KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín20. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/46/2012 z 20. 11. 2012

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2013, sp. zn. 8Sžf/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200221.1 (11. 12. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. novembra 2012, sp. zn. 13S/46/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3012200221.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/46/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200221
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3012200221.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Viery
Hrnčárovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: D. P. - T., P. XXX/X, F. W., proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX-XXXXXX/
XXXX/XXXX-r zo dňa 10. januára 2012 z dôvodu, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav,
nepostupoval v súlade so zásadami daňového konania, nezhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalobca
tvrdil, že správca dane porušil § 2 ods. 1, 2, 3 a 8, ďalej § 29 ods. 1, 2, 4, 8 a § 15 ods. 10 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Považská Bystrica (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/XXXX/XX/N. zo dňa 13. júla 2011, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 v sume
3496,97 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú
kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XX/W. zo dňa 31. mája 2011 a jeho
dodatok zo dňa 8. júla 2011. Predmetom kontroly bolo dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie tretí a štvrtý štvrťrok 2004 a jej
výsledkom bol dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/N. zo dňa 13. júla 2011.

Správca dane na základe výsledkov z opakovanej daňovej kontroly uzavrel, že žalobca si za zdaňovacie
obdobie 3. štvrťrok 2004 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č XXXXXX zo dňa 2. septembra 2004,
19% DPH v sume 34 200.- Sk a z faktúry č. XXXXXX zo dňa 3. septembra 2004, 19 % DPH v sume 71
150.- Sk. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca si uplatnil odpočet DPH v rozpore s
§ 49 ods. 2, písm. a), zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), pretože
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach mu skutočne dodala dodávateľská
spol. X. s.r.o.. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, a preto mu správca dane v súlade so
zákonom vyrubil za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 rozdiel dane v sume 105 350.- Sk.



Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že opakovanej daňovej kontrole
predchádzala riadna daňová kontrola, predmetom ktorej bolo dodržiavanie zákona o DPH za zdaňovacie
obdobie 3. a 4. štvrťrok 2004. Riadna daňová kontrola bola ukončená 12. decembra
2006, pričom zistenia z daňovej kontroly boli podkladom dodatočného platobného výmeru zo dňa 13.
decembra 2006, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 105 350.- Sk. Žalovaný na odvolanie
žalobcu rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2007 zrušil dodatočný platobný výmer z 13. decembra 2006
a vec vrátil správcovi dane na doplnenie dokazovania. Správca dane v súlade s právnym názorom
odvolacieho daňového orgánu v rámci doplneného dokazovania vypočul svedka X. P., pôvodného
konateľa dodávateľskej spoločnosti X. s.r.o.. Svedok vypovedal pred správcom dane dňa 8. marca 2011,
žalobca bol o ústnom pojednávaní oboznámený dňa 6. mája 2011, ale tohto pojednávania sa nezúčastnil.
Svedok potvrdil, že faktúry č. XXXXXX zo dňa 2. septembra 2004 a č. XXXXXX zo dňa 3.
septembra 2004 vystavil, avšak nevedel uviesť, či daň z uvedených faktúr bola spol. X. s.r.o. priznaná a
odvedená. Tiež sa nevedel vyjadriť k pôvodu tovaru, ktorý bol dodaný žalobcovi. Správca dane doplnil
dokazovanie aj o výsluch svedka Q. X., konateľa dodávateľskej spoločnosti od 21. apríla 2005 (pozn.
už zomrelý), ktorý nemal vedomosť o čestnom prehlásení z 28. marca 2005 o odovzdaní účtovnej
evidencie spol. X. s.r.o. predchádzajúcim konateľom ani o splnomocnení z 11. apríla 2005, pričom tvrdil,
že nepodpísal žiadne čestné prehlásenie, ani splnomocnenie. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
súčasne vyjadril k žalobcom uvedeným 18-tim námietkam proti dodatočnému platobnému výmeru, ktoré
nepovažoval za dôvodné. Tvrdil, že správca dane vypočul svedka X. P. a Q. X., dňa 6. mája 2011
oboznámil žalobcu zo zisteniami z dodatočnej daňovej kontroly a vyzval ho na predloženie dôkazov na
preukázanie, že zdaniteľné obchody fakturované dňa 2. a 3. septembra 2004 boli skutočne
realizované. Vyrubovacie konanie začalo dňa 12.júla 2011 podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
po prerokovaní protokolu a správca dane vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom z 13. júla
2011 daň z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 3 496,97 Eur (105 350.-Sk).

Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu pod bodom 4/ až 8/, pretože na uplatnenie nároku na odpočet
DPH podľa § 49 ods. 2, písm. a), zákona o DPH nepostačuje len predloženie dokladov zaúčtovaných v
účtovníctve, dodacie listy, evidencia skladu. Faktúry sú relevantným dokladom len v prípade, ak údaje
v nich uvedené odrážajú skutočné reálne plnenie. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nielen
povinnosťou ale aj významným právom. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje
tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane - Daňový úrad Považská Bystrica
- bol miestne príslušným správcom dane aj pre dodávateľskú spoločnosť X. s.r.o.. Daňová kontrola
bola v tejto spoločnosti vykonaná v roku 2005, kontrolou bolo zistené, že spol. X. s.r.o. za zdaňovacie
obdobie september 2004 nedisponovala faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH,
neevidovala ich v záznamoch na účely dane z pridanej hodnoty a nezahrnula ich ani do daňového
priznania za sledované zdaňovacie obdobie. Napriek tomu X. P. tvrdil, že sporné faktúry vystavil a
podpísal ich, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Správca dane preto vyhodnotil jeho výpoveď ako
nevieryhodnú. K námietkam žalobcu, že nemôže niesť následky protiprávneho konania dodávateľa (X.
s.r.o.) uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na odpočet DPH, keďže
nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru. Na zákonnosť postupu správcu dane nemá vplyv
skutočnosť, že žalobca sa nezúčastnil pojednávania, na ktorom bo vypočutý svedok X. P., pretože o
zisteniach, ktoré vyplynuli z jeho výpovede, bol žalobca oboznámený listom z 28. februára 2011.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako aj správcu dane bol ukrátený na
svojich právach. Namietal závery daňových orgánov o tom, že nesplnil podmienky na odpočet dane
podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a), zák. o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1, písm. a), citov. zákona,
pretože právo odpočítať daň z tovaru mu ako platiteľovi dane vznikla v deň, keď pri tomto tovare vznikla
daňová povinnosť. Ako platiteľ mohol odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalobca tvrdil, že dodávateľskej spoločnosti
X. s.r.o. vznikla daňová povinnosť, a preto mu vznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH. Nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľská spoločnosť, ktorá si neplnila vlastné
účtovné a daňové povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď X. P., konateľa dodávateľskej
spoločnosti, ktorý vo výpovedi pred správcom dane potvrdil dodanie fakturovaného tovaru, podľa
žalobcu vypovedal pravdivo o reálnom uskutočnení fakturovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca
tvrdil, že správca dane svedeckú výpoveď X. P. len odmietol, pričom ju bol povinný vyhodnotiť v zmysle
zákona o správe daní a poplatkov. Takýto postup žalovaného považoval žalobca za nesúladný so
zákonom. X. P. v čase vykonávania riadnej aj opakovanej daňovej kontroly už nebol spoločníkom ani



konateľom spol. X. s.r.o., nemal prístup k účtovníctvu tejto spoločnosti a s odstupom času nevedel
uviesť, kto mu tovar dodal. Na základe týchto skutočností nemala byť spochybnená výpoveď svedka
X. P., ktorý bol zodpovedný za konanie dodávateľskej spoločnosti v čase dodania tovaru. Žalobca ďalej
uviedol, že tovar uvedený na sporných faktúrach použil na účely svojho podnikania ako platiteľ a tieto
tvrdenia preukázal správcovi dane počas daňovej kontroly. Tovar evidoval a uskladňoval v sklade v
M. P. a postupne ho predal alebo použil ako materiál pri vykonávaní vlastnej podnikateľskej činnosti.
Odberateľské faktúry riadne evidoval, zaúčtoval a daňová povinnosť, ktorá mu vznikla z titulu dodania
tovaru a služieb, bola zaznamenaná v evidencii záznamov na účely dane z pridanej hodnoty a bola
vyporiadaná v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane sa dostatočne
nezaoberal námietkou, že žalobca preukázal použitie fakturovaného tovaru na účely svojho podnikania
a žalovaný v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím z 12. apríla 2007 tiež riadne nevyhodnotil uvedenú
námietku. Žalobca ďalej namietal porušenie § 2 ods. 1, 2, 3 a 8 zákona o správe daní, ďalej porušenie
§ 29 ods. 1, 2, 4, 8 a § 15 ods. 10 citov. zákona správcom dane, ktorý vo vyrubovacom konaní
vykonal len jeden úkon a to vydanie dodatočného platobného výmeru. Správca dane síce protokol o
zisteniach z daňovej kontroly prejednal so žalobcom, ale v dodatku k protokolu sa nevyjadril ku všetkým
žalobcom uvádzaným tvrdeniam a skutočnostiam a nevyhodnotil ich podľa § 15 ods. 10 zákona o správe
daní a poplatkov. V žalobe opakovane uvádzal, že správcovi dane predložil všetky dostupné dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými reálne mal a mohol disponovať. Tiež opakovane tvrdil,
že preukázal dodanie tovaru od spol. X. s.r.o., jeho zaúčtovanie vo svojom účtovníctve a tiež skutočnosť,
že preukázal materiálnu existenciu tovaru a jeho použitie na účely vlastného podnikania. Žalobca s
poukazom na ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6, písm. e), zákona o správe daní a poplatkov tvrdil, že uniesol
dôkazné bremeno, ku všetkým tvrdeniam predložil všetky dostupné a hodnoverné dôkazy, ktorými reálne
mohol a mal povinnosť disponovať. V priebehu opakovanej daňovej kontroly zistil, že Q. X. zomrel.
Zdôraznil, že nemohol disponovať účtovníctvom dodávateľskej spoločnosti. Daňový subjekt nemôže byť
nútený niesť následky protiprávneho konania iného subjektu a dôkazné bremeno znáša daňový subjekt
len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí a nemožno ho rozširovať aj na preukázanie skutočností, na ktoré
sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov.

Žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-55/03 a C-484/03
a pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z tovaru od spol. X. s.r.o. je bezpredmetné od koho a
akým spôsobom táto spoločnosť tovar nadobudla, podstatné je, že s tovarom disponovala a dodala ho
žalobcovi.

Žalovaný v písomnom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane
počas opakovanej daňovej kontroly s prihliadnutím na dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného
zo dňa 12. apríla 2007 doplnil dokazovanie a do spisového materiálu uviedol zistenia o dodávateľskej
spoločnosti X. s.r.o., medzi ktoré patrí aj Protokol o daňovej kontrole č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/N. zo dňa
3. marca 2005 za zdaňovacie obdobie september 2004. V účtovných a daňových záznamoch spol. X.
s.r.o. neboli evidované faktúry č. 05/2004 zo dňa 2. septembra 2004 a č. 122004 zo dňa 3.
septembra 2004 pre odberateľa G.. D. P.. Preto námietka žalobcu o rozpornej argumentácii v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, nie je dôvodná. K opakovaným žalobcom uvádzaným tvrdeniam uviedol, že
pochybnosti správnu dane o skutočnom dodaní tovaru neboli odstránené. K žalobcovej interpretácie ust.
§ 49 ods. 1 zákona o DPH žalovaný uviedol, že právo odpočítať daň z tovaru, alebo služby podľa citov.
ustanovenia vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ide o
vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa z titulu skutočného dodania zdaniteľného obchodu. Preto
nemožno zamieňať vznik daňovej povinnosti na strane žalobcu, ktorý je až následným dodávateľom
tovaru. Správca dane v dodatku k protokolu z 8. júla 2011 vyhodnotil pripomienky žalobcu tak, že
žalobca neuviedol nové skutočnosti a s jeho vyjadreniami sa zaoberal ako v priebehu daňovej kontroly
tak aj v dostatočne zdôvodnenom protokole. Žalovaný zotrval na názore, že žalobca svoje tvrdenie
o prijatí tovaru od spol. X. s.r.o. riadne nepreukázal. Dôkazy predložené žalobcom (faktúry a dodacie
listy) neboli dostatočné a neboli uvedené v záznamoch dodávateľa. Tvrdenie X. P., bývalého konateľa
spol. X. s.r.o., o dodaní tovaru žalobcovi, nebolo podporené vieryhodnými dôkazmi. Žalovaný dodal,
že žalobca ani jeho zástupca sa ústneho pojednávania so svedkom nezúčastnil, o jeho výsledku bol
však písomne oboznámený. Správca dane mal pochybnosti o uskutočnení prijatých deklarovaných
zdaniteľných obchodoch, a preto správca dane vyzval žalobcu ne preukázanie vecnej stránky faktúr,
teda či reálne došlo k dodaniu tovaru. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju
činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade mal dostatočne podklady pre to, aby riadne preukázal vznik



nárokov a plnenie povinností v zmysle daňových zákonov. Na strane dodávateľskej spol. X. s.r.o.
nebolo hodnoverne preukázané, že disponovala tovarom, ktorý bol fakturovaný spornými faktúrami, a
že uvedený tovar dodala žalobcovi. Nebolo preukázané, že dodávateľskej spoločnosti vznikla daňová
povinnosť, preto žalobcovi nebolo možné priznať odpočet DPH. Žalovaný ďalej nesúhlasil, že na danú
vec možno aplikovať rozhodnutia Súdneho dvora C-354/03, C-55/03 a C-484/03 z dôvodu, že dodanie
tovaru žalobcovi spol. X. s.r.o. nebolo jednoznačne preukázané.

Žalobca v písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného (č.l. 38, 39) zopakoval tvrdenia uvedené v
žalobe a žiadal žalobe vyhovieť.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v
zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je zastúpený
zamestnancom s právnickým vzdelaním. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú
kontrolu, predmetom ktorej bolo dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) za zdaňovacie obdobia 3. a 4. štvrťrok 2004. Na základe
zistení z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Be zo dňa 31. mája 2011 a jeho
dodatok zo dňa 8. júla 2011, ktorý bol podkladom na vydanie dodatočného platobného výmeru č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/N. zo dňa 13. júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 3 496 Eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 z dôvodu porušenia § 49 ods. 2, písm. a)
zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal uskutočnenie týchto zdaniteľných plnení od dodávateľskej
spol. X. s.r.o.: dodávka kolesa pojazdu D 500 hnané, dodávka kolesa pojazdu D 500 hnacie, ktoré boli
fakturované faktúrou č. 052004 zo dňa 2. septembra 2004, základ DPH 180 000.- Sk (5 974,90 Eur),
19 % DPH v sume 34 200.- Sk (1 135,23 Eur), k úhrade celkom 214 200.- Sk a dodávka materiálu JKL
65, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXX zo dňa 3. septembra 2004, základ DPH 374 474.- Sk
(12 430,25 Eur), 19 % DPH v sume 71 150.- Sk (2 361,74 Eur), k úhrade celkom 445 624.- Sk (3
496,97 Eur).

Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, pretože sa stotožnil so
zistením skutkového stavu správcom dane ako aj s jeho právnym záverom, ktorý bol prijatý na základe
doplneného rozsiahleho dokazovania.

Vo veci je potrebné uviesť, že opakovanej daňovej kontrole predchádzala riadna daňová kontrola, ktorá
bola ukončená prerokovaním Protokolu o zisteniach z daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/
XXXX/W. zo dňa 12. decembra 2006. Na základe výsledkov riadnej daňovej kontroly vydal správca dane
dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/N. zo dňa 13. decembra 2006, ktorý žalovaný
na odvolanie žalobcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože správca dane rozhodol predčasne.
Žalovaný uložil správcovi dane povinnosť doplniť v rámci opakovanej daňovej kontroly dokazovanie na
preukázanie, či reálne došlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti z titulu jeho dodania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na stranu 6 a 7, na
ktorých je podrobne uvedené aké dokazovanie a s akými výsledkami boli opakovanou daňovou kontrolou
zistené. Správca dane dňa 8. marca 2011vypočul svedka X. P. (konateľa dodávateľskej spoločnosti
v roku 2004), ktorý do zápisnice pred správcom dane uviedol, že v sledovanom období predmetom
obchodovania spol. X. s.r.o. bola „hlavne káva, sladkosti, oblečenie a nejaké priemyselné veci“ (č.
18 administratívneho spisu). Svedok si nepamätal, že so žalobcom uzatvoril nejaký obchody. Až po



predložení sporných faktúr uviedol, že faktúry vystavil a aj podpísal, fakturovaný tovar bol zaplatený
v hotovosti. Nevedel uviesť, či z faktúr bola priznaná a odvedená DPH, svedok tiež nevedel uviesť
od koho tovar nakúpil a ďalej, spoločnosť nemala v prenájme skladovacie priestory, v ktorých mohla
uvedený tovar skladovať. Obchod mal byť realizovaný tak, že nakúpený tovar bol dodaný priamo
odberateľovi. Svedok tvrdil, že účtovné doklady odovzdal Q. X., ktorý sa po prevode obchodného podielu
stal konateľom spol. X. s.r.o. Svedok X. P. doručil správcovi dane dňa 28. marca 2011 list označený
ako „Čestné prehlásenie“, v ktorom ďalší konateľ tejto spoločnosti Q. X. vyhlásil, že prevzal účtovníctvo
spol. X. s.r.o.. Správca dane vypočul dňa 12. apríla 2006 svedka Q. X., ktorý vo svedeckej
výpovedi z (č.l. 52 administratívneho spisu) poprel, že čestné prehlásenie podpísal a súčasne poprel
aj prevzatie účtovníctva uvedenej spoločnosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že Q. X. poprel výkon
akýchkoľvek obchodných činností v mene spol. X. s.r.o., spol. E. X., spol. P. X., možno konštatovať, že
Q. X. je osoba, ktorá má osobné a odborné predpoklady na vedenie obchodnej spoločnosti, príp. na
výkon obchodných činností.

Žalobca namietal, že Q. X. sa stal konateľom dodávateľa až po roku 2004, a preto jeho výpoveď nemá
pre posúdenie jeho nároku na uplatnený nárok odpočet DPH z dodania tovaru za 3. štvrťrok 2004žiaden
právny význam. Súčasne na pojednávaní dňa 21. novembra 2012 doručil súdu doklady preukazujúce,
že fakturovaný tovar, ktorý nadobudol od spol. X. s.r.o. a z ktorého si uplatnil odpočet DPH, použil na
účel svojho podnikania. Takto predložil peňažný denník za september až december 2004, knihu prijatých
faktúr a faktúry č. XXXXXX zo dňa 2. septembra 2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 7. februára 2005 o
dodávkach tovaru (koleso hnacie a koleso hnané) pre svojho odberateľa spol. S. a.s. F.. Ďalej predložil
faktúru č. XXXXXX zo dňa 5. novembra 2004 o dodaní tovaru (zrejme JKL) odberateľovi spol. B. F., a.s.
X.. Dôkazy predložené žalobcom sú pripojené na č.l. 40.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca hodnoverným spôsobom
preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004,
z ktorého si uplatnil odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), zákona o DPH na odpočet DPH.

Žalobca založil žalobné dôvody na tvrdení, že správca dane ako aj žalovaný nepostupovali v súlade so
základnými zásadami daňového konania, najmä pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom sú povinné prihliadnuť na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov). Tvrdil,
že daňové orgány nevzali do úvahy dôkazy, ktorými preukazoval uskutočnenie zdaniteľných plnení a
naopak, prihliadli na dôkazy, ktoré neboli v jeho prospech.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať:



a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne, alebo bydliska príjemcu tovaru,
alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Daňová kontrola je upravená v ustanovení § 15 zákona č. 511/1992 Zb.

Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich
pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane zaznamená správca dane v dodatku k protokolu. Dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu (§ 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov).

Inštitút dokazovania je upravený v § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje
medzi správcu dane a daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci na zabezpečenie
objektívneho vyrubenia dane.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií,
alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).

Hodnotenie dôkazov patrí do právomoci správcu dane.

Počas daňovej kontroly sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozporujúce pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, o výsledku
zistenia z daňovej kontroly je vyhotovený protokol, ku ktorému má právo sa kontrolovaný subjekt
písomne vyjadriť. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie
podľa § 44 zákona o správe daní a poplatkov. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom. Doručenie protokolu sa považuje za úkon
smerujúci na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane. (§ 15 ods. 10, 13 zákona o správe daní a poplatkov).

Súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný
riadne nevyhodnotil zistenia z daňovej kontroly, neuviedol akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil
a že jediným úkonom vyrubovacieho konania bolo vydanie dodatočného platobného výmeru. Protokol
o zisteniach z daňovej kontroly je jedným z podkladov na začatie daňového konania (§ 15 ods. 13
zák. č. 511/1992 Zb.) a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný prostriedok (§ 29 ods. 4
zák. č. 511/1992 Zb.). Obsah protokolu o daňovej kontrole je výsledkom komplexného zisťovania
skutkového stavu ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov. V protokole
o zisteniach z daňovej kontroly sa uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane, s ktorými sa



v prejednávanej veci stotožnil aj žalovaný. Ďalej je potrebné uviesť, že vo vyrubovacom konaní (§ 44
zákona o správe daní a poplatkov) sa zásadne nevykonáva dokazovanie, pretože už v priebehu daňovej
kontroly bol zistený, alebo preverený základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Doručenie protokolu sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie
dane, alebo rozdielu dane. Preto postup správcu dane, ktorý vo vyrubovacom konaní na základe zistení
z daňovej kontroly obsiahnutej v Protokole vydal dodatočný platobný výmer, bol v súlade so zákonom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru, alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že zákon o DPH upravuje v citovanom ustanovení daňovú povinnosť na strane dodávateľa, teda nie na
strane odberateľa, na základe skutočného zdaniteľného obchodu. Na základe uvedenej právnej úpravy
bolo v danej veci rozhodujúce, či dodávateľovi, teda spol. X. s.r.o., vznikla daňová povinnosť podľa faktúr
o dodaní tovaru, pretože až na základe vzniku daňovej povinnosti na strane dodávateľa tovaru, alebo
služby vznikol žalobcovi (odberateľovi) nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2, písm. a), zákona o DPH.
Na základe výsledkov z doplneného dokazovania bolo zistené, že dodávateľ spol. X. s.r.o. nepredložil
účtovníctvo za zdaňovacie obdobie september 2004, neevidoval sporné faktúry vystavené pre žalobcu
v záznamoch na účely dane z pridanej hodnoty a nezahrnul ich ani do daňového priznania za sledované
zdaňovacie obdobie. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, a preto žalobca nesplnil hmotnoprávne
podmienky na odpočet DPH zo sporných faktúr podľa § 49 ods. 2, písm. a), zákona o DPH.

Výpoveď X. P., ktorý potvrdil, že sporné faktúry vystavil a tovar žalobcovi dodal, nie je dôveryhodná. Z
dôvodov uvedených vyššie nebolo možné prihliadnuť ani na tvrdenie žalobcu o tom, že disponoval s
tovarom uvedeným na faktúrach a použil ho na účely svojho podnikania.

Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach
naň poukazuje.

Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods.
1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3012200221

  1. 20. 11. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/46/2012 z 20. 11. 2012 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 11. 12. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/10/2013 z 11. 12. 2013