Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/132/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010899891 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3010899891.3 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., W. č. XXXX/XX, právne zast. U. T., advokátom so sídlom v U., W. č. XX, proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., F. G. XXXX/XX, právne zast. T.. T. F., advokátom so sídlom v U., T. č. XXX, o zaplatenie 33.525,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Cb/50/2008-285 zo dňa 1. apríla 2009, v spojení s uznesením č.k. 5Cb/50/2008-297 zo dňa 16. júna 2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, v ktorej bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a v časti výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov konania žalovanému a štátu, p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.261,54 eur k rukám právneho zástupcu T.. T. F.. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,6% ročne zo sumy 33.525,86 eur od 03.03.2003 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 33.525,86 eur s 12% ročným úrokom z omeškania od 03.03.2003 do zaplatenia žalobu zamietol, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 5.041,80 eur a zaviazal žalobcu nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 218,05 eur a zároveň vrátil žalovanému zostatok preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 144,16 eur. Pokiaľ sa týka časti, v ktorej konanie zastavil, tak vychádzal z procesného úkonu žalobcu, ktorý podaním došlým súdu dňa 26.04.2004 vzal žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,6% ročne zo sumy 33.525,86 eur od 03.03.2003 späť. V tejto časti rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. s poukazom na to, že ku späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávať, preto súhlas žalovaného nebol potrebný. V časti, v ktorej žalobu zamietol o zaplatenie 33.525,86 eur s 12% ročným úrokom z omeškania od 03.03.2003 do zaplatenia rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného strechu a ďalšie drevárske práce na objekte salaša v U., pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Cena za vykonanie diela bola dohodnutá podľa rozpočtu zachytenom v náčrte v sume 1.400.000 Sk s maximálnym navýšením o 10% v celkovej sume 1.540.000 Sk vrátane DPH. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že sa zaoberal spornou skutočnosťou, a to aký rozsah diela žalobca pre žalovaného vykonal a koľko materiálu pri tom spotreboval, keď žalobca tvrdil, že dielo riadne vykonal podľa dohody a žalovaný tvrdil, že žalobca celé dielo nevykonal a ani nedodal materiál v dohodnutom rozsahu. Zdôraznil, že za tohto stavu dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý bol povinný predložiť, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ani z predložených listinných dôkazov, a to dodacích listov nevyplýva presný rozsah vykonaných prác a spotrebovaného materiálu s tým, že v priebehu vykonávania diela nebol vedený stavebný denník a rozsah prác a použitého materiálu nebol žalovaným odsúhlasený. Ani z predloženého účtovníctva žalobcu za január 2002 až december 2002 a január 2003 pri absencii stavebného denníka, resp. aspoň odsúhlasenia vykonaných prác žalovaným nemal súd prvého stupňa za preukázané, že nakúpený stavebný materiál bol skutočne použitý na spornom diele so zdôraznením, že žalobca vykonával činnosti aj pre iné subjekty. Ani z výsluchu svedkov žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti, že dielo vykonal v rozsahu, v akom sa zaviazal. V rozhodnutí súd prvého stupňa zdôraznil, že vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a vzhľadom na absenciu presných podkladov a rozdielne tvrdenia účastníkov konania neviedlo k zisteniu presného rozsahu vykonaných prác a použitého materiálu ani nariadením znaleckého dokazovania. Ustálil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že dodacie listy vystavil na základe čiastkových meraní po dokončení určitej časti diela, súdu o tom nepredložil žiaden dôkaz a nepredložil tento dôkaz ani znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku. Za významnú skutočnosť považoval to, že žalovaný časť sporného diela realizoval prostredníctvom tretej osoby svedka T. G., z čoho vyplýva, že žalobca nevykonal celé dielo podľa dohody so žalovaným, keď preukázateľne časť diela vykonal vyššie uvedený svedok. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal cenou diela a mal za preukázané, že časť dohodnutej ceny v sume 700.000 Sk bola žalovaným zaplatená a túto skutočnosť žalobca ani nepopieral. Sporné zostali tvrdenia žalovaného o zaplatení aj zvyšnej časti dohodnutej ceny a z tohto dôvodu boli vypočutí svedkovia T. W., D. L., zamestnanci žalovaného, ktorí potvrdili odovzdanie sumy spolu 180.000 Sk žalobcovi. Súd prvého stupňa tvrdenia žalobcu o tom, že sumu 180.000 Sk neprevzal od žalovaného nepovažoval za pravdivú a uveril svedkom a do pozornosti dal tú skutočnosť, že svedok W. zotrval na svojej výpovedi aj po konfrontácii so žalobcom. Výpoveď svedka T., brata žalobcu, nepovažoval za tak dôveryhodnú ako výpovede svedkov T. W. a D. L., a to jednak z dôvodu, že sa jedná o príbuzenský vzťah k žalobcovi a jednak z dôvodu, že brat žalobcu sa nemohol zdržiavať v blízkosti žalobcu po celý čas vykonávania sporného diela a nemohol byť pri všetkých udalostiach žalobcu. Tvrdenie žalovaného o postupnej úhrade celej dohodnutej ceny za vykonanie diela mal súd preukázané tým, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi sume peňažných prostriedkov, resp. dátumu čiastkových úhrad žalovaným pri porovnaní účtovníctva žalobcu, ktoré dátumy sa blížia nákupu materiálu alebo úhrade faktúr, ktoré hradil žalobca svojim obchodným partnerom, napríklad tvrdená úhrada sumy 100.000 Sk žalovaným dňa 24.02.2003 a úhrada faktúr žalobcom v sume 65.868 Sk spolu s nákupom materiálu žalobcom 25.02.2003 v hodnote 13.522 Sk; tvrdená úhrada sumy 100.000 Sk žalovaným dňa 09.04.2003 a nákup materiálu žalobcom dňa 10.04.2003 v hodnote 81.750 Sk; tvrdená úhrada sumy 100.000 Sk žalovaným dňa 05.05.2003 a nákup materiálu žalobcom dňa 06.05.2003 v hodnote 62.919 Sk. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný preukázal čiastočné úhrady dohodnutej ceny, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pre žalovaného vykonal dohodnutý rozsah vykonaného diela tak, ako žiadal zaplatenie od žalovaného. Úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách štátu rozhodol súd bez návrhu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o náhrade trov konania, ktoré mal zaplatiť žalobcovi a nahradiť Slovenskej republike trovy, podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nezákonný a nedôvodný. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, práve naopak, v odvolaní uviedol, že súdu prvého stupňa poskytol dostatok dôkazov tvrdenia, že jeho nárok je dôvodný, dostatočným spôsobom opísal spôsob, ako došlo k dohode medzi ním a žalovaným, ako prebiehali práce, aký rozsah prác bol vykonaný, aj to, ako mu za práce a materiál žalovaný platil. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že súd prvého stupňa uveril len svedkom žalovaného, ale svedkom žalobcu neuveril a tiež poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov, napr. L. a T. W.. Znalecký posudok vypracovaný znalcom I.. T. F. vyhodnotil žalobca za nedostatočný, keď znalec pri vypracovaní nevychádzal zo skutočne nameraných hodnôt a z priloženého projektu, ale vychádzal iba z náčrtu, ktorý pripravili žalobca a žalovaný pred začatím rekonštrukcie. Poukázal na to, že záver posudku o dokončení prác T. G. iba skresľuje cenu diela, keďže do úvahy mohla byť vzatá iba oprava strechy, pretože zostávajúce položky neboli dohodnuté ako práce, ktoré mal vykonať žalobca v rámci zmluvy o dielo. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že až po vytvorení náčrtu asi po troch mesiacoch bol spracovaný projekt, na základe ktorého žalobca v prácach postupoval a vykonával dielo, čo malo vplyv na samotnú cenu diela. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že žalovaný výbermi zo svojho účtu preukázal, že v približne kritickom čase vyberal peniaze a tieto odovzdával žalobcovi, nie je dostačujúce, pretože na stavbe pracovali aj iné firmy. Pochybenie súdu prvého stupňa videl v tom, že súd prvého stupňa mal odstraňovať rozpory v jednotlivých výpovediach svedkov a nie iba skonštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcu ohľadne rozporov vo výpovediach svedkov D. L. a T. W. považoval za nedôvodné, pretože zo zápisníc z pojednávaní žiadne rozpory nevyplývajú, práve naopak, na seba nadväzujú. Svedok L. výslovne uviedol, že bol prítomný, keď žalovaný odovzdával žalobcovi peniaze v hotovosti raz sumou 300.000 Sk na benzínovej stanici Slovnaft a raz odovzdával sumu 100.000 Sk priamo na salaši. Uviedol, že žalovaný nikdy netvrdil, že žalobcovi sumu 700.000 Sk, ktorej prevzatie potvrdil žalobca príjmovým dokladom dňa 02.12.2002 odovzdal na jedenkrát. Z výpovede žalovaného vyplýva, že táto suma bola odovzdaná dvakrát, dňa 26.11.2002 v sume 400.000 Sk a dňa 02.12.2002 v sume 300.000 Sk. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že svedok L. tvrdil, že osobne on odovzdával sumu 100.000 Sk, on uviedol, že bol prítomný na salaši, keď žalovaný odovzdával sumu 100.000 Sk. Žalovaný rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za dostatočne odôvodnené a stotožnil sa zo záverom, že žalovaný disponoval sumou, ktorú zaplatil žalobcovi, pretože preukázal, že v rozhodnom období disponoval finančnými prostriedkami a jednotlivé výbery z účtu tomu aj nasvedčujú. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že samotná skutočnosť, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami, má za to, že tieto finančné prostriedky boli aj žalobcovi odovzdané, keď v odvolaní uviedol, že na stavbe pracovali aj iné firmy, pretože práve z výpovede svedka syna žalobcu C. T. vyplýva, že na stavbe pracovali len pracovníci žalobcu a nikto iný. Spochybnenie znaleckého posudku nie je pravdivé, pretože práce, ktoré vykonal svedok G. a ktoré boli vyčíslené sumou 215.260 Sk, boli práce dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným. Chýbajúce sedenie, barový pult boli súčasťou náčrtu žalobcu, z ktorého sa vychádzalo pri určovaní ceny. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Na pojednávaní dňa 18. apríla 2012 právny zástupca žalobcu upresnil, že odvolanie sa netýka prvého a posledného odseku výrokovej časti rozsudku. Zotrval na doterajších písomných a ústnych prednesoch a zdôraznil, že žalobca sa domáha zaplatenia tej ceny diela, ktorú skutočne vykonal, a to za strechu, okná, okná naviac a obklady. Zdôraznil, že žalovaný predmet sporu nezaplatil, ak by bol zaplatil, bol by mu žalobca vydal príjmový doklad, ako to bolo pri sume 700.000 Sk. Opätovne poukázal na to, že súdny znalec znaleckú úlohu nesplnil, neohodnotil dielo, ktoré vykonal žalobca, ale sa zameral iba na práce, ktoré vykonal pán G.. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že zo žalovanej sumy odviedol DPH a daň z príjmu. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súdny znalec splnil znaleckú úlohu, avšak z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil listinné dôkazy o tom, v akom rozsahu dielo vykonal, tak vychádzal z tvrdení žalobcu a žalovaného. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, vo veci vypočul svedkov, nariadil znalecké dokazovanie a dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu o zaplatenie 33.525,86 eur s príslušenstvom zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa aj odvolací súd rozhodoval za situácie, keď absentovala písomná zmluva o dielo a tvrdenia účastníkov ohľadne použitého materiálu a vykonaných prác boli odlišné. Do pozornosti odvolací súd dáva, že v tomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý ho pred súdom prvého stupňa ani pred odvolacím súdom neuniesol. Pokiaľ v žalobe tvrdil, že vykonal práce naviac, tieto nešpecifikoval a nepreukázal. Predložené listinné dôkazy ako dodacie listy sú bez podpisu žalovaného. Žalovaný nepotvrdil skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalobcom. Pokiaľ sa týka vykonania diela - samotnej práce, tak žalobca sám nebol odborník v oblasti stolárstva - tesárstva a nemal na to ani živnosť, preto práce vykonával prostredníctvom iných osôb. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v čase vykonania diela disponoval finančnými prostriedkami a približne v čase nákupu materiálu žalobcom a úhrady faktúr žalobcom finančné prostriedky vyberal zo svojho účtu. Aj odvolací súd je názoru, že žalobca dielo nedokončil a vychádzal pritom z náčrtu z čl. 3 a s poukazom na to, že práce, ktoré vykonal pán G., boli práce, ktoré boli zahrnuté do ceny diela. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na údajné rozpory vo výpovediach svedkov D. L. a T. W., tak odvolací súd žiadne rozpory nezistil a preukázateľne zo zápisnice z čl. 62 vyplýva, že svedok D. L. nikdy netvrdil, že osobne žalobcovi peniaze odovzdával, ale len to, že pri ich odovzdávaní bol prítomný. Taktiež neobstojí tvrdenie uvádzané v odvolaní, že súd prvého stupňa nemal prihliadnuť na to, že ak žalovaný disponoval finančnými prostriedkami v čase realizácie stavby, tak sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom toho, že finančné prostriedky aj žalobcovi odovzdal, pretože na stavbe pracovali aj iní podnikatelia a peniaze mohol žalovaný odovzdať aj im a odvolací súd dáva do pozornosti svedeckú výpoveď C. T., z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca a jeho pracovníci boli jediní, ktorí pracovali na diele. Žalobca v odvolaní a na odvolacom pojednávaní vytýkal znalcovi, že nesplnil znaleckú úlohu, a preto znalecký posudok nemal slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, pretože znalec vyzval žalobcu, aby predložil listinné dôkazy ako stavebný denník, rozsah prác a použitého materiálu a práve z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nemohol dospieť k zisteniu presného rozsahu vykonaných prác a použitého materiálu. Neunesenie dôkazného bremena nemôže byť však na ťarchu žalovaného. Zo znaleckého posudku však jednoznačne vyplýva, že žalobca nevykonal celé dielo podľa dohody so žalovaným, pričom presne v znaleckom posudku špecifikoval znalec, v akom rozsahu dielo nevykonal, keď tieto práce, ktoré nedokončil, musel dokončiť svedok T. G.. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal všetko to, čo bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Zaoberal sa dôkladne všetkými námietkami účastníkov konania a vzhľadom k tomu, že v odvolaní žalobca neuviedol nové skutočnosti, ale len tie, ktoré uvádzal pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal, rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. p o t v r d i l . Keďže sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvého stupňa, v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal jej náhradu v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 18.04.2012), jeden úkon 492,93 eur, spolu 985,86 eur, 2x režijný paušál po 7,63 eur, spolu 14,58 eur, náhrada za stratu času cesta U. - A. a späť, 4x 12,71 eur spolu 50,84 eur, DPH 20% 210,26 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.261,54 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.