje záver o tom, že práce nevykonal. Žalobca bol s podkladmi rozhodnutia oboznámený, nemal pripomienky ani návrhy na doplnenie a preto je jeho námietka o nevypočutí svedkov neopodstatnená. Konateľ žalobcu M. I. bol prítomný pri vypočutí S. F., ale mu nepoložil žiadne otázky. Vo vyjadrení S. F. dňa 30.4.2009 sa uvádza, že nebude vypovedať a nechce byť konfrontovaný s I. Z.. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a žalobu zamietol. Vo veci súd rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 12.03.21010, ale Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vec opätovne prejednal, pričom sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11S/30/2010 (rovnakí účastníci) a opäť vo veci rozhodol. Podľa § 49 ods. 1, § 2 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery správcu dane o vyrubení rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie II. a IV. štvrťrok 2005. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu aj opakovanú daňovú kontrolu a dospel k záveru, že si žalobca nedôvodne uplatnil odpočet dane za II. štvrťrok 2005 za faktúry od dodávateľa O. s.r.o.. P. žalobcu O.. M. I., ktorý bol v roku 2005 jediným zamestnancom, sa venoval rekonštrukcii areálu v T., vo vlastníctve žalobcu (neskôr areál odpredal). Uvedený konateľ zabezpečil vykonanie prác dodávateľom O. s.r.o., ale uviesť s kým za dodávateľa jednal nevedel, konateľa dodávateľa nepoznal, nevedel kto práce vykonával, v akom rozsahu boli vykonané, pretože ich nekontroloval a ani po ukončení neprevzal, pričom v daňovom konaní ani neuviedol kto práce prevzal (až na pojednávaní dňa 12.5.2010 právny zástupca uviedol, že práce prevzal J. E. a predložil fotokópiu protokolu, ale nepredložil splnomocnenie pre J. E.). Žalobca okrem faktúry nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že reálne k zdaniteľnému plneniu došlo a preto aj podľa názoru krajského súdu nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH, keďže neuniesol dôkazné bremeno. Daňovými orgánmi bolo zistené, že O. s.r.o. nemá zamestnancov, ani si žiadnych na vykonanie prác pre žalobcu nezabezpečila iným spôsobom, nemá strojné zariadenia a mechanizmy na čistenie kanalizácie (ani to nemá uvedené v predmete činnosti). Konateľka dodávateľa Z. (vydatá Z.) potvrdila podpísanie faktúry, ale tvrdila, že pre žalobcu nevykonával O. žiadne práce, že žalobcu - konateľa O.. I. nepozná a peniaze neprevzala (výpoveď zo dňa 18.7.2007). Zhodne vypovedala aj dňa 18.3.2009, že aj keď podpisovala pokladničné doklady, peniaze v hotovosti neprevzala. V oboch výpovediach uvádzala, že podpísala splnomocnenie pre S. F., ale nevedela jeho obsah a rozsah, nevedela či ho S. F. prijal a súhlasil so splnomocnením, či o ňom vôbec vedel a či mohol podľa neho vôbec konať. Považovala svoju funkciu konateľky za formálnu, keď doklady nevypisovala, len podpisovala a predkladali jej ich jej súčasný manžel Z. a jeho priateľ E. (ich konanie a postavenie v O. s.r.o. nie je vôbec preukázané). Správca dane vypočul aj S. F., ktorý poprel zastupovanie O., plnú moc neprevzal, Z. nepozná, nerobil žiadne obchody, neprevzal peniaze, nevystavil a nepodpísal žiadne doklady. Pri výsluchu S. F. dňa 29.10.2008 bol prítomný konateľ žalobcu Ing. I. a k výpovedi S. F. nemal námietky. Za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 správca dane po opakovanej daňovej kontrole dospel k rovnakému záveru ako v predchádzajúcom prípade, keď nezistil zákonné dôvody pre uplatnenie odpočtu dane z faktúr od dodávateľa E. s.r.o.. V tomto období bol konateľom aj P. G., ktorý zabezpečoval opravu strechy skladu dodávateľom E., ale pri vypočutí dňa 3.6.2009 nevedel uviesť s kým za dodávateľa uzatváral zmluvy, jednanie prebiehali telefonicky, nezaujímalo ho kto práce vykonáva - akí zamestnanci, nikto výkon prác nekontroloval a nevedel kto prevzal vykonané práce a hoci sľúbil, že údaje oznámi dodatočne, neurobil tak. Dňa 24.6.2009 P. G. oznámil, že práce prevzal P., zamestnanec Q.-B., dňa 30.10.2005, ale nepodpísal zápis o prevzatí prác (neskôr zápis aj predložil správcovi dane). Konateľ E. s.r.o. E. P. (od 22.8.2007 vo výkone trestu) uviedol, že žalobcu nepozná, nevykonal pre neho žiadne práce, len podpísal zmluvy, faktúry, na ktorých nebol uvedený odberateľ, peniaze nikdy neprevzal, účtovníctvo neviedol, nemal skladové priestory, nemal žiadnych zamestnancov, obchodné činnosti boli fiktívne. Uvádzal, že začal podnikať na podnet tzv. tichého spoločníka a to S. S., tento bol vypočutý aj sa písomne vyjadril tak, že nebol tichým spoločníkom, nevyvíjal obchodné aktivity, nemal plnú moc a nemohol uzatvárať zmluvy, nezastupoval E. s.r.o.. Žalobca nepreukázal, že E. s.r.o. bol dodávateľom prác na oprave strechy skladu a akékoľvek zdaniteľné obchody neboli ním uskutočnené, čo je podmienkou na odpočet dane v zmysle zákona o DPH. Žalobca je presvedčený, že pri splnení formálnych podmienok uniesol dôkazné bremeno a jeho nárok na odpočítanie DPH je dôvodný. Splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy, sa na nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Žalobca musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to dodávateľmi O. a E.. Žalobca predložil len písomné podklady a jeho konatelia nevedeli konkrétne preukázať vykonanie prác dodávateľmi uvedenými na faktúre, keďže nepoznali dodávateľov, ani ich konateľov, ani zamestnancov, nepreberali práce. Bolo preukázané, že dodávatelia sú nefunkčné firmy, čo žalobca vysvetľoval domnienkami o vykonávaní prác osobami, ktoré neboli zamestnanci dodávateľov. Tento argument nemožno akceptovať ako unesenie dôkazného bremena v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Je nevyhnutné, aby konatelia žalobcu mali vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činia. Ak takéto vedomosti chýbajú, ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva ochranu (§ 264 Obchodného zákonníka). Nie je preukázané, že správca dane neakceptoval návrhy žalobcu na dokazovanie, pretože bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Návrh na vypočutie svedkov nebol akceptovaný dôvodne, pretože navrhovaný svedok P. je zamestnancom spoločnosti Q.-B. a svedok E. je zamestnaný v T.-B. s.r.o., nie sú zamestnancami žalobcu ani dodávateľov, nie sú v postavení, aby kontrolovali alebo nejakým spôsobom zodpovedali za dodávateľov žalobcu. Údajne len ústne boli informovaní konateľmi žalobcu o dodávateľoch, nemali žiadne písomné poverenie (ktoré by sa nedalo spochybniť) na kontrolu dodávateľov, ich zamestnancov, ich pracovných výkonov a pod. Konatelia žalobcu aj na pojednávaní dňa 22.02.2012 uviedli, že navrhnutí svedkovia mali informácie o dodávateľoch len od žalobcu, nepreverovali dodávateľov žiadnym spôsobom. Títo svedkovia by v podstate potvrdili len vykonanie prác, čo nie je sporné, ale nemohli by objektívne potvrdiť, že práce vykonali dodávatelia uvedení na faktúrach, informácie svedkov sú len sprostredkované informácie od konateľov žalobcu. Návrh na konfrontáciu konateľa E. P. a konateľa žalobcu G. nebol žalobcom zdôvodnený a keďže sa navzájom nepoznali, nejednali spolu a Keszeli tvrdí, že práce pre žalobcu nevykonali, nie je zrejmé, čo by sa konfrontáciou malo preukazovať. Tvrdenie tohto svedka o platení faktúr v hotovosti možno vysvetliť len v súvislosti s jeho tvrdením, že účtovníctvo sa neviedlo, že všetko riadil tichý spoločník a on od neho dostával v hotovosti peniaze po podpise faktúr. Žiadne iné návrhy na dokazovanie žalobca nenavrhoval, pričom správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie sám, bez návrhu žalobcu, pričom žalobca bol počas dokazovania pasívny, nedával otázky vypočúvaným svedkom, čo je pochopiteľné, keďže o dodávateľoch uvedených na faktúrach nič nevedel, nejednal s nimi, nepreberal práce a preto nemôže ani dokázať, že spoločnosti uvedené na faktúrach práce v skutočnosti vykonali. Správca dane aj žalovaný mu nedáva zodpovednosť za nedostatky v činnosti údajných dodávateľov, ale žalobca je povinný dokázať, že dodávatelia na faktúrach aj práce v skutočnosti vykonali. Daňové orgány všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vzali do úvahy, vyhodnotili dôkazy v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, dodržali zásady daňového konania, svoje závery aj dostatočne zdôvodnili. Na tunajšom súde tiež prebiehalo konanie medzi tými istými účastníkmi o vyrubenie dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2005 pod sp.zn. 11S/30/2010, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.05.2010 tak, že žalobu zamietol a Najvyšší súd rozsudkom sp.zn. 3Sžf 32/2010 zo dňa 07.12.2010 prvostupňový rozsudok potvrdil. V konaní sp.zn. 11S/30/2010 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že uplatňovanie si nárokov žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 12/05 z 08.04.2005 od dodávateľa O. a z faktúr č. 031105, 04105, 05105 zo dňa 03.11.2005 od dodávateľa E. nie je v súlade so zákonom pre nesplnenie zákonných podmienok. Žalobca nepreukázal, že dodávatelia uvedení na faktúrach, zrealizovali vyúčtované zdaniteľné plnenia uvedené v predmetných faktúrach. Tieto závery Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže ide o faktúry z II. a IV. štvrťroka 2005, ktoré sa posudzujú aj v tomto konaní, majú vplyv na preskúmavané rozhodnutia a podporujú závery súdu o nedôvodnosti žaloby. Krajský súd konštatuje, že daňové orgány zistili skutkový stav dostatočne a spoľahlivo a vyvodili z neho aj správny právny záver. Námietky žalobcu proti rozhodnutiam nie sú konkrétne a nemajú silu zvrátiť záver daňových orgánov, že u žalobcu nenastali zákonné podmienky pre odpočet dane. Pri preskúmaní súd nezistil, že by bol žalobca ukrátený na svojich právach, o podkladoch k rozhodnutiam bol oboznámený, ničím ich nevyvrátil. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.