KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín8. 7. 2012plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/272/2010 z 8. 7. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. júla 2012, sp. zn. 15Sd/272/2010, ECLI:SK:KSTN:2012:3010200783.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/272/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200783
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3010200783.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: S. Y., nar.
XX.. J. XXXX, bytom R. - R. Z.., X., D. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 24. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. novembra 2010 z r u š u j
e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom - odvolaním zo dňa 20. decembra 2010, ktoré veľmi podrobne
následne doplnil a odôvodnil rôznymi podaniami adresovanými konajúcemu súdu, domáhal, aby súd
preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. novembra 2010, ktorým
mu bola podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
§ 112, § 259 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona), zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku.
V návrhu žiadal o znovu posúdenie nároku na starobný dôchodok z dôvodov, že ročný zárobok pre
výpočet priemerného mesačného zárobku (ďalej len PMZ) za posledných päť rokov nie je správny, v
rozhodnutí má započítaný rok 1983 (podľa jeho názoru to má byť rok 1989) a v kategórii I.AA pracoval
nad 21 rokov a až potom bol vyradený do dôchodku. Poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp.zn. 19 C 316/89-46, ako aj okolnosť, že jeho niektorí spolupracovníci pracovali
v podzemí rovnaký počet rokov ako on a ich dôchodky sú podstatne vyššie. Na podklade uvedeného
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 21. februára 2011 písomné
vyjadrenie zo dňa 15. februára 2011, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Poukázala v ňom na platný právny stav, pričom objasnila z akého dôvodu nemohla namietanú
dobu navrhovateľa zohľadniť a započítať do zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórie.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným
administratívnym spisom odporkyne, spismi tunajšieho súdu, sp. zn 15Sd/137/2010, uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/122/2011 zo dňa 26. januára 2012,



výsluchom navrhovateľa a zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd
dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Z pripojeného dávkového spisu súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 24. novembra 2010 bola navrhovateľovi podľa § 29 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 112, § 259 ods. 1 a § 274 ods.1
zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. Zo spisu
je preukázané, že právoplatným rozhodnutím odporkyne z 21. apríla 1992 bol navrhovateľovi priznaný
invalidný dôchodok od 31. októbra 1989 z I. zvlášť zvýhodnenej kategórie (I.AA) v sume 3.754,- Sk a
od marca 1991 v maximálnej možnej sume 3.800,- Sk. Z jeho žiadosti o invalidný dôchodok vyplynulo,
že navrhovateľ vykonával banícku profesiu od roku 1981. Podľa potvrdenia zamestnávateľa Baňa Cígeľ
bol dňa 1. septembra 1974 zvolený za tajomníka OV ČSTV v Prievidzi, ktorej výkon ukončil dňa 28.
februára 1981. Od roku 1985 pracoval ako revírnik a banský záchranár. V roku 1989 bol zo zdravotných
dôvodov vyradený z prác v podzemí.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila v náležitom
rozsahu skutkový stav veci a rozhodnutie vydala predčasne. Podľa názoru krajského súdu z doposiaľ
zadovážených dôkazov vo veci nie sú dostatočne preukázané doterajšie tvrdenia navrhovateľa, ktoré
sa javia byť oprávnenými. V tomto smere nestačí len písomná korešpondencia týkajúca sa okolností s
výkonom funkcie navrhovateľa - oznámenie od bývalého zamestnávateľa, ale treba zistiť, či sa tak stalo
skutočne, či toto uvoľnenie bolo písomné, či ho navrhovateľ podpísal, ako sa realizovalo a iné okolnosti
súvisiace s týmto úkonom. Súdu sa javí nedostatočný aj záver o posúdení a správnosti celkových
započítateľných dôb poistenia, ktoré nepochybne vyvolávajú rozpory v otázke nároku na priznanie dávky
pre navrhovateľa. Navrhovateľ naviac na svoje tvrdenia ponúkal dôkazy - svedecké výpovede bývalých
kolegov, čo nebolo rešpektované. Napokon v tomto kontexte treba poukázať na predchádzajúce
rozsudky konajúcich súdov vo veci (vyššie uvádzaných), lebo sa javí, že neboli realizované v plnom
rozsahu v zmysle ich vyslovených právnych názorov, ktoré sú pre odporkyňu záväzné (§ 250j ods. 6
O.s.p., § 250r O.s.p.). Pri posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať z objektívneho
posúdenia všetkých podkladov slúžiacich pre vydanie posudzovaného rozhodnutia.

Doterajší postup odporkyne nie je úplný a náležite nie sú uvedené ani dôvody, ktoré by skutkovo a právne
objasnili skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami bola vedená
pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na podklade ktorých rozhodla, s poukazom na
okolnosť, že rozhodnutie pre navrhovateľa bude logické, (prečo bolo rozhodnuté určitým spôsobom) a aj
dostatočne zrozumiteľné. Na podklade uvedeného preskúmavané rozhodnutie odporkyne vychádzalo
nielen z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu veci na jej právne posúdenie, ale vo svojej podstate
trpí vadami, ktoré ho robia nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Z dokazovania vo veci vyplynulo, že odporkyňa za takéhoto stavu v rozpore so zákonom rozhodla
o otázke nároku - priznania, výpočtu, sumy, zvýšenia, výplaty, resp. zániku posudzovanej dávky
navrhovateľa. Vo výroku napadnutého rozhodnutia použila právne hodnotenie týkajúce sa podmienok
nároku na invalidný dôchodok pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku, keď pritom podľa
zistenia súdu sa v administratívnom spise nenachádza žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku, resp. nejaký podklad k takejto žiadosti. Súd považuje za potrebné zdôrazniť rešpektovanie
oprávnených námietok navrhovateľa zo strany odporkyne, aby v ďalšom nedošlo k porušeniu ústavného
práva na jeho ochranu a primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 Ústavy Slovenskej
republiky). Doterajšia argumentácia výkladu právneho hodnotenia odporkyňou vytvára v posudzovanej
veci pochybnosti, ktorú je potrebné odstrániť, jasne odôvodniť, a to spôsobom, aby táto bola pre
navrhovateľa jednoznačná, presvedčivá a najmä zrozumiteľná. Samotné rozhodnutie o starobnom
dôchodku, (ako napokon i ktorékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu, či súdu) musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí odporkyňa vykonať dokazovanie podľa § 196
zákona.

Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,



odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie vo vyššie naznačenom smere a
spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu. Až následne môže vydať nové rozhodnutie, ktoré
bude obsahovať kompletné odôvodnenie (riadne a úplne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, prečo je
určitým spôsobom rozhodnuté) a až potom, ak dôjde k odvolaniu, bude môcť krajský súd posúdiť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 24. novembra 2010 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1
O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade bol
navrhovateľ v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže ide o
návrhové konanie a navrhovateľ si trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia písomne a ani ústne na
pojednávaní neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva,
ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.

Citované v ďalších rozhodnutiach