Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200200 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3012200200.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobcu: Tatra Real Trade, a.s., so sídlom Bratislava, Dunajská 25, IČO: 35 729 465, právne zastúpený JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dunajská 25 proti žalovanému: Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie (oznámenie) žalovaného sp. zn. KC-DaP- 2011/66782/111156 zo dňa 15. novembra 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 551,25 eur, pozostávajúcu zo 66,- eur za súdny poplatok zaplatený žalobcom za podanie žaloby a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 485,25 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou súdu faxom dňa 15. marca 2012 a písomne doručenou tunajšiemu krajskému súdu dňa 20. marca 2012 žiadal preskúmať postup a následné rozhodnutie žalovaného - platobný výmer č. 3170107411 zo dňa 8. augusta 2011, č.k. KC-DaP-2011/66782/89658 a oznámenie žalovaného sp.zn. KC-DaP_2011/66782/111156 zo dňa 15.11.2012. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného - platobného rozkazu zo dňa 8. augusta 2011. Žalovaný napadnutým rozhodnutím - platobným výmerom č. 3170107411 zo dňa 8. augusta 2011 vyrubil žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva v sume 264.769,44 eur za obdobie od 26. marca 2011 do 31. decembra 2011. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedisponoval žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval užívať verejné priestranstvo, a preto bol povinný platiť daň za osobné užívanie verejného priestranstva od 26. marca 2011 podľa zákona č. 582/2004 Z.z v znení neskorších predpisov v zmysle nadobudnutia účinnosti VZN č. 3/2011, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 17/2008 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady až do ukončenia osobitného užívania verejného priestranstva. Žalobca považoval postup, ako aj následné rozhodnutie žalovaného za nezákonné, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Namietal, že po doručení napadnutého rozhodnutia - platobného výmeru podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti tomuto platobnému výmeru odvolanie. K odvolaniu priložil právny zástupca žalobcu plnú moc zo dňa 3. mája 2010, na ktorej nebol úradne overený podpis žalobcu. Dňa 19. septembra 2011 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie odvolania, ktorého prílohou bola aj plná moc žalobcu pre právneho zástupcu zo dňa 13. septembra 2011, na ktorej bol už podpis žalobcu úradne osvedčený. O odvolaní a doplnení odvolania žalobcu proti platobnému výmeru žalovaný rozhodol tak, že ho v oznámení zo dňa 15. novembra 2011 s odkazom na § 47 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. odmietol z dôvodu údajných nedostatkov plnej moci predloženej žalobcom spolu s odvolaním. Žalobca mal za to, že nakoľko v odvolaní proti platobnému výmeru absentoval úradne overený podpis právneho zástupcu žalobcu, žalovaný mal postupovať tak, že by vyzval žalobcu na doloženie plnej moci s náležitosťami podľa ustanovenia § 9 zákona č. 511/1992 Zb, pričom mal určiť lehotu na doloženie takejto plnej moci. K uvedenému však nedošlo, čím podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že v konaní ostránil nedostatok týkajúci sa osvedčeného podpisu na plnej moci žalobcu spolu bezprostredne po podaní odvolania, a to v doplnení odvolania, ktoré už obsahovalo riadne vystavenú plnú moc. Žalobca zastával názor, že podania žalobcu boli podané oprávnenou osobou, nakoľko nedostatky plnej moci na zastupovanie žalobcu boli odstránené bez vyzvania žalovaného, a to doručením plnej moci s overeným podpisom žalobcu žalovanému dňa 19. septembra 2011. Tým, že žalovaný oznámením odmietol odvolanie, porušil právo žalobcu v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a žalobcovi tak bolo odopreté právo na obranu v konaní, v dôsledku čoho ani nemohol použiť riadny opravný prostriedok. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2011. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu konania u žalovaného došlo k pochybeniu, keď žalovaný nesprávne doručoval písomnosti v rámci daňového konania, a to najmä oznámenie o zamietnutí odvolania proti predmetnému platobnému výmeru, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zákona č. 511/1992 Zb. a k zásahu do práv žalobcu ako účastníka daňového konania. Na základe uvedeného mal žalovaný konať v súlade s § 9 zákona č. 511/1992 Zb. a doručovať všetky písomnosti v konaní, t.j. aj oznámenie, právnemu zástupcovi žalobcu. Podobne v zmysle § 47 ods. 5 písm. c) uvedeného zákona, malo byť toto oznámenie doručované osobe, ktorá odvolanie podávala, t.j. právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že jeho právny zástupca sa, s poukazom na uvedené, nemohol riadne oboznámiť s oznámením a tým bolo zasiahnuté do práv žalobcu ako účastníka konania. V dôsledku uvedeného žalobca nemohol podať žalobu v rámci lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p., a to do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Právny zástupca žalobcu sa teda nemohol riadne dozvedieť, či bolo voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie pripustené alebo zamietnuté a nemohol ani objektívne vedieť, či napadnuté rozhodnutie je skutočne rozhodnutím v poslednom stupni. Na základe uvedených skutočností požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca súčasne vyjadril pochybnosť o správnosti vyrubenia dane za užívanie verejného priestranstva Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko postup žalovaného považoval za súladný so zákonom. K zamietnutiu odvolania uviedol, že z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený konať v mene splnomocniteľa, t.j. daňového subjektu až po tom, ako mu je plnomocenstvo udelené písomne s overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Nakoľko však plnomocenstvo, ktoré možno považovať za úplné v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. bolo v danom prípade datované až na 14. septembra 2011, t.j. 14 dní po tom, ako žalobcovi uplynula lehota na podanie odvolania, bolo potrebné postupovať pri posudzovaní odvolania podľa ustanovenia § 47 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. Bol toho názoru, že právny zástupca žalobcu mohol podanie doplniť o plnomocenstvo, avšak iba o také, ktoré by preukazovalo oprávnenie konať v mene žalobcu ku dňu podania samotného odvolania, t. j. k 31. augustu 2011. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pri posudzovaní odvolania žalobcu ako aj jeho doplnenia postupoval správne, keď odvolanie zamietol. Rovnako tak sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tento bol na svojich právach ukrátený, resp. mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, nakoľko žalobca v danom prípade žiaden právny úkon nemohol vykonať, nakoľko zamietnutie odvolania nie je rozhodnutím v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., a teda nemožno na tento prípad aplikovať ustanovenie § 250b O.s.p. Mal za to, že existencia povolenia na zvláštne užívanie pozemných komunikácií nemala vplyv na vyrubenú daň za využívanie verejného priestranstva, nakoľko ide o dva úplne rozlišné právne inštitúty, ktoré môžu existovať popri sebe. Uviedol, že žalovaný môže žiadateľovi súčasne s vydaným rozhodnutím na zvláštne užívanie verejného priestranstva vyrubiť za tú istú vymedzenú časť verejného priestranstva aj miestnu daň za užívanie verejného priestranstva, nakoľko na oba tieto úkony má žalovaný zákonné zmocnenie a žiadna právna norma uvedený postup nezakazuje. Žalobca sa podaním doručeným faxom dňa 1. augusta 2012 a písomne doručeným tunajšiemu krajskému súdu dňa 3. augusta 2012 vyjadril k podaniu žalovaného, pričom zotrval na svojom názore uvedenom v žalobe. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto zrušil rozhodnutie (oznámenie) žalovaného sp. zn. KC-DaP-2011/66782/111156 zo dňa 15. novembra 2011, s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov: Žalobca sa žalobou zo dňa 9. marca. 2012 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - platobného výmeru č. 3170107411 zo dňa 8. augusta 2011, číslo konania KC- DaP-2011/66782/89658 a následného oznámenia zo dňa 15. novembra 2011 o odmietnutí odvolania, zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/16/2012 - 21 odložil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko preskúmaním návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia a vzhľadom na predmet konania vo veci samej dospel k záveru, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila na strane žalobcu závažná ujma (prípadné daňové exekučné konanie by mohlo žalobcovi spôsobiť značné finančné škody s prihliadnutím na sumu vyrubenej dane za užívanie verejného priestranstva). Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p., sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) Mesta Trenčín, ako správcu dane č. KC - DaP - 2011/66782/111156 zo dňa 15. novembra 2011, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti platobnému výmeru Mesta Trenčín č. 3170107411 zo dňa 8. augusta 2011 zamietol, ako aj postupu, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal. Žalovaný zamietnutie odvolania odôvodnil tým, že predložené splnomocnenie k dátumu podania odvolania nespĺňalo náležitosti v zmysle § 9 zák.č. 511/1992 Zb. Rozhodujúcim v danom prípade bolo posúdenie, či bolo odvolanie proti platobnému výmeru č. 3170107411 zo dňa 8. augusta 2011 podané oprávnenou osobou, vzhľadom na nedostatok overenia podpisu žalobcu na plnomocenstve pre právneho zástupcu, ktorý v mene žalobcu odvolanie podal. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01 , I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdov aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Hoci podľa doterajšej súdnej praxe samotný postup správneho orgánu možno preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom, nie je možné odhliadnuť od skutočnosti, že napriek tomu, že v daňovom konaní nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie o zamietnutí neprípustného, či oneskorene podaného odvolania, či odvolania podaného nepríslušnou osobou (§ 47 ods. 5 a 6 zákona o správne daní), oznámenie o zamietnutí odvolania vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade je potrebné uviesť, že oznámenie o zamietnutí odvolania bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že oznámenie správcu dane vydané podľa § 47 ods. 6 zákona o správe daní nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní, sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní vyplýva, že daňový subjekt sa môže, ale aj nemusí dať v daňovom konaní zastupovať právnym zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý potom koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom, alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Je nepochybné, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má prísnejší právny režim ako má plnomocenstvo udeľované v iných správnych konaniach. Plnomocenstvo udelené na zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o správe daní vyžaduje úradné overenie podpisu splnomocniteľa. V prejednávanej veci mal krajský súd z obsahu súdneho, ako aj z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že žalovaný vydal dňa 08. augusta 2011 platobný výmer č. 3170107411, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. augusta 2011. Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 02. septembra 2011 odvolanie, ktoré obsahovalo náležitosti v zmysle § 46 ods. 4 zákona o správe daní. K odvolaniu pripojil plnomocenstvo zo dňa 3. mája 2010, ktorým splnomocnil JUDr. Pavla Malicha. Podpis žalobcu na predmetnom pripojenom plnomocenstve nebol úradne overený. Dňa 19. septembra. 2011 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie odvolania proti predmetnému platobnému výmeru, ktorého prílohou bola plná moc žalobcu pre právneho zástupcu zo dňa 13. septembra. 2011, na ktorej bol podpis žalobcu už úradne overený. Je nepochybné, že ustanovenie § 9 zákona o správe daní upravujúce problematiku zastupovania účastníka v daňovom konaní, korešponduje aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to pokiaľ ide o spôsobilosť účastníkov nadobúdať v daňovom konaní práva vlastnými úkonmi alebo prostredníctvom zástupcu. Z Občianskeho zákonníka je prevzaté a na podmienky daňového konania prispôsobené zákonné zastupovanie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, ako aj forma určenia zástupcu na základe písomného plnomocenstva, ktorým daňový subjekt poverí zástupcu, ktorého si zvolí, aby ho zastupoval v konaní pred daňovým orgánom. Ak má mať takéto plnomocenstvo procesné účinky voči daňovému orgánu, musí byť z neho zrejmé, že medzi zástupcom a zastúpeným došlo k dohode o zastupovaní a v akom rozsahu. V danom prípade je rozsah plnomocenstva nepochybný a jednoznačne z neho vyplýva vôľa žalobcu podať odvolanie proti platobnému výmeru Mesta Trenčín, ako správcu miestnej dane, č. 3170107411 a nechať sa zastupovať advokátom v konaní do právoplatného skončenia veci. Ide teda nepochybne o procesné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred daňovým orgánom. Udelenie plnomocenstva treba odlišovať od preukázania jeho existencie. V zásade sa vyžaduje jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka na odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Procesné postavenie účastníka daňového konania nemôže byť v tomto smere v žiadnom prípade slabšie/horšie (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). Z ustálenej súdnej judikatúry (napr. R 12/1985, či ZSP 32/2005) dokonca vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým udelený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka robené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady platné pre súdne konanie ako aj pre všeobecné správne konanie musia nesporne platiť aj v konaní daňovom, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona o správe daní nevyplýva, že tomu tak nie je. Podľa názoru krajského súdu, odvolanie proti platobnému výmeru bolo právne perfektné, plnomocenstvo na podanie odvolania proti platobnému výmeru bolo udelené skôr, ako tento úkon právny zástupca vykonal, a pokiaľ ide o vady plnej moci (chýbajúce úradne overenie), keďže sa v danom prípade jedná o plnomocenstvo procesné (nie hmotnoprávne - nejde o daňový úkon), ktorého vady je možné odstrániť v ktoromkoľvek štádiu konania, bolo povinnosťou správcu dane vyzvať žalobcu na doplnenie úradného overenia podpisu žalobcu na plnomocenstve a odstrániť tak nedostatok tohto plnomocenstva. V predmetnom prípade však žalovaný žalobcu na odstránenie vád odvolania nevyzval vôbec a žalobca priložením plnej moci s úradne overeným podpisom pre právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu zo dňa 14.09.2011 doplnil odvolanie sám, z vlastného podnetu, čím odstránil nedostatok, pre ktorý bolo jeho odvolanie zamietnuté žalovaným. Naviac žalovaný v čase rozhodnutia - oznámenie o odmietnutí odvolania, už mal doplnenú riadnu plnú moc pre právneho zástupcu a napriek tejto skutočnosti oznámenie zasielal len žalobcovi, teda jeho právneho zástupcu vôbec nepovažoval za osobu, ktorej je potrebné rozhodnutie - oznámenie doručovať. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zamietnutí odvolania žalobcu zo dňa 15. novembra 2011 zrušil, pretože žalovaný nepostupoval podľa citovaných zákonných ustanovení, aplikoval ich arbitrárnym spôsobom, čo viedlo v rozpore s § 2 ods. 2 zákona o správe daní k nízkej ochrane procesných práv daňového subjektu. Pritom priamo z Ústavy Slovenskej republiky - z čl. 47 ods. 2 vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Keďže žalovaný nepostupoval správne a o odvolaní žalobcu proti platobnému výmeru zo dňa 8. augusta 2011 rozhodol len oznámením zo dňa 15.11.2011, ktorým v zmysle § 47 ods. 5, 6 zák.č. 511/1992 Zb. odvolanie zamietol bez jeho riadneho prejednania, preskúmania napadnutého platobného výmeru a vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v daňovom konaní je v zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom udeleným podľa hmotnoprávnych predpisov (na daňové úkony) a procesným plnomocenstvom (udeleným na zastupovanie v daňovom konaní) a treba rozlišovať aj hmotnoprávne a procesnoprávne účinky týchto úkonov. Doložením perfektného plnomocenstva právnemu zástupcovi, žalobca odstránil dôvod, pre postup žalovaného podľa § 47 ods. 5 a 6 zákona o správe daní. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v celkovej sume 551,25 eur, a to v zmysle právnym zástupcom žalobcu predloženého vyúčtovania trov konania doručeného krajskému súdu dňa 3. augusta 2012. Táto suma predstavuje trovy konania za súdny poplatok zaplatený žalobcom za podanie žaloby vo výške 66,- eur a trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 3 úkony právnej pomoci á 127,16 eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,63 eur/1 úkon, a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia; písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (žaloba) a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie k podaniu žalovaného) v celkovej sume 485,25 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.