KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trenčín3. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13Sp/9/2011 z 3. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. apríla 2012, sp. zn. 13Sp/9/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011200211.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13Sp/9/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200211
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200211.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H., miesto podnikania W. právne zast. JUDr. H. A.,
advokátom, so sídlo N.. V. M. č. 1, D., proti odporcovi: Trenčiansky samosprávny kraj, IČO: 36 126 624,
so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. C. zo
dňa 8. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec z dôvodu príslušnosti p o s t ú p e n á Ministerstvu dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu č. C./XXXX/XXXXX zo dňa 8. októbra
2010, z dôvodu nezákonnosti a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.635 Eur, v zmysle § 35 ods. 1 písm.
a) a b) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov z dôvodov porušenia
základného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o cestnej doprave a porušenia všeobecných povinností
dopravcu (§ 4) a osobitných povinností dopravcu (§ 8) zákona o cestnej doprave.

Navrhovateľ považoval tvrdenie odporcu o vykonávaní pravidelnej autobusovej dopravy za zavádzajúce
a ničím nepodložené. Poukázal na živnostenský list, podľa ktorého je od 23. októbra 1998 oprávnený
vykonávať vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu a tomuto aj zodpovedá jeho dopravná činnosť
na území TSK. Ďalej uviedol, že na vykonávanie nepravidelnej dopravy nie je potrebné povolenie
správneho orgánu, a preto nemohol porušiť § 2 ods. 1; § 4 a § 8 zákona o cestnej doprave. Navrhovateľ
tiež namietal výšku uloženej pokuty, ktorá nezodpovedá intenzite porušenia predpisov, ktorého sa mal
dopustiť a pre navrhovateľa má likvidačný charakter. Napokon mal navrhovateľ za to, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že odporca v rozhodnutí neuviedol, aké konkrétne všeobecné
a osobitné povinnosti dopravcu navrhovateľ porušil, pretože nemohol porušiť súčasne všetky povinnosti
uvedené v § 4 a § 8 zákona o cestnej doprave.

Tunajší krajský súd v tejto veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Sp/9/2011-33 zo dňa 9. augusta 2011 tak,
že potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu č. C./XXXX/XXXXX zo dňa 8. októbra 2010 a navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.



Proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie,
o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č.k. 5Sžo/49/2011-45 zo dňa 31. januára 2012 tak,
že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že najpodstatnejším problémom, ktorý bolo potrebné v danom
prípade vyriešiť je otázka právomoci súdu v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutia odporcu
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. V tejto súvislosti skonštatoval, že rozhodnutie samosprávneho kraja
o inom správnom delikte a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt v správnom
konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je
preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti O.s.p., a to vzhľadom na
právnu úpravu zákona o samosprávnych krajoch v spojení s právnou úpravou Správneho poriadku, až po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy
piatej časti O.s.p.. V nadväznosti na uvedené by o odvolaní proti rozhodnutiu obce a samosprávneho
kraja o inom správnom delikte mal rozhodovať orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a
tým je podľa zákona č. 168/1996 Z.z., ministerstvo. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového
správneho orgánu by bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a
nasl. O.s.p.). Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že keďže sa krajský súd vecou
z vyššie uvedených hľadísk nezaoberal, musel podľa § 250ja ods. 3 a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.,
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom
konaní bude po vyjadrení účastníkov posúdiť otázku svojej právomoci a až vtedy, ak by dospel k záveru,
že je oprávnený vec prejednať podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vyporiada sa náležite s námietkami
navrhovateľa. V opačnom prípade konanie zastaví a vec postúpi príslušnému ministerstvu ako orgánu
oprávnenému rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu vo veci iného správneho
deliktu, aby navrhovateľ neutrpel ujmu na svojich právach.

Zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave upravuje podmienky podnikania v cestnej doprave a
pôsobnosť orgánov štátnej správy v cestnej doprave, samosprávnych krajov a obcí (§ 1 ods. 1
uvedeného zákona). V zmysle § 27 zákona o cestnej doprave, správne orgány v cestnej doprave sú
ministerstvo, krajské úrady dopravy a iné správne orgány.

Podľa § 29b písm. e) zákona o cestnej doprave, samosprávny kraj pri výkone samosprávy ukladá
dopravcom pokuty za porušenie povinností.

V zmysle § 3 písm. c) bod 5 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na
úseku cestnej dopravy, okrem iných aj ukladanie pokút dopravcom, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú
autobusovú dopravu.

Predmetom tohto konania je rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja, č. C./XXXX/XXXXX zo
dňa 8. októbra 2010, o uložení pokuty vo výške 6.635 Eur navrhovateľovi ako dopravcovi, a to za
porušenie ustanovení § 2 ods. 1; § 4 a § 8 zákona o cestnej doprave.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch), proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo veciach výkonu štátnej správy
preneseného na samosprávny kraj je odvolacím orgánom príslušný ústredný orgán štátnej správy.



Samosprávny kraj má v konaniach na úseku cestnej dopravy, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú
autobusovú dopravu, postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a tento záver
nie je v rozpore so zákonom č. 168/1996 Z.z. ani v rozpore so zákonom 302/2001 Z.z.. Z uvedeného
vyplýva, že o odvolaní proti rozhodnutiu samosprávneho kraja o uložení pokuty dopravcovi v konaní na
úseku cestnej dopravy, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu rozhoduje orgán štátu
príslušný podľa osobitných predpisov, ktorým je v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z., Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Právoplatné rozhodnutie druhostupňového
správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe podanej žaloby (§ 70 správneho poriadku a §
247 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci tunajší súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky konania podľa § 103
O.s.p., a preto konanie zastavil. Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, s poukazom na § 104 ods. 1 veta druhá, O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu

na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom

rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.