Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/122/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200867 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200867.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcu: KPN REAL, s.r.o., so sídlom Drieňová 1J, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Kokindom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. M. Mišíka č. I. 780/19A, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/17835-94926/2011/992120-r zo dňa 4. októbra 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/222/17835-94926/2011/992120-r zo dňa 4. októbra 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza (ďalej len správca dane) č. 675/230/49114/11/Bir zo dňa 13. júna 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 16.826,23 Eur podľa § 44 ods. 6, písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zároveň nebola uznaná vykázaná daňová strata v sume 12.669,86 Eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so zistením skutkového stavu správcom dane ako aj s jeho právnym záverom s tým, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že fakturované práce boli skutočne vykonané spol. BAHRA, s.r.o. Bratislava, ktorá tieto práce fakturovala. Správca dane preto postupoval v súlade s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, keď vylúčil predmetné faktúry a o ich sumu 101.229 Eur zvýšil žalobcovi výsledok hospodárenia. Žalovaný na dôvody uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že nie každý výdavok, ktorý je riadne zaúčtovaný, musí byť súčasne uznaný za daňový výdavok. Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že správca dane a aj žalovaný mu neuznali v daňových nákladoch za rok 2009 faktúry od spoločnosti BAHRA s.r.o. Ide o tieto faktúry: fa. č. 01/03022009 zo dňa 3. februára 2009 za stavebné práce na oprave strechy v Trenčíne, Trebišove, Brezne a Fiľakove vo výške 15.800,00 Eur bez DPH, fa. č. 01/2952009 zo dňa 29. mája 2009 za opravu náterov podláh a opravu textilných podláh v EBO Jaslovské Bohunice vo výške 30.854,00Eur bez DPH, fa. č. 010282009 zo dňa 2. augusta 2009 za opravu podláh, nátery a opravu obkladov v EBO Jaslovské Bohunice vo výške 31.750,00 Eur bez DPH, fa. č. 010682009 zo dňa 6. augusta 2009 za maliarske práce, opravu podláh a obnovu náterov v EBO Jaslovské Bohunice vo výške 22.825,00 Eur bez DPH. Žalobca namietal závery daňových orgánov, ktoré spochybnili uskutočnenie prevažne stavebných prác spoločnosťou BAHRA s.r.o. Už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru tvrdil, že neuznané výdavky sú oprávnenými výdavkami a poukázal na ich vecný a nie osobný charakter, pričom žalovaný sa s týmito odvolacími dôvodmi nevyporiadal. Predložil daňovým orgánom dôkazy, ktoré možno od neho požadovať podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane ho nepoučil aké iné dôkazy mohol a mal ešte predložiť, aby vyvrátil pochybnosti o uplatnených daňových výdavkoch. Podľa žalobcu dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a súčasne tvrdil, že uniesol bremeno dôkazu, pretože daňovej kontrole predložil faktúry s prílohami od dodávateľa, z ktorých vyplývalo, že materiálne plnenie skutočne nastalo. Uvedené nespochybnil ani správca dane. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala u dodávateľa a v jeho prostredí, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Nepostačuje jeho tvrdenie, že sa neskontaktoval ani s jedným z pôvodných alebo terajších konateľov spoločnosti BAHRA s.r.o. Žalobca v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011 sp. zn. 3Sžf 1/2011 a na rozsudok Európskeho súdneho dvora C 354/03 a C 353/03. Žalobca predložil správcovi dane dňa 19. apríla 2011 písomné podklady s tým, že v rámci harmonogramu prác za rok 2009 musel niektoré zákazky realizovať formou subdodávok. Subdodávku pre neho vykonávala okrem iných aj spol. BAHRA s.r.o. V rámci dôkazových materiálov predložil evidenciu dochádzky na jednotlivé akcie s uvedením mien osôb vykonávajúcich práce na týchto akciách. V evidencii dochádzky sú uvedení vlastní zamestnanci žalobcu, ako aj osoby, ktoré vykonávali práce pre spol. BAHRA s.r.o. Správca dane na tieto dôkazy neprihliadol napriek tomu, že žalobca nimi preukazoval reálnosť plnenia zo strany dodávateľa, ktorý si však svoje daňové povinnosti neplnil. Žalobca, resp. jeho konateľ jednal s X. S. H., ktorý vystupoval ako konateľ dodávateľskej spoločnosti BAHRA s.r.o. Mal za to, že žalobca konal s primeranou obozretnosťou zodpovedného hospodára a dôverou v obchodného partnera. Podľa výpisu z obchodného registra v čase realizácie prvej zákazy bol konateľom spol. BAHRA s.r.o. X.. S. H.. Konateľ žalobcu nemal dôvod neustále kontrolovať, či v nasledujúcom období nedošlo k zmenám v dodávateľskej spoločnosti. Podľa žalobcu správca dane dospel ku skutkovým zisteniam na základe nedostatkov na strane iných subjektov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Preukázal materiálnu povahu výdavkov, ktorú správca dane ani nespochybnil, pričom dôkazné bremeno o nevieryhodnosti dodávateľského subjektu je na strane správcu dane. Správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a preto sú jeho závery nesprávne. Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 22) navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V napadnutom rozhodnutí je podrobne opísaný skutkový stav, zistený správcom dane počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, tieto skutočnosti uviedol v protokole o kontrole ako aj v dodatočnom platobnom výmere. Vyporiadal sa s vyjadrením žalobcu k Protokolu o daňovej kontrole v Dodatku č. 1 z 3. júna 2011. Správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady z 19. apríla 2011 o tom, že spol. BAHRA s.r.o. skutočne vykonala pre neho práce, neboli nové dôkazné prostriedky, ktoré by správca dane nepoznal a ktoré by závažným spôsobom mali vplyv na zmenu zistených skutočností. Preto týmto smerom nebolo potrebné viesť ďalšie dokazovanie. Žalobca takto predložil zmluvy so spol. Chestreal a.s. a spol. KOPRA s.r.o., ďalej plán realizácie prác od januára do decembra 2009, došlé a vydané faktúry ako podklad k plánu realizácie prác, evidenciu dochádzky na stavebných akciách za január až december 2009 vlastných zamestnancov. Správca dane nevylúčil, že žalobca preukázal reálnosť plnenia stavebných prác, ale nepreukázal, že tieto práce boli vykonané subdodávateľom BAHRA s.r.o., ktorý práce fakturoval. Daňové konanie sa riadi zásadou prejednacou a dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, v tomto prípade na žalobcovi. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že sporné faktúry nevystatoval a nepodpisoval konateľ spoločnosti BAHRA s.r.o. Miestnym zisťovaním u subdodávateľa nebolo zistené, že skutočne vykonal pre žalobcu fakturované služby. Správca dane dospel k výsledkom vyrubovacieho konania správnou úvahou, v rámci ktorej sa vyporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu daňovej kontroly. Daň zistená po daňovej kontrole je odlišná od dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní, a preto správca dane v súlade s § 44 ods. 6, písm. b) zákona o správe daní a poplatkov vydal dodatočný platobný výmer. Tvrdenie žalobcu, že správca dane sa oprel len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iných daňových subjektov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nezodpovedá skutočnosti. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby, bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. , pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom.. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne zastúpený advokátom. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009. O výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 675/320/32209/2011/Hriv z 17. mája 2011 a Dodatok č. 1 z 3. júna 2011, v ktorom správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k Protokolu. Protokol bol podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov prerokovaný so žalobcom dňa 7. júna 2011 a na jeho základe vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 675/230/49114/11/ Bir zo dňa 13. júna 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 16.826,23 Eur podľa § 44 ods. 6, písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strata v sume 12.669,86 Eur. Správca dane neuznal žalobcovi výdavky vynaložené na úhradu faktúr od spol. BAHRA s.r.o. (fa. č. 01/03022009 zo dňa 3. februára 2009, fa. č. 01/2952009 zo dňa 29. mája 2009, fa. č. 010282009 zo dňa 2. augusta 2009, fa. č. 010682009 zo dňa 6. augusta 2009) v celkovej sume 101.229 Eur za stavebné, opravné a maliarske práce. Dňa 18. januára 2011 bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spol. BAHRA s.r.o. za účelom preverenia, či dodávateľ reálne vykonal pre žalobcu práce, ktoré boli touto spoločnosťou fakturované žalobcovi. Spol. BAHRA s.r.o. sa na adrese podľa výpisu z obchodného registra nenachádzala, táto spoločnosť nemala na Daňovom úrade Bratislava I splnomocneného zástupcu, od roku 2008 nepodávala daňové priznania, so správcom dane nekomunikuje a nemá vlastných zamestnancov. V sídle dodávateľskej spoločnosti boli opakovane vykonané miestne zisťovania na požiadanie aj iných správcov dane, konateľ tejto spoločnosti na výzvy kontrolnej skupiny nereagoval. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že konateľom spol. BAHRA s.r.o. bol od 7. mája 2008 do 5. februára 2009 X.. S. H., od 6. februára 2009 do 19. júna 2009 S. O. K., L. X, N., a od 20. júna 2009 I. Z., D., K.. Sporné faktúry sú z obdobia od 3. februára 2009 do 6. augusta 2009, pričom konateľ žalobcu X.. W. J. dohodol dodávky prác s X.. S. H., ktorý bol konateľom spol. BAHRA s.r.o. len do 5. februára 2009. Na základe týchto zistení daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca jednal s osobou (X.. S. H.), ktorá nebola oprávnená konať za dodávateľskú spoločnosť, pričom sporné faktúry vystavil v máji a v auguste 2009 práve X.. S. H.. Žalobca predložil správcovi dane dňa 19. apríla 2011 zmluvy so spol. Chestreal a.s., KOPRA s.r.o., plán realizácie prác od januára do decembra 2009, došlé a vydané faktúry ako podklad k plánu realizácie prác, evidenciu dochádzky na stavebných akciách za januára až december 2009 vlastných zamestnancov. Všetky žalobcom predložené doklady boli už správcovi dane známe z daňovej kontroly pri fyzickej kontrole daňových dokladov. Poznamenáva sa, že zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so spol. Chestreal a.s. a spol. KOPRA s.r.o. boli žalobcovi vrátené dňa 20. apríla 2011, pričom platby z faktúr od týchto spoločností nie sú predmetom tohto konania. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru ako aj v žalobe nenamietal nezákonnosť dodatočného platobného výmeru ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej mu nebola uznaná vykázaná daňová strata v sume 12.669,86 Eur. Z uvedeného dôvodu nie je daňová strata predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, ak žalobcovi neuznali daňové výdavky z faktúr od spol. BAHRA s.r.o. z dôvodu pochybnosti o reálnom uskutočnení fakturovaných prác touto spoločnosťou a či žalobca uniesol bremeno dôkazu a preukázal bez akýchkoľvek pochybností, že tieto výdavky boli žalobcom vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2, písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 citov. zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej taxatívne vymedzené výdavky uvedené v písm. a/ až k/ tohto zákona. Dokazovanie upravuje ustanovenie § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Podľa § 29 ods. 1 citov. zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa § 29 ods. 8 citov. zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane, ako aj žalovaný, nespochybnili, že žalobca subdodávateľským spôsobom vykonal stavebné práce na oprave strechy v Trenčíne, Trebišove, Brezne a Fiľakove, opravu náterov podláh a opravu textilných podláh v EBO Jaslovské Bohunice, maliarske práce, opravu podláh a obnovu náterov v EBO Jaslovské Bohunice. Správca dane mal však po vykonanej daňovej kontrole dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatnených daňových výdavkov žalobcom z dodávateľských faktúr od spol. BAHRA s.r.o. (fa. č. 01/03022009 zo dňa 3. februára 2009, fa. č. 01/2952009 zo dňa 29. mája 2009, fa. č. 010282009 zo dňa 2. augusta 2009, fa. č. 010682009 zo dňa 6. augusta 2009) z dôvodu nepreukázania, že fakturované práce boli reálne vykonané práve touto dodávateľskou spoločnosťou. Pochybnosti boli vyvolané tým, že táto spoločnosť v roku 2009 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a z dokazovania nevyplynulo, akým iným spôsobom boli práce touto spoločnosťou skutočne realizované. Pokiaľ žalobca počas daňovej kontroly, ako aj po vydaní dodatočného platobného výmeru, predložil správcovi dane evidenciu dochádzky na jeho stavebných akciách za rok 2009, táto evidencia sa týkala len zamestnancov žalobcu a nie iných osôb, ktoré mali vykonávať práce pre spol. BAHRA s.r.o. Ďalej, žalobcom predložené zmluvy uzatvorené so spol. Chestreal a.s. a spol KOPRA s.r.o. nepreukazujú, že išlo o subdodávateľov spoločnosti BAHRA s.r.o., ale naopak, že išlo o subdodávateľov pre samotného žalobcu, pričom práce fakturované týmito spoločnosťami nie sú predmetom tohto konania. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že fa. č. 01/2952009 zo dňa 29. mája 2009 a a fa. č. 010682009 zo dňa 6. augusta 2009 vystavil a podpísal X.. S. H., ktorý v tom čase nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti a nebolo preukázané, že bol oprávnenou osobou poverený na ich vystavenie. Súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, že nemal dôvod sledovať zmeny v zastúpení spol. BAHRA s.r.o. V daňovom konaní platí zásada prejednania a nie vyhládavacia, dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Súd z predloženého spisu nezistil, že daňové orgány pri dokazovaní a jeho vyhodnotení nepostupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2 citov. zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobe súčasne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, osobitne na rozsudok z 15. marca 2011, sp. zn. Sžf 1/2011, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2008 č. I.ÚS 241/07 a rozhodnutia ESD C 354/03, C 353/03. Ide o rozhodnutia, ktoré riešili otázku dôkazného bremena a zákonných podmienok uplatnenia daňového výdavku. Podľa názoru súdu daňové orgány rozhodli v prejednávanej veci v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESD. Z dôvodov uvedených vyššie súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca v konaní vieryhodne nepreukázal, že výdavky, o ktorých účtoval v roku 2009 v sume 101.229 Eur boli vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie príjmu žalobcu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalovaný, ako aj správca dane, zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver. Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.