Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/310/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899482 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899482.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) M.. D. P., bytom Y., X. XXXX/ X, 2) V. H., bytom X. X., H. X, 3) M.. J. G., bytom X., M. XXXX/XX, 4) M.. I. D., bytom Y., E. XXX/XX, zastúpených D.. N. X., advokátkou, so sídlom X. X., X. X proti odporcom 1) Z. Z., bytom X. X., X. XX, 2) D. Z., bytom X. X., X. XX, zastúpených G.. X. E., advokátom, so sídlom X., G. X, o určenie vecného bremena práva prechodu, na odvolanie odporcov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. februára 2008, č.k. 11C/103/2004-196, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo vzťahu k odporcovi 1) o určenie, že na parcele č. XXX/ X o výmere 164 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na Ulicu X. v prospech vlastníkov parciel č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, zapísaných v katastri nehnuteľností, Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, č. XXX, č. XX, katastrálne územie X. X. tak, ako je vyznačené geometrickým plánom M.. M. J., znalca z odboru geodézie a kartografie číslo XXW./XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.3.2007, overeného Správou katastra X. dňa 25.4.2007 a vo vzťahu k odporkyni 2) rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Vo výroku o náhrade trov konania a výroku o náhrade trov konania štátu rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že na parcele č. XXX/X vo výmere 164 m2 vedenej na LV č. XXXX v k.ú. X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na liste vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XX, k.ú. X. X. tak, ako je vyznačené geometrickým plánom M.. M. J., znalca z odboru geodézie a kartografie číslo XX W. XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2007, overeného Správou katastra X. dňa 25.04.2007. Svoje rozhodnutie odôvodnil opisom zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil záver, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko právo vecného bremena v prospech navrhovateľov, ktorí tvrdia, že sú nositeľmi tohto práva, nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Mal za preukázané, že právni predchodcovia účastníkov sa pri reálnom rozdelení nehnuteľností v roku 1950 dohodli a zmluvne zakotvili, že parc. č. XXX/XX budú užívať ako spoločný dvor a vchod do nehnuteľností od ulice zostane spoločný i v prípade stavebnej zmeny domov, teda zriadili právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu cez spoločný vchod na parc. č. XXX/X, pričom toto právo bolo spojené s vlastníctvom predmetných nehnuteľností. Nebolo v konaní preukázané, že došlo k zápisu tohto práva do pozemkovej knihy, čím by bola splnená podmienka jeho vzniku knihovým zápisom v súlade s právom platným do 31.12.1950, a preto sa zaoberal otázkou, či nedošlo k jeho nadobudnutiu vydržaním. Navrhovatelia predložili riadny právny titul, od ktorého je možné odvodzovať výkon práva prechodu ako vecného bremena v prospech ich pozemkov na parc. č. XXX/X, preukázali tak oprávnený výkon vecného bremena ako jeden z predpokladov vydržania tohto práva ich právnymi predchodcami podľa § 168 a § 116 zákona č. 141/1950 Zb. So zreteľom ku všetkým okolnostiam považoval za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov boli v dobrej viere, že im právo prechodu patrí, čím bola naplnená podmienka vydržania práva, ktorou je oprávnená držba, pre vznik ktorej je nevyhnutným predpokladom existencia právne spôsobilého titulu, uchopenia držby a spôsobilosť predmetu držby po stanovenú desaťročnú vydržaciu lehotu. Vydržacia lehota začala plynúť od 01.01.1951 a uplynula 01.01.1961 (§ 116 ods. l, § 566 zákona č. 141/1950). Nebolo preukázané, že došlo k právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali zánik tohto vecného bremena, a preto vecné bremeno trvá naďalej. Zo svedeckých výpovedí svedkov A. G., Z. Y., J. N. a znaleckého posudku súdneho znalca M.. M. J. č. X/XXXX mal za preukázané, že odkedy sa začal spoločný vchod používať podľa vôle právnych predchodkýň účastníkov doposiaľ, nedošlo v jeho umiestnení k žiadnej zmene, došlo len k výmene drevenej brány za novú železnú bránu. Tvrdenie odporcov, že podľa dojednania ich právnych predchodkýň mal byť vchod umiestnený na ľavej strane od stredu pôvodnej parcely č. XXX, nebolo v konaní preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Návrh odporcov na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nepovažoval za dôvodný, nakoľko títo neuviedli žiadne skutočnosti spochybňujúce odbornú správnosť a závery v konaní vypracovaného znaleckého posudku. K námietke odporcov o hrubom nepomere medzi ich povinnosťami a právom navrhovateľov uviedol, že touto skutočnosťou by sa súd zaoberal len v prípade, že by odporcovia podali návrh na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena, ktorý podaný nebol, a preto sa, vzhľadom na predmet konania, touto námietkou nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom plnú náhradu trov konania vo výške 45.528,50 Sk. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil odporcom povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 877,- Sk. Krajský súd na odvolanie odporcov 1), 2) potvrdil rozsudok okresného súdu o určení, že na parcele č. XXX/X o výmere 164 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, katastrálne územie X. X. tak, ako je vyznačené geometrickým plánom M.. M. J., znalca z odboru geodézie a kartografie č. XX W. XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2007, overeného Správou katastra X. dňa 25.04.2007, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a vo zvyšujúcej časti zmenil tak, že zamietol návrh na určenie, že na parcele č. XXX/ X o výmere 164 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, č. XXX, č. XX, katastrálne územie X. X.. Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považoval za správne, pokiaľ ide o určenie, že na parcele č. XXX/X o výmere 164 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, katastrálne územie X. X., v celom rozsahu sa s nimi stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne plne poukázal. Mal za to, že súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovatelia v konaní preukázali existenciu právne spôsobilého titulu - dielčiu zmluvu uzavretú medzi právnymi predchodkyňami účastníkov dňa 30.08.1950, od ktorého je možné odvodzovať oprávnený výkon práva prechodu ako vecného bremena viaznuceho na parc. č. XXX/X (ako nehnuteľnosť slúžiaca) v prospech nehnuteľností v ich vlastníctve (nehnuteľnosti panujúce), uchopenie držby - výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu, dobromyseľnosť a nepretržitosť vydržacej doby (desať rokov), ktorou je neprerušovaný stav výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Za splnenia týchto predpokladov došlo právnymi predchodcami navrhovateľov k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu dňa 01.01.1961 v súlade s ust. § 116, § 166 a nasl., § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., podľa ktorého bolo potrebné vznik tohto právneho vzťahu, ako aj nároky z neho vzniknuté posudzovať (§ 854 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by po tomto období došlo k takej právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali zánik vecného bremena, keď toto právo bolo vlastníkmi „panujúcich nehnuteľností“ nerušene vykonávané až do podania návrhu na začatie tohto konania. Zdôraznil, že predmetom tohto súdneho konania nebolo zriadenie vecného bremena práva prechodu rozhodnutím súdu, ako sa mylne domnievali odporcovia, ale určenie už existujúceho vecného bremena práva prechodu nadobudnutého právnymi predchodcami navrhovateľov výkonom práva vecného bremena - vydržaním. Z tohto dôvodu neboli v tomto súdnom konaní právne významné námietky odporcov týkajúce sa hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ako i tvrdenie, že navrhovatelia 2), 3) majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez inú parcelu, ktoré dôvody nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na určenie existencie vecného bremena práva prechodu, ale len dôvodmi, ktorými sa súd môže zaoberať v prípade návrhu na obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena (§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka), pokiaľ by bol takýto návrh podaný. Pokiaľ išlo o tú časť napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa určil, že na parcele č. XXX/X o výmere 164 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, k.ú. X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, č. XXX, č. XX, k.ú. X. X., nepovažoval odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa za správny. Dospel k záveru, že v tejto časti trpí súdne rozhodnutie nedostatkom vecnej legitimácie, nakoľko účastníkmi konania (na strane navrhovateľov alebo odporcov) neboli všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti (T. U., X. H., J. N.), v prospech ktorých sa má existencia vecného bremena vysloviť, a preto nebolo možné návrhu vyhovieť. Pri čiastočnom úspechu navrhovateľov a odporcov v konaní vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľom a odporcom zaplatiť trovy konania štátu každej zo sporových strán v jednej polovici, t. j. po 14,55 Eur. Na dovolanie navrhovateľov 1), 2), 3), 4) a odporcov 1), 2) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ktorým vo výroku rozsudok okresného súdu vo zvyšujúcej časti zmenil tak, že zamietol návrh o určenie, že na parcele č. XXX/X o výmere 164 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na Ulicu X. v prospech vlastníkov parciel č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, č. XXX, č. XX, Katastrálne územie X. X. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu zrušil a vec mu v tomto rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odporcov odmietol. Pokiaľ ide o výrokovú časť rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že odvolací súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil a svojím postupom odporcom neodňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O.s.p. s tým, že pokiaľ ide o dôvod dovolania odporcov, spočívajúci v existencii inej vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. alebo dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.), toto je možné preskúmať len v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by boli aj dané, samy o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd nezaoberal. Pokiaľ ide o výrokovú časť rozsudku krajského súdu, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu tak, že v časti návrh zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie, Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že v danej veci je nepochybné, že právo z vecného bremena vzniklo vydržaním, a tak vydržanie je tou konštitutívnou skutočnosťou, ktorá zakladá práva a povinnosti subjektov tohto vzťahu a súd (pri označenom predmete konania, že na označenej nehnuteľnosti viazne vecné bremeno práva prechodu v prospech označených nehnuteľností) len deklaruje existenciu vecného bremena a existenciu práva a povinnosti, ktoré spolu s ním vznikli. Určením jeho existencie sa práva a povinnosti nemenia, jeho účelom je potvrdiť existujúci právny stav a odstrániť tak právnu neistotu o existencii daného práva. A keďže z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, je potom aj sám legitimovaný na podanie určovacej žaloby (§ 80 písm. c) O.s.p.) na odvrátenie protiprávnych zásahov zo strany tretích osôb. Z tohto dôvodu mal za to, že dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom výroku je dôvodné, a preto rozsudok krajského súdu (v zmeňujúcom zamietajúcom výroku), ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, trov konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p.). Krajský súd opätovne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 4 O.s.p., a to oboznámením listinných dôkazov prečítaním, a to LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XX, výsluchom odporcu 1) dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a vo výroku o náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia, že na parc. č. XXX/X v k.ú. X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel č. XXX/X, č. XXX/ XX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX v k.ú. X. X.. Svoje právo odvodzovali z dielčej zmluvy zo dňa 30.08.1950 a kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 06.09.1950 uzavretých ich právnymi predchodcami a v prípade, že by navrhovatelia toto právo na základe týchto zmlúv nezískali, tvrdili, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu nadobudli ich právni predchodcovia vydržaním, nakoľko na základe uvedených zmlúv spoločný vchod užívali od roku 1950 dobromyseľne a nepretržite. Domáhali sa teda určenia existencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech nehnuteľností, t. j. práva, ktoré im ako podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností prináleží s tým, že toto vecné bremeno nie je vyznačené v katastri nehnuteľností ako vecné právo viaznuce na nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X. Tým je daný naliehavý právny záujem na určení tohto práva v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorému návrhu súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel. Podaným odvolaním sa odporcovia 1), 2) domáhali, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. Uviedol, že okresný súd nedostatočne skúmal naliehavý právny záujem na určení vecného bremena práva prechodu, nakoľko v prípade navrhovateľov 2), 3) nebol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na určení vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXX/X, nakoľko títo majú prístup k parc. č. XXX/X cez parc. č. XXX/X, ktorej sú spoluvlastníkmi. Nesúhlasili so záverom okresného súdu, že právnym predchodcom navrhovateľov patrilo právo prechodu cez parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, nakoľko navrhovatelia 2), 3) nie sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/XX, a teda ich právnym predchodcom nemohlo uvedené právo patriť a v ich prípade ani nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vecného bremena vydržaním. Tvrdili, že pokiaľ súd nevyhovel ich návrhu na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, nemohol správne a objektívne zistiť skutkový stav. Považovali znalecký posudok M.. M. J. za nedostatočný a nerešpektujúci dielčiu zmluvu právnych predchodkýň účastníkov z roku 1950, na základe ktorej mal byť spoločný vchod v prípade nadstavenia alebo postavenia nových budov, čo nastalo v súčasnosti, vytvorený uprostred pôvodnej parc. č. XXX a nie na parc. č. XXX/X. Poukázali na skutočnosť, že z rozhodnutia okresného súdu nie je jednoznačné, z akého právneho dôvodu bolo súdom určené vecné bremeno, jeho rozsudok je neurčitý a do budúcnosti môže vyvolať pochybnosti o obsahu práva vecného bremena. Namietali tiež, že v konaní nebol odporca 1) vypočutý, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.02.2008, č.k. 11C/103/2004-196 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.04.2009, č.k. 19Co/172/2008-246 vo výroku, ktorým bolo určené, že na parcele č. XXX/X o výmere 164 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, katastrálne územie X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v X., Správa katastra X. na liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, katastrálne územie X. X. tak, ako je vyznačené geometrickým plánom M.. M. J., znalca z odboru geodézie a kartografie č. XX W. XXX/ XXXX-XXX zo dňa 17.03.2007, overeného Správou katastra X. dňa 25.04.2007, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, nadobudol právoplatnosť, dovolanie odporcov v tejto časti bolo dovolacím súdom odmietnuté, a preto sa odvolací súd týmto výrokom už nemohol zaoberať. Po rozhodnutí dovolacieho súdu o zrušení rozsudku odvolacieho súdu (len v zmeňujúcom zamietajúcom výroku) odvolací súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a z pripojeného aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X. X. odvolací súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X sú M.. J. G. (navrhovateľ 3/) v podiele 3-iny a M.. I. D. (navrhovateľka 4/) v podiele 1-ina, z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. X. X. odvolací súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/ X sú M.. D. P. (navrhovateľ 1/) v podiele 2/3-iny a M.. J. G. (navrhovateľ 3/) v podiele 1/3-ina, z výpisu listu vlastníctva č. XX v k.ú. X. X. odvolací súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/XX sú D. P. (navrhovateľ 1/) v podiele 3/24-iny, M.. I. D. (navrhovateľka 4/) v podiele 6/24-ín, Z. Z. (odporca 1/) v podiele 18/48-ín, M.. D. P. (navrhovateľ 1/) v podiele 9/48-ín, M.. J. G. (navrhovateľ 3/) v podiele 3/48-iny. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X. X. odvolací súd zistil, že výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X je odporca 1) Z. Z., pričom titulom nadobudnutia jeho výlučného vlastníckeho práva bola notárska zápisnica N 219/2009, dohody manželov o vyporiadaní rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode (V XXXX/XX). Z výsluchu odporcu 1) pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 26.04.2012 vyplynulo, že zotrváva na podanom odvolaní a poukazuje na to, že po zmene vlastníckych vzťahov, ktoré nastali v priebehu súdneho konania, navrhovateľ v 3. rade môže chodiť na ulicu rovno zo svojho vlastného pozemku. Zhodne, aj pokiaľ navrhovateľka v 4. rade odpredávala svoje pozemky, mala pri predaji myslieť na to, aby pri čiastočnom zachovaní svojich vlastníckych práv nemusela obmedzovať jeho vlastnícke práva a využívať tak na prechod jeho pozemok. Iná situácia bola v minulosti, keď pozemky boli zastavané a iný prístup k pozemkom nebol. V súčasnosti sa charakter zastavaných pozemkov zmenil na parcele č. XXX/X a na parcele č. XXX/XX sa nachádza kaviareň s tým, že sa jedná o priestranstvo, ktoré je voľne z ulice prístupné pre verejnosť, nachádza sa tam otvorená terasa a on považuje za porušenie svojich práv, aby tí, ktorí majú prístup na svoj pozemok, či už cez priestranstvo kaviarne, ktorá je verejne prístupná alebo cez svoj pozemok, používali na prechod pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Zástupkyňa navrhovateľov zotrvala na svojich doterajších prednesoch. Zdôraznila, že predmetom konania nie je zriadenie nového vecného bremena, spor sa týka existencie vecného bremena, ktoré navrhovatelia nadobudli vydržaním. K tvrdeniu odporcu 1) o tom, že navrhovateľka 4) si mala zabezpečiť svoj prístup na pozemok, pokiaľ svoje nehnuteľnosti čiastočne odpredávala, uviedla, že navrhovateľka 4) nikdy nemala prístup na svoj pozemok, ale vždy musela prechádzať cez existujúci spoločný dvor. Uznáva, že prístup na predmetné parcely vo vlastníctve navrhovateľov je možný cez priestory terasy kaviarne, ale vzhľadom na žalobný návrh má za to, že sú splnené podmienky, aby súd uplatnenému žalobnému návrhu vyhovel. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) - f) citovaného zákonného ustanovenia. V preskúmavanej veci odporcovia v podanom odvolaní nekonkretizujú žiaden z dôvodov, ktorými podľa súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie. Podľa jeho obsahu je však zrejmé, že vytýkajú prvostupňovému súdu neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Podstata prvého odvolacieho dôvodu spočíva v takej skutočnosti, že ak účastník navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V danej veci odporcovia navrhovali doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom na posudok súdneho znalca M.. M. J. z dôvodu, že tento nie je v súlade s dielčou zmluvou uzavretou právnymi predchodkyňami účastníkov v roku 1950, nakoľko nerešpektuje ustanovenie článku 3 tejto zmluvy, že spoločný vchod od ulice bude v prípade prestavby, nadstavby alebo novej výstavby umiestnený v prostriedku pôvodnej parcely č. XXX. Súd prvého stupňa odporcami navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že odporcovia neuviedli žiadne skutočnosti spochybňujúce odbornú správnosť a závery vypracovaného znaleckého posudku M.. M.E.. Mal za to, že umiestnenie spoločného vchodu od ulice do „pravého prostriedku“ bolo uskutočnené podľa zmluvného dojednania právnych predchodkýň a vyjadrovalo skutočnú vôľu zmluvných strán. Odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa o nadbytočnosti kontrolného znaleckého posudku v tejto veci stotožňuje. Súdny znalec odpovedal na súdom položené otázky v uznesení o ustanovení súdneho znalca, a to, kde bol spoločný vstup od ulice vybudovaný a vytvorenie geometrického plánu na zameranie vstupu na pozemok - podbránie na strane priľahlej k ulici. Tieto závery súdneho znalca neboli odporcami spochybnené, účastníci (navrhovatelia aj odporcovia), ako i svedkovia zhodne uvádzali, že najneskôr od uzavretia dielčej zmluvy v roku 1950 až doposiaľ je spoločný vchod od ulice X. situovaný na rovnakom mieste. Z tohto dôvodu zameranie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom na otázku navrhovanú odporcami bolo nadbytočné a jeho výsledok nemohol mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej vzhľadom na predmet tohto konania vymedzený navrhovateľmi. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. uplatnený odporcami nie je daný. Podstata druhého odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia, že na parc. č. XXX/X v k.ú. X. X. viazne vecné bremeno práva prechodu na ulicu X. v prospech vlastníkov parciel č. XXX/X, č. XXX/ XX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX v k.ú. X. X.. Svoje právo odvodzovali z dielčej zmluvy zo dňa 30.08.1950 a kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 06.09.1950 uzavretých ich právnymi predchodcami a v prípade, že by navrhovatelia toto právo na základe týchto zmlúv nezískali, tvrdili, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu nadobudli ich právni predchodcovia vydržaním, nakoľko na základe uvedených zmlúv spoločný vchod užívali od roku 1950 dobromyseľne a nepretržite. Domáhali sa teda určenia existencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech nehnuteľností, t. j. práva, ktoré im ako podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností prináleží s tým, že toto vecné bremeno nie je vyznačené v katastri nehnuteľností ako vecné právo viaznuce na nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X, čím je daný naliehavý právny záujem na určení tohto práva v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Vecné bremeno je vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremená ad rem), alebo patrí určitej osobe (vecné bremená ad personam). Vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, prechádza s vlastníctvom nehnuteľnosti na jej nadobúdateľa. Vlastný pojem „vecné bremeno“ upravil Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb. a prevzali ho aj jeho neskoršie úpravy. Od doby jeho účinnosti je nutné v listinách presne formulovať predmet vecného bremena, aby nebolo možné dôjsť k omylu, o aký záväzok ide. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona alebo výkonom práva (vydržaním) pri splnení zákonných podmienok. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desiatich rokov. Do tejto doby sa započítava i doba, počas ktorej toto právo oprávnene vykonával aj právny predchodca. Je nepochybné, že Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) v čl. 20 zaručuje právo vlastniť majetok, ako aj ochranu vlastníctva. Zároveň však v odseku 4 citovaného článku pripúšťa jeho obmedzenie v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Tým, že Občiansky zákonník obsahuje právnu úpravu vecných bremien (§ 151n a nasl. platného znenia § 166 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.), umožňuje Ústavou dovolené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti takýmto spôsobom zaťaženej. Je však nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a osobou z vecného bremena oprávnenou bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné bremeno vzniklo jedným zo spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovatelia v konaní preukázali existenciu právne spôsobilého titulu - dielčiu zmluvu uzavretú medzi právnymi predchodkyňami účastníkov dňa 30.08.1950, od ktorého je možné odvodzovať oprávnený výkon práva prechodu ako vecného bremena viaznuceho na parc. č. XXX/X (ako nehnuteľnosť slúžiaca) v prospech nehnuteľností v ich vlastníctve (nehnuteľnosti panujúce), uchopenie držby - výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu, dobromyseľnosť a nepretržitosť vydržacej doby (desať rokov), ktorou je neprerušovaný stav výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Za splnenia týchto predpokladov došlo právnymi predchodcami navrhovateľov k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu dňa 01.01.1961 v súlade s ust. § 116, § 166 a nasl., § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., podľa ktorého bolo potrebné vznik tohto právneho vzťahu, ako aj nároky z neho vzniknuté posudzovať (§ 854 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu nevyplýva, že by po tomto období došlo k takej právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali zánik vecného bremena, keď toto právo bolo vlastníkmi „panujúcich nehnuteľností“ nerušene vykonávané až do podania návrhu na začatie tohto konania. Skutkové i právne závery, uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd v preskúmavanej časti považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania nebolo zriadenie vecného bremena práva prechodu rozhodnutím súdu, ako sa mylne domnievali odporcovia, ale určenie už existujúceho vecného bremena práva prechodu nadobudnutého právnymi predchodcami navrhovateľov výkonom práva vecného bremena - vydržaním. Z tohto dôvodu neboli v tomto súdnom konaní právne významné námietky odporcov týkajúce sa hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ako i tvrdenie, že navrhovatelia 2), 3), 4) majú, resp. mohli mať prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez inú parcelu, ktoré dôvody nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na určenie existencie vecného bremena práva prechodu, ale len dôvodmi, ktorými sa súd môže zaoberať v prípade návrhu na obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena (§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka), pokiaľ by bol takýto návrh podaný. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v preskúmavanej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi 1) potvrdil. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený odporca. Následkom nedostatku vecnej legitimácie v súdnom konaní je vždy zamietnutie návrhu. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa 2) nie je v čase rozhodovania odvolacieho súdu spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X v k.ú. X. X., vo vzťahu ku ktorej súd určoval existenciu vecného bremena, dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa 2) nie je v súčasnosti v konaní vecne legitimovaná, a preto nemohol návrhu vo vzťahu k odporkyni 2) v preskúmavanej časti vyhovieť a musel ho zamietnuť. Pokiaľ odporca 1) vo svojom odvolaní poukazoval, že nebol vypočutý pred súdom prvého stupňa, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd odporcu 1) ako účastníka konania vypočul na pojednávaní dňa 02.04.2009, ako i na pojednávaní dňa 26.04.2012, umožnil mu tak vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu zrušil krajský súd jednak z dôvodu, že pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z plného úspechu navrhovateľov v konaní, pričom v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k čiastočnému zamietnutiu návrhu vo vzťahu k odporkyni 2), jednak z dôvodu, že výrok o trovách prvostupňového konania (trovy priznané vo výške 45.528,50 Sk) nekorešponduje s odôvodnením tohto výroku (trovy odôvodnené vo výške 47.528,50 Sk) a z tohto dôvodu i s prihliadnutím na zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania a o trovách konania štátu. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .