Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11Sp/31/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200700 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3010200700.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Vierou Hrnčárovou v právnej veci navrhovateľky: B. D. bytom Y. XX, W. W., právne zastúpená Lion Law Partners, s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi, Mariánska č. 6, Prievidza o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPU 2010/14-3159-Str. zo dňa 12. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporcu č. OPU 2010/14-3159-Str. zo dňa 12. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca navrhovateľke nenavrátil vlastníctvo ani jej nepriznal náhradu za pozemky v kat. úz. A. parc. č. XXX, XXX, XXX, XX/X a XXX/X z dôvodu nesplnenia podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľka včas požiadala o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady za pozemky, ktoré závetom zdedil jej otec P. Q. po pôvodných vlastníkoch U. a C. H. a k žiadosti pripojila určité doklady, ktoré doplnila na jeho výzvu. Ďalšie doklady zabezpečil odporca a zistil, že pôvodným vlastníkom boli pozemky vedené vo vl. č. X pre kat. úz. A. odňaté bez náhrady postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. Pôvodní vlastníci pred r. 1944 spísali závet a za námestného dediča ustanovili P. Q. (neskôr zmenil meno na P. Q.), zomreli počas II. svetovej vojny a boli vyhlásení za mŕtvych dňa 31. októbra 1944. Dedičstvo po nich bolo prejednané v konaní D 476/49 a D 477/49, pričom dedičom sa stal P. Q., ale zápis z pozostalostnej zápisnice z roku 1949, nebol intabulovaný do pozemkovej knihy. Do 1. januára 1951 platil intabulačný princíp, na základe ktorého sa vlastnícke vzťahy zakladali zápisom do pozemkovej knihy. Otec navrhovateľky sa nestal vlastníkom nehnuteľností, keďže nebol zapísaný v pozemkovej knihe a z toho dôvodu navrhovateľka nie je oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona. Doklady preukazujú, že majetok H. bol predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. a v rokoch 1953-54 pokračovalo prídelové konanie a vlastníkmi pozemkov sa stali prídelcovia (v súčasnosti sú uvedení na LV). Nebol preukázaný ani reštitučný titul v zmysle § 3 reštitučného zákona. Odporca poukázal aj na rozdiel medzi zákonom o pôde a reštitučným zákonom v tom, že zákon o pôde rieši vlastníctvo k pozemkom domnelého vlastníka, ale reštitučný zákon to neumožňuje. Navrhovateľka včas podala návrh na preskúmanie ako opravný prostriedok a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozhodnutie napádala ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávny právny záver, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom reštitučných zákonov. Nepoprela, že v rozhodnom období platil vo všeobecnosti intabulačný princíp nadobúdania vlastníctva, ale odporca nepoužil dostatočnú argumentáciu, ktorá by zabezpečila preskúmateľnosť a zákonnosť. Uviedla, že v čase platnosti býv. uhorského obyčajového práva boli aj iné spôsoby získania vlastníctva nad rámec intabulačnej zásady a preto legitímne nadobudla vlastníctvo. V napadnutom rozhodnutí nebolo zdôvodnené nepreukázanie straty vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu. Pri aplikácii právnych predpisov je súd oprávnený použiť viacero druhov výkladov smerujúcich k zákonnej interpretácii, prípadne použiť výkladové metódy napr. historickú, systematickú alebo teologickú. Rozhodnutie o reštitučnom nároku musí byť riadne zdôvodnené, čo v danom prípade absentuje a je z toho dôvodu nepreskúmateľné, nezákonné. V prieskumnom konaní je možné vychádzať z výkladu Najvyššieho súdu SR uvedené pod sp. zn. Snj 72/97. Napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky nekonformného výkladu právneho poriadku a preto ho navrhuje zrušiť. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Upozornil na to, že odvolanie bolo podané na súde po 30 dňovej lehote - oneskorene a stalo sa právoplatné dňa 19. novembra 2010. Pri rozhodovaní vychádzal z výťahov z pozostalostnej zápisnice D 476/49 a D 477/49, ktoré však neboli intabulované do pozemkovej knihy. Do 1. januára 1951 platil na Slovensku intabulačný princíp, podľa ktorého sa právne vzťahy zakladali zápisom do pozemkovej knihy. Keďže otec navrhovateľky nebol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník predmetných nehnuteľností, preto ani navrhovateľka nie je oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona. Navrhovateľka nepreukázala nielen nadobudnutie vlastníctva, ale ani stratu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu podľa ust. § 3 reštitučného zákona. Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu odvolania bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p., čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 2 ods.1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák.č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľka si už 15. novembra 2004 uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k parc. v kat. úz. A. po svojom otcovi P. Q., ktorý zomrel v roku 1975 a predmetné pozemky zdedil ako závetný dedič po pôvodných vlastníkoch U. a C. H.. Podľa rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva (zemědelství) v bode č. 94.391/48-IX/A 21. zo dňa 18. októbra 1948 v rámci revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák.142/1947 Zb. ruší sa rozhodnutie o presne nešpecifikovaných nehnuteľnostiach v kat. úz. A., ktoré boli prepustené zo zákona podľa zák.č. 215/1919 Zb. a sú opäť zabrané. Uvedeným rozhodnutím sa nehnuteľnosti predtým prepustené so zákona vyvlastňujú nad výmeru 50 ha, ale rozhodnutie nie je opečiatkované, ani podpísané. V administratívnom spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu v Topoľčanoch č. Nc III 206/47 zo dňa 26. júna 1948, právoplatné 13. októbra 1948, ktorým bolo určené, že prechod nehnuteľností zapísaných vo vl. č. X pre kat. úz. A. na býv. Slovenský štát je neplatný a vlastníctvo sa vracia pôvodným vlastníkom U. a C. H., resp. navrhovateľom v uvedenej veci, medzi iným aj P. Q. Vo výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti pôvodných vlastníkov, zomrelých 31. októbra 1944, vedenej pod č. D 476/49, D 477/49, predtým č. D 830/47, D 829/47) zo dňa 21. mája 1949 je uvedené okrem iného, že P. K. - Q. je námestným dedičom na základe závetu (údajne bol závet predložený v dedičskom konaní) a dedí jeden podiel z pozostalosti. Medzi dedičmi došlo k dohode tak, že P. Q. zdedil parc. č. XXX, XXX, XXX, XX/X a XXX/X v kat. úz. A., zapísané vo vl. č. X bez nároku na iné nehnuteľnosti v kat. úz. F.. Z úmrtného listu M. Q. krajský súd zistil, že tento pred smrťou (zomrel 29. júla 1975) žil 26 rokov v Austrálii, t.j. od r. 1949, kde aj zomrel. Po preskúmaní administratívneho spisu krajský súd je toho názoru, že je potrebné sa zaoberať vecou od splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie reštitučného nároku z úradnej povinnosti. Navrhovateľka nie je pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale svoje postavenie oprávnenej osoby odvodzuje od svojho otca P. Q.. Správny orgán sa doposiaľ nezaoberal tým, či P. Q. spĺňal zákonné predpoklady oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 1 reštitučného zákona a navrhovateľku považoval za oprávnenú osobu len na základe jej tvrdenia. Ak M. Q. bol vlastníkom sporných nehnuteľností (podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) je potrebné sa zaoberať tým, či bol občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, v ktorom jeho pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu. Navrhovateľka o týchto skutočnostiach nepredložila dôkazy, okrem úmrtného listu a výťahu z matriky narodených. Z úmrtného listu M. Q. zo dňa 20.06.1977 vyplýva, že zomrel 29.07.1975 a že žil predtým 26 rokov v Austrálii. V dôsledku tohto údaju je potrebné, aby navrhovateľka, na ktorej je dôkazné bremeno podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, predložila dôkazy o tom, že v čase keď vlastníctvo pozemkov prešlo na štát, bol M. Q. občanom Slovenskej republiky a mal na jej území trvalý pobyt. Posúdenie týchto zákonných predpokladov závisí od preukázania, kedy prešlo vlastníctvo nehnuteľností na štát, pretože táto skutočnosť nie je vôbec navrhovateľkou preukázaná, ale ani nejaký časový údaj ňou tvrdený (ani to nevyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch č. Nc III 206/47 zo dňa 26.06.1948 sa vrátili nehnuteľnosti navrhovateľom t.j. aj M. Q. (právoplatné 13.10.1948). Rozhodnutím Ministerstva zemědelství č. 94.391/48-IX/A 21. zo dňa 18.10.1948 sa okrem iného vyvlastňujú presne neurčené nehnuteľnosti prepustené zo záboru, ale len v časti presahujúcej výmeru 50 ha. Tieto doklady nepreukazujú jednoznačne kedy došlo k prechodu vlastníctva na štát, čo je dôležité pri posúdení, či bol M. Q. v tom čase ešte občanom Slovenskej republiky a či na území republiky mal trvalý pobyt. Jeho úmrtný list potvrdzuje, že už 26 rokov (1975-26) pred smrťou v roku 1975 žil v Austrálii. Rozhodnutie o tom, že navrhovateľka je oprávnenou osobou je predčasné, pretože doposiaľ nie je preukázané, že M. Q. bol oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 reštitučného zákona. Správny orgán po zabezpečení podkladov v súčinnosti s navrhovateľkou môže dospieť k záveru či bol M. Q. oprávnenou osobou a ak bol, môže byť navrhovateľka považovaná za oprávnenú osobu. Až po vyriešení tohto problému môže správny orgán rozhodnúť o reštitučnom nároku v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v uznesení sp.zn. 10Sžr/54/11 zo dňa 28.03.2012. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ale navrhovateľke náhradu trov nepriznal, pretože si ju neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).