KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín22. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/130/2011 z 22. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. februára 2012, sp. zn. 12Sd/130/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011200350.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/130/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200350
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200350.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: Y. H.,
bytom T.. Ul. J. X/X, zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom
Prievidza, Podjavorinskej 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č.
8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXXXX-
X/XXXX-BA zo dňa 3. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 4. marca 2011.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 4. marca 2011 rozhodla tak, že navrhovateľ,
ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. novembra 2009, podľa
§ 88 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú
rentu s odôvodnením, že navrhovateľ podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza
zo dňa 22. februára 2011 nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, lebo v dôsledku pracovného

úrazu nemá viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti
v percentách je 35%.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na
preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 3.marca 2011. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že s
rozhodnutím odporkyne, ktorým mu zamietla žiadosť o priznanie úrazovej renty nesúhlasí, nestotožňuje
sa sním, považuje ho za nesprávne. Zdôraznil, že medzi ním a odporkyňou je nesporné, že dňa 23.
novembra 2009 utrpel pracovný úraz, na následky ktorého bol viac ako jeden rok práceneschopný, bol
operovaný a je trvale nespôsobilý výkonu pôvodnej práce, a preto z tejto skutočnosti nesporne vyplýva
záver, že mu vznikol nárok na úrazovú rentu, keď má podľa jeho názoru minimálne 70% pokles pracovnej
schopnosti. Pokiaľ však odporkyňa tvrdí, že nemá pokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu v
rozsahu 35%, takéto jej závery sú nesporne neobjektívne, nezodpovedajú jeho zdravotnému stavu,
ktorý je zadokumentovaný v jeho zdravotnej dokumentácii. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje náležitosti uvedené v § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003
Z. z., čo už je samostatným dôvodom na jeho zrušenie. Zároveň v tomto smere poukázal aj na rozsudok
NS SR zo dňa 25.jnauára 2011 sp. zn. 1 So 115/2010, v ktorom NS SR poukazuje ne ďalšie svoje
rozsudky i konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Z uvedených dôvodov žiadal



napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na ich písomné
stanovisko zo dňa 23. januára 2012. Poukázala na to, že rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté opravným
prostriedkom, a ktorým nebol priznaný navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, bolo vydané v súlade
so zákonom. Uvedené rozhodnutie vychádza z medicínskych záverov posudkového lekára Sociálnej
poisťovne pobočka Prievidza, ktorého lekárska správa je súčasťou tohto rozhodnutia, a v ktorej
posudkový lekár jednoznačne a úplne odôvodňuje určitý pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vo
výške 35%. Nesúhlasí preto s tvrdením, že vydané rozhodnutie je nedostatočné a nepreskúmateľné.
Závery posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, a to pokiaľ ide o určený rozsah
miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, boli potvrdené i posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne ústredia so sídlom v Trenčíne, ktorý taktiež konštatoval, že miera poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa nie je vyššia ako 40%, t. j., že navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 ods. 1
zákona č. 451/2003 Z. z. o sociálnom poistení . O tento svoj odborný medicínsky záver oprel posudkový
lekár ústredia o znalecký posudok zo dňa 2. decembra 2011, v ktorom sa konštatuje, že degeneratívne
zmeny na pravom kolene navrhovateľa sa museli vyvinúť v priebehu niekoľkých rokov pred úrazom.
Pre vlastnú úrazovú distorziu pravého kolena museli byť vytvorené podmienky a v tomto prípade to boli
poškodené menisky a hlavne roztrhnutie predného skríženého väzu riešené opakovanými operáciami
od roku 1992. Tieto predchádzajúce úrazy a ochorenia participujú na poškodení pravého kolenného
kĺbu na 80%. Je názoru, že nie je možné uvedený znalecký posudok považovať za neobjektívny.
O vypracovanie predmetného znaleckého posudku bol požiadaný znalec i napriek tomu, že lekárske
posudky posudkových lekárov sa považujú za znalecký posudok. Ide teda o objektívny dôkaz, ktorý
je potrebné hodnotiť kladne a jeho neobjektivita i napriek tvrdeniu navrhovateľa nebola hodnoverným
spôsobom doteraz v konaní preukázaná. Ak ide navrhovateľom o poukazovanie na mieru poklesu
zárobkovej činnosti v súvislosti s priznaním nároku na invalidný dôchodok, uviedla, že predmetom tohto
konania je posúdenie

poklesu pracovnej schopnosti pre účely priznania úrazovej dávky. Na základe uvedeného, preto
nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
na základe neobjektívneho zistenia skutkového stavu, že je nepreskúmateľné z dôvodu, že neobsahuje
náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov žiadala
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 205l ods. 1 a nasledujúcich zákonných
ustanovení Občianskeho zákona (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie
rozhodnutia odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. marca 2011 nie je dôvodný.

Krajský súd z obsahu spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia zo dňa 23. januára
2012, z posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a z písomného podania navrhovateľa zistil,
že žiadosť o priznanie úrazovej renty bola podaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 15.
decembra 2010.

Na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľom prostredníctvom právneho zástupcu proti
rozhodnutiu odporkyne zo dňa 3. marca 2011, pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa, ktorý utrpel
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. novembra 2009, posúdil opätovne
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 20. decembra 2011, ktorý po komplexnom
vyšetrení navrhovateľa a vychádzajúc i zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Jozefom Šimkom
dňa 5. decembra 2011 a dospel k záveru, že zdravotným postihom navrhovateľa je poranenie
viacerých útvarov kolena v dôsledku pracovného úrazu z 23.11.2009 (S 83.7), pri ktorom si podvrtol
pravé koleno. Už pred úrazom od roku 1999 navrhovateľ mal opakované úrazy pravého kolena, pre ktoré
absolvoval 5x artroskopickú operáciu, v roku 2002 s plastikou predmetného skríženého väzu. V období
po úraze mal urobené vyšetrenie MRI a CT, ktoré diagnostikovalo chondrózu - degeneratívne zmeny
kĺbnych chrupaviek II. st. a poškodenie vnútorného a vonkajšieho menisku. Jednalo sa o roztrhnutie
vonkajšieho menisku a degeneratívne zmeny na vnútornom menisku. Súčasne bola uvoľnená skrutka,
ktorou bol prichytený predný skrížený väz. Uvedené uvoľnenie skrutky sa však muselo vyvíjať už dlhšiu
dobu pred úrazom, podobne ako aj chondroza II. st. K rozvoju takejto chondrozy muselo predchádzať
niekoľko rokov (opakované nepracovné úrazy od roku 1999), museli byť vytvorené podmienky na



jej vznik v zmysle roztrhnutia predného skríženého väzu a poškodených meniskov s opakovanými
operáciami. Úrazy pred rokom 2009 participujú podstatnou mierou na poškodení pravého kolenného
kĺbu. Z týchto dôvodov nemožno navrhovateľa považovať za poškodeného na účely úrazovej renty
podľa § 88 ods. 1 zák. o sociálnom poistení, miera poklesu pracovnej schopnosti je 35%.

Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, a preto bol posudkový spis postúpený
posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne na II. stupňové konanie.
Posudkový lekár dňa 11. januára 2012 rozhodol tak, že navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo v dôsledku
pracovného úrazu nemá viac ako 40 - percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej
schopnosti v percentách je 35%.

K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po komplexnom lekárskom vyšetrení navrhovateľa,
zhodnotení lekárskych nálezov a znaleckého posudku vpracovaného znalcom MUDr. Jozefom Šimkom
zo dňa 5. decembra 2011. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou
anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že zdravotným postihom
navrhovateľa je Distorzia pravého kolena v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23. novembra 2009 s
následkami.

Konštatoval, že ide o 41-ročného absolventa SOU ako mechanik s maturitou. Pracoval v rôznych
zariadeniach, športový inštruktor, tréner plávania, poisťovací agent, operátor. V dobe pracovného úrazu
bol zaradený ako skladník, po nástupe do práce dňa 28. novembra 2011 po úraze, nebol pracovne
preradený, pracoval ako skladník naďalej, pracovný pomer ukončil dohodou s odstupným od 12. apríla
2011.

Po medicínskej stránke navrhovateľ trpel degeneratívnymi zmenami a drobnými úrazmi pravého kolena
od roku 1999, mal 5x artroskopické vyšetrenie, v roku 2002 bol operovaný, plastika predného krížového
väzu pravého kolena. Zistená chondróza II. stupňa a uvoľnenie podpornej kovovej skrutky. Podľa znalca,
vzhľadom na svoj charakter tieto zmeny nevznikli úrazom, ale v priebehu niekoľkých rokov. Na súčasnom
patologickom náleze na pravom kolene sa tieto predúrazové zmeny podieľajú 80%-tami. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti nie sú splnené podmienky pre uznanie úrazovej renty. Navrhovateľ nebol
pracovne preradený, takéto preradenie nie je potrebné ani v budúcnosti, vzhľadom na svoje vzdelanie.
Po medicínskej stránke sa nejedná o závažný následok pracovného úrazu, je ľahké obmedzenie funkcie
pravého kolena, tieto zmeny boli 80% prítomné už pred pracovným úrazom.

Za rok po úraze mal navrhovateľ iné vážne ochorenie, ochrnutie pravej nohy pre zúžený miešny kanál
v oblasti Th chrbtice, ktoré nijako nesúvisí s pracovným úrazom. Bol uznaný invalidným. Následky
tohto ochorenia prekrývajú a potencujú obmedzenie funkcie pravého kolena, preto ďalšie vyšetrenie a
dokazovanie odborných nálezov vo veci pracovného úrazu by neprinieslo k objektivizácii stavu.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania a uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne.
Opätovne uviedol, že vykonával prácu u zamestnávateľa STAVMAT Prievidza ako skladník, kde utrpel
pracovný úraz, zranenie pravého kolena. Pracovný úraz mu bol priznaný zamestnávateľom. Ďalej
uviedol, že následkom tohto pracovného úrazu nie je mobilný, má problémy s chôdzou. Každé dva
týždne musí chodiť lekárovi na punkciu a hrozí mu ďalšia operácia. Zamestnávateľ mu v apríli minulého
roku pracovný pomer ukončil dohodou, a teraz pracuje v súkromnej firme, kde vykonáva v podstate
administratívnu prácu. Dodal, že pred úrazom nemal žiadne zdravotné problémy.

Právny zástupcu navrhovateľa uviedol, že zdravotné problémy navrhovateľa takého ťažkého rázu
ako sú teraz, nastali po pracovnom úraze a v dôsledku pracovného úrazu sa stal navrhovateľ
absolútne neschopný výkonu pôvodnej práce a v súčasnosti môže vykonávať len ľahké práce podľa
lekárskeho posudku zo dňa 18. marca 2011. Navrhovateľ prakticky v dôsledku tohto
pracovného úrazu stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu nakoľko došlo k skončeniu
pracovného pomeru dohodou ku dňu 11. aprílu 2011. Ďalej uviedol, že v súvislosti s pracovným úrazom
bol navrhovateľovi priznaný aj invalidný dôchodok odo dňa 22. novembra 2010 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Ide o pokles v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a
všeobecnými prácami, takže podľa jeho názoru pokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu skladníka
je minimálne vo výške 70%, pretože prácu skladníka vykonávať nemôže. Nemôže byť príčinná súvislosť
medzi predchádzajúcimi zdravotnými problémami, keď po nich navrhovateľ bez problémov pracoval



a vykonával ťažkú prácu skladníka, preto v tomto smere namietal aj znalecký posudok MUDr. Jozefa
Šimku. Znalecký posudok bol vypracovaný až dodatočne, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia
odporkyňou, v ktorom sa konštatuje, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 35%.
Takéto rozhodnutie je neobjektívne, pretože nezodpovedá skutočnému zdravotnému stavu navrhovateľa
a lekárskym správam, je aj nepreskúmateľné, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 209 ods. 4 zák.
č. 461/2003 Z. z., lebo neobsahuje odôvodnenie, prečo je pokles pracovnej činnosti len 35%, keď
odporkyňa posúdila mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na invalidný dôchodok vo výške 50%.
Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V
prípade úspechu žiadal priznať i trovy konania.

Podľa ustanovenia § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba
z povolania.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má poškodený nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentý pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2
zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

V súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľky pracovať zaoberal príslušný posudkový
lekár. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť
pri výkone sociálneho postenia vykonáva posudkový lekár sociálneho postenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár ústredia. Obaja posudkoví lekári po podaní opravného prostriedku navrhovateľa
posúdili, či navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
a aký ma percentuálny pokles pracovnej schopnosti. Dospeli k rovnakému záveru, že navrhovateľ nie je
poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu
pracovnej schopnosti v percentách je 35%.

Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q
ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky
Prievidza zo dňa 20. decembra 201l a z posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Trenčíne zo dňa 11. februára 2012, pretože títo dostatočne a
presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Posudkoví lekári svoj odborný medicínsky
záver opreli i o znalecký posudok zo dňa 2. decembra 2011, v ktorom sa konštatuje, že degeneratívne
zmeny na pravom distorziu pravého kolena museli byť vytvorené podmienky a v tomto prípade to boli
poškodené menisky a hlavne roztrhnutie predného skríženého väzu riešené opakovanými operáciami
už od roku 1992.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný,
preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá
nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:



ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané s uvedením dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3011200350

  1. 22. 2. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/130/2011 z 22. 2. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 17. 7. 2012Opravné uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/130/2011 z 17. 7. 2012
  3. 24. 9. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/127/2012 z 24. 9. 2013