Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/434/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899477 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899477.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej A. Z., bytom K. D., D. XXX, o vymoženie 379,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. mája 2011, č.k. 5Er/180/2008-55, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 14.05.2004 sa oprávnený domáhal prostredníctvom právneho zástupcu vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 379,74 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4, dňa 6.3.2004 pod č. N 1045/2004, NZ 19693/2004. V exekučnom titule vyhlásila povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd poveril dňa 02.06.2004 vykonaním exekúcie JUDr. Jaroslava Mráza, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Uznesením zo dňa 2.10.2008, č.k. 5Er/180/2008-43 súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Súdu bol doručený dňa 27.04.2011 podnet Asociácie užívateľov služieb, združenia na ochranu spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že na súde môžu prebiehať exekučné konania, v ktorých sa vymáha plnenie od spotrebiteľov v rozpore so zákonom alebo v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej exekučnej veci súd dospel k záveru, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 1360181 zo dňa 03.10.2003. Na základe tejto zmluvy bol povinnej ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 12000,- Sk, t.j. 398,33 eur, splatný v 13 dvojtýždňových splátkach po 1 430,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinného dlh v celkovej sume 18 604,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 14 300,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 03.12.2003 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 15.03.2004. Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu že obsahuje náležitosti predpokladané v § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí. Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. V prvom rade predložená zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, hoci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom titule, teda nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 ods. 1 citovanej smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinnú vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 54,92% istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Povinná sa pri vydaní exekučného titulu musela podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinnej. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po ich vyúčtovaní súdnym exekútorom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. K otázke udeleného poverenia uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenie súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Dôvodil, že v danom prípade je potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platnej a účinnej ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, pretože v čase uzavretia zmluvy neboli v Obč. zákonníku ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a za spotrebiteľské zmluvy sa považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ďalej k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne nepovažoval za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/96 zo dňa 16.05.1996, 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Uviedol, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas plní. Záverom poukázal aj na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných dôvodov. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 O.s.p. v platnom znení zrušil v celom rozsahu. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom uzavretá dňa 03.10.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jej mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 06.03.2004 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4 spísaná notárska zápisnica č. N 1045/2004, NZ 19693/2004, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, na základe substitučnej plnej moci vyhlásil v mene povinnej, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 18.604,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinnej, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinná na základe svojej vôle nevybrala. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu. Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vysporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.