Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200367 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200367.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov: 1/ O. S., bytom G. XXXX/XXX, Z. I., 2/ C. S., bytom G. č. XXXX/XXX, Z. I., právne zastúpení JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou, Advokátska kancelária, F. Urbánka 804, Púchov proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1/ S. D., bytom G. XXXX/XXX, Z. I., 2/ A. D., bytom G. XXXX/ XXX, Z. I., právne zastúpení JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, Advokátska kancelária, Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, 3/ B. I., bytom P. XXX/X, Z. I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSU 2011-488/1024-3Kr zo dňa 11.04.2011 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2011, ktoré navrhli zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.12.2010 o dodatočnom povolení drobnej stavby „Záhradný altánok“ pre stavebníkov manželov D. tak, že doplnil podmienku pre uskutočnenie stavby - upustenie od kolaudácie drobnej stavby v zmysle § 81c písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Vlastnia rodinný dom č. súp. XXXX a pozemky a stavebníci vlastnia rodinný dom č. súp. XXXX a pozemky a tieto rodinné domy tvoria dvojdom so spoločným deliacim múrom. V roku 2009 manželia D. postavili v tesnej blízkosti hranice pozemkov drobnú stavbu - altánok, pričom jeho strecha zasahuje nad hranicu deliaceho múru a to bez ohlásenia drobnej stavby na stavebnom úrade. Za to bol S. D. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona a následne požiadal o dodatočnú legalizáciu drobnej stavby. Konanie stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 19.04.2010 prerušil a odkázal žalobcov na podanie žaloby na súde, ale súdne konanie po podaní žaloby pre jej späťvzatie bolo uznesením sp.zn. 4C/94/2010 dňa 07.09.2010 zastavené. Následne stavebný úrad dňa 14.12.2010 rozhodol o dodatočnom povolení stavby a námietky žalobcov zamietol s tým, že drobná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a práva a záujmy žalobcov nie sú neprimerane obmedzené alebo ohrozené. Ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovia podali novú žalobu o ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva, vedenú na Okresnom súde v Považskej Bystrici sp.zn. 7C/204/2010, ale vec nie je právoplatne skončená. Žalobcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 14.12.2010 a žalovaný napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie považujú žalobcovia za nesprávne, ktorým boli ukrátení na svojich právach. Namietajú, že stavebný úrad bližšie v rozhodnutí nezdôvodnil, že drobná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Uznávajú, že stavebný zákon termín verejný záujem nešpecifikuje a aj súdy pojem verejný záujem vymedzujú len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu, ale stavebný úrad mal prihliadať na záujmy stavebníka, ale aj na záujmy dotknutých osôb. Žalobcovia namietali záver stavebného úradu, že užívaním drobnej stavby a samotnou stavbou nie sú ohrozené práva a záujmy účastníkov konania. Nebola dôsledne skúmaná skutočnosť, že odkvap strechy je v strede nad deliacim múrom a sneh bude padať na pozemok žalobcov, pretože ani osadené zachytávače snehu tomu úplne nezabránia a pozemok bude podmočený dažďom aj snehom. Ďalej namietali, že medzera medzi deliacim múrom a odkvapovým žľabom je 0,3 m v dĺžke 5 m, vzdialenosť altánku od obývačky je 5 m, v dôsledku čoho budú rušení hlukom. Stavebný úrad uviedol, že bežné užívanie altánku nemožno považovať za rušenie hlukom bez toho, aby skúmal hluk a intenzitu rušenia. Osadením altánku podľa názoru žalobcov bude dochádzať k porušeniu pohody pri spánku, odpočinku, ale aj práci, naviac pri grilovaní sa znižuje kvalita života v ich rodinnom dome dymom a zápachom. Ďalšia námietka, s ktorou sa stavebný úrad nevyporiadal, sa týka odrazu slnka od šikmej strechy altánku do okien rodinného domu žalobcov. Stavebný zákon nestanovuje podmienky pre opatrenia na zabránenie odrazu slnečných lúčov, ale aj tak požadovali žalobcovia skúmanie stavby z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia. Nebol dodržaný vzájomný odstup stavieb - najmenej 7 m a od hranice najmenej 2 m. Pri skúmaní urbanistických, hygienických, na denné osvetlenie a iných požiadaviek, ktoré majú vplyv na rušenie súkromia, tienenia, oslnenia v zmysle § 137 stavebného zákona, môže si dotknutá osoba uplatniť svoje práva v občianskom súdnom konaní. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na priebeh konania, uvedením postupu v konaní a zaujal stanovisko k námietkam v žalobe. Stavebníci predložili v konaní vytyčovací náčrt hranice pozemkov s vyznačením polohy priemetu ostrešia, ktorý podklad preukázal, že stavba altánku nezasahuje na pozemky žalobcov. Títo aj napriek tomu žiadali konkrétne meranie osadenia stavby a preto ich stavebný úrad odkázal podľa § 137 stavebného zákona na súd, ale potom žalobu vzali späť a konanie na súde bolo zastavené. Následne si stavebný úrad urobil o námietkach úsudok sám a vo veci rozhodol, pričom podanie ďalšej žaloby žalobcami na ochranu práv podľa § 127 Občianskeho zákonníka nebráni správnym orgánom konať vo veci. Stavebný úrad zistil dostatočne skutkový stav, z ktorého posúdil, či je stavba v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona stavebný úrad primerane aplikoval ustanovenia stavebného zákona upravujúce stavebné konanie. Umiestnenie stavby je jednoznačne na pozemku stavebníkov, zachytávače snehu sú umiestnené na sedlovej streche s valbami so sklonom strešných rovín 25°, čo je štandardnou ochranou proti padaniu snehu a dažďová voda zo strechy je odvedená na pozemok stavebníkov, pričom nie je zrejmé, čo spôsobuje zamokanie pozemku žalobcov, ako oni tvrdia. Námietka o umiestnení stavby bola dôsledne preskúmaná v zmysle § 6 vyhl.č. 532/2002 Z.z. so záverom, že altánok a aj existujúce oplotenie bude možné udržiavať bez zásahu do práv žalobcov. Odstupy stavieb v zmysle § 6 sa týkajú odstupov rodinných domov a všeobecne stavby musia byť umiestnené tak, aby umožňovali údržbu stavby. Dodatočne povoľovaná stavba je povolená ako doplnková k rodinnému domu a môže sa užívať len na povolené účely, nebudú sa v nej realizovať hudobné produkcie a pod. a preto námietka o obmedzovaní žalobcov hlukom nie je dôvodná. Súčasťou povoľovanej stavby nie je gril, z toho dôvodu sa námietkou vplyvu horľavín a spalín správne orgány nezaoberali. Posudzovanie svetlotechnických podmienok sa uskutočňuje v prípade predpokladu, že povoľovaná stavba obmedzí oslnenie alebo denné osvetlenie obytných miestností. V danom prípade stavba nebude mať vplyv na tienenie obytných miestností žalobcov, nebol potrebný svetlotechnický posudok, pričom bola použitá štandardná certifikovaná krytina, ktorá používaním matnie. V čase vydania dodatočného povolenia už bola stavba dokončená, preto nebol účastníkom stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba. K žalobe sa vyjadrili manželia D. ako stavebníci a navrhli žalobu zamietnuť. Námietky žalobcov nepreukazujú nezákonnosť rozhodnutia a neboli ním ukrátení na svojich právach. Povinnosťou stavebného úradu je posúdenie rozporu s verejným záujmom a tento v danom prípade, i keď ide len o drobnú stavbu, vykonal podrobné dokazovanie. Záhradný altánok nepresahuje za hranicu pozemkov, použitá krytina je dostupná v obchodoch. Poukázali aj na to, že žaloba o ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva bola rozsudkom sp.zn. 7C/204/2010 zamietnutá. Drobná stavba, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, neobmedzuje žalobcov, má snehové zábrany, nie je tam žiadny krb, negrilovalo sa tam, neorganizujú sa tam žiadne oslavy, bývajú v dome sami a sú v dôchodkovom veku. Námietky žalobcov sú len účelové, pričom žalobcovia si v prednej časti domu postavili prístrešok pre autá, z ktorého padá sneh a ohrozuje chodcov a napriek tomu sa s nimi nesúdia. Skúmanie súladu s verejným záujmom nie je potrebné, keďže ide o drobnú stavbu plniacu doplnkovú funkciu. Rodinné domy ich aj žalobcov sú v radovej zástavbe, takže žalobcovia od začiatku si museli byť vedomí, že ich súkromie nebude také ako pri individuálnej stavbe. Altánok žalobcov ničím neobmedzuje, neohrozuje, za ním stojí plot z plných kvádrov, takže majú súkromie zabezpečené. Ďalší účastník stavebného konania D. I. sa k žalobe nevyjadril. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby, oboznámením sa so spisom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 7C/204/2010 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 88a ods. 1 zákona 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 6 ods. 2 vyhl.č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Podľa § 16 ods. 1 vyhl.č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie, ale len v tom, že pri stavbe záhradného altánku sa upúšťa od kolaudácie, v ostatných častiach zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že rodinné domy žalobcov a stavebníkov D. tvoria dvojdom v radovej zástavbe a pozemky za domami sú rozdelené spoločným deliacim múrom. Stavebníci si bez oznámenia stavebného úradu postavili záhradný altánok a až potom požiadali o dodatočné stavebné povolenie. Stavebný úrad zistil, že ide o drevenú konštrukciu štyroch nosných stĺpov bez obvodových stien, zastrešenú sedlovou strechou s umiestnenými snehovými zábranami a opatrená žľabmi so zvodom na pozemok stavebníkov. Táto drobná stavba tvorí doplnkovú funkciu k rodinnému domu a môže byť používaná len na povolené účely a jej bežná prevádzka neobmedzí, ani neohrozí žalobcov. V dôsledku námietok žalobcov museli stavebníci predložiť doklady dotknutých orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sietí o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. V konaní samotnom sa stavebný úrad zaoberal najmä námietkami žalobcov, zaujal k nim stanovisko a vo veci rozhodol dňa 14.12.2010. Žalobcovia podali odvolanie, v odvolacom konaní žalovaný sa vyporiadal s námietkami a vydal rozhodnutie, ktoré je napadnuté žalobou. Po preskúmaní krajský súd námietky žalobcov považuje za nedôvodné, ktoré nie sú schopné zvrátiť závery stavebných orgánov. Osobitne sa súd zaoberal námietkami v žalobe, i keď aj tieto sa riešili v priebehu stavebného konania. Námietka nedostatočného zdôvodnenia súladu stavby s verejným záujmom vychádza len zo subjektívneho názoru žalobcov. Krajský súd vzhľadom k tomu, že pojem „verejný záujem“ ani stavebný zákon nedefinuje je toho názoru, že výklad tohto pojmu správnym orgánom spadá v konkrétnom prípade do správnej úvahy, ktorú súd preskúmava iba z hľadiska, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri zohľadnení charakteru drobnej stavby, jej doplnkovej funkcie, rozsahu dokazovania, stanovísk dotknutých štátnych orgánov, ktoré realizujú verejný záujem, nemohol ani krajský súd dospieť k inému záveru než stavebné úrady. Vydanie dodatočného stavebného povolenia v tomto konkrétnom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože vyvážene prihliada na záujmy stavebníka, ale aj žalobcov, čo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva. Ďalšia skupina námietok sa týka samotnej stavby, kde krajský súd na začiatku uvádza, že záhradný altánok je drobná stavba s doplnkovou funkciou k rodinnému domu, nie je napojená na inžinierske siete, pričom už z § 55 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona vyplýva, že táto stavba nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie a zásadne by bolo postačovalo len ohlásenie stavebnému úradu, nie stavebné povolenie. Námietka, že okap strechy je v strede deliaceho múru, odkvapový žľab altánku prechádza nad hranicou medzi pozemkami v dôsledku čoho padá sneh na pozemok žalobcov, nebola preukázaná. Vytyčovací náčrt, vyhotovený geodetom, potvrdil, že odkvapový žľab nepresahuje nad pozemky žalobcov (konštatuje sa to aj v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 7C/204/2010). Sedlová strecha, s bežne používanou krytinou, má osadené zachytávače snehu a pododkvapové žľaby so zvodmi na pozemok stavebníkov, čo sú štandardné opatrenia proti možnému podmáčaniu pozemku snehom a dažďom. Z fotografií v spise vyplýva, že pozemok žalobcov v dotknutej časti je vysadený porastom, čo tiež vyvracia ich tvrdenie, že je podmočený. Ďalej žalobcovia namietajú rušenie hlukom, dymom a zápachom pri grilovaní, čo znižuje kvalitu života v ich rodinnom dome s poukazom na ust. § 16 a § 20 vyhl.č. 532/2002 Z.z., vzhľadom na vzdialenosť altánku od rodinného domu žalobcov. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno umiestnenie altánku posudzovať podľa vzdialeností medzi stavbami v zmysle § 6 uvedenej vyhlášky, pretože uvádzané vzdialenosti sú stanovené pre rodinné domy a nie drobné stavby s doplnkovými funkciami. Po preskúmaní aj krajský súd konštatuje, že bežné denné užívanie altánku nie je možné považovať za rušenie hlukom nad mieru primeranú pomerom, keďže stavebníci žijú sami a aj ak majú príležitostne návštevy príbuzných. Podľa názoru krajského súdu túto námietku možno hodnotiť aj ako účelovú a prehnanú, ak berieme do úvahy, že ide o dvojdom s terasou, ktorá je tiež len rozdelená, takže rozhovor žalobcov i stavebníkov ich mohol rušiť navzájom od začiatku užívania domu (vtedy s nimi žili i deti). Žalobcovia nepreukázali, že by sa od postavenia altánku zintenzívnil hluk na strane stavebníkov. Fotografie v spisoch svedčia o tom, že žalobcovia majú za domom gril a tiež aj stavebníci a ak ich doposiaľ neobťažoval dym a zápach pri grilovaní, nie je zrejmé, prečo by to bolo po postavení altánku, kde gril nie je vôbec umiestnený. Posledná námietka o odraze slnka od šikmej strechy altánku do okien rodinného domu žalobcov (na pojednávaní spresnené, že len do okna obývačky) nie je dôvodná, pretože stavebný zákon, ale ani súvisiace predpisy neustanovujú podmienky pre opatrenia na zabránenie odrazu slnečných lúčov. Uznávajú to aj žalobcovia a preto ich námietka nie je v súlade so zákonom. Krytina na streche je bežne dostupná certifikovaná krytina, ktorej pôvodca odraz svetla musel brať do úvahy. Keďže zákon odraz svetla nerieši, nie je zákonný dôvod na vypracovávanie svetlotechnickej štúdie. Žalobcovia však s problémom svetla v obývačke mali aj predtým, keďže na okne v obývačke majú markízu. Krajský súd nezistil, že by po postavení záhradného altánku boli na strane žalobcov porušené ust. § 16, § 17 a § 20 vyhl.č. 532/2002 Z.z. z dôvodov už horeuvedených a nepriamo sú závery stavebných orgánov potvrdené aj rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 7C/204/2010 zo dňa 26.09.2011, i keď nie je ešte právoplatný. Vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver a preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešným žalobcom náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.