Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200002 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: H. Z., bytom R. XXXX/XX-X, A. N., právne zast. JUDr. Alojzom Žitníkom, Advokátska kancelária, Lánska 935/31, Považská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica), adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/16152-111402/2010/990526-r zo dňa 25.10.2010 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.10.2010, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie napáda ako nezákonné pre procesné pochybenie a nezákonný postup v odvolacom konaní. Správca dane po daňovej kontrole vydal z nej protokol o tom, že žalobca priznal za rok 2007 daň menšiu než zistil správca dane o 236.416,- Sk v dôsledku porušenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (neuznanie výdavkov ako daňových výdavkov). Za daňové výdavky neboli uznané úhrady faktúr za dodávky nerezového materiálu zo 16.11.2006 a 21.02.2007 v hotovosti od dodávateľa I. s.r.o. R.. Žalobca tvrdil, že obchody boli reálne uskutočnené a boli dodané antikorové trubky a pásovina, ako to vyplýva z faktúr, jeho svedeckej výpovede a výpovede konateľa dodávateľa O. F.. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval, daňové orgány nevykonali a preto záver o tom, že neuniesol dôkazné bremeno je v rozpore so zásadami daňového konania, že správca dane má chrániť záujmy štátu, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, prihliadať na všetko, čo vyjde v daňovom konaní najavo. V zmysle § 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov) nemôže daňový subjekt niesť zodpovednosť za preukázanie dokladov dodávateľom a byť preto ukrátený na svojich právach. Tieto námietky sa týkajú dodatočného platobného výmeru o vyrubení rozdielu dane zo dňa 16.03.2010, ktorý je tiež v prieskumnom konaní na súde. Na tento dodatočný platobný výmer nadväzuje rozhodnutie o uložení pokuty v prvom stupni zo dňa 24.08.2010, ktoré považuje za vydané v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca predpokladá, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov za rok 2007 bude zrušené a preto aj napadnuté rozhodnutie o pokute nemôže obstáť, je vydané v rozpore so zákonom, nie je možné na základe neho vymáhať práva a povinnosti a navrhol ho zrušiť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Po vykonaní daňovej kontroly dodatočným platobným výmerom správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 7.847,57 eura a dodatočný platobný výmer bol potvrdený žalovaným dňa 15.06.2010. Toto rozhodnutie je predmetom preskúmania v konaní Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S/85/2010. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov je správca dane povinný vždy, keď je zistený rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane, uložiť daňovému subjektu pokutu. Námietky žalobcu, uvedené v žalobe, nie sú konkrétne, nie je zrejmé v čom pochybil správca dane a čo mal žalovaný v odvolacom konaní napraviť. Žalobca neuviedol žiadne dôkazy, ani rozpor s právnymi predpismi, ktorý by preukazoval nezákonnosť rozhodnutia a uvedené námietky smerujú skôr proti dodatočnému platobnému výmeru o vyrubení dane, než proti rozhodnutiu o pokute. Ak by došlo k zníženiu dane uvedenej v dodatočnom platobnom výmere, znížila by sa aj pokuta z úradnej moci podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p., čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení. Podľa § 35 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre daň, 11aea) správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo súčtu súm dane uvedených vo faktúrach v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej 2 000 Sk. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.10.2010, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi v sume 784,70 eura v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá zistenie kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Krajský súd z administratívneho spisu a spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11S/85/2010 zistil, že správca dane po daňovej kontrole u žalobcu vydal dodatočný platobný výmer č. 670/230/11579/10/Maj zo dňa 16.03.2010, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 7.847,57 eura. Žalobca sa odvolal a žalovaný v odvolacom konaní dodatočný platobný výmer rozhodnutím zo dňa 15.06.2010 potvrdil a rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 30.06.2010. Žalobou podanou dňa 04.10.2010 žalobca napadol toto rozhodnutie na súde a vec bola vedená pod sp.zn. 11S/85/2010, avšak konanie bolo vo veci zastavené uznesením zo dňa 27.04.2011, ktoré sa stalo právoplatné dňa 10.11.2011. V dôsledku toho rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 je platné a žalobca vyrubený rozdiel dane je povinný zaplatiť. Správca dane za tejto situácie musel postupovať v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov a uložil žalobcovi pokutu rozhodnutím zo dňa 24.08.2010, ktoré žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím. Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver. Námietky žalobcu, keďže rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane je právoplatné, sú právne irelevantné, pretože sa netýkajú tohto konania, ale konania o vyrubení rozdielu dane. Žalobca rozhodnutie o vyrubení dane považuje za nezákonné a jeho námietky sú zamerané proti rozhodnutiu o vyrubení dane, ale súd v tomto konaní nemôže na ne prihliadať a ani ich preskúmavať. Nezákonnosť rozhodnutia o pokute žalobca namieta z toho dôvodu, že ide o rozhodnutie nadväzujúce na rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktoré považuje za nezákonné. V žalobe žalobca neuvádza ani jednu konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.