KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín3. 12. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/64/2012 z 3. 12. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 2Sžf/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1 (28. 01. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. decembra 2012, sp. zn. 13S/64/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3012200331.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200331
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3012200331.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Viery
Hrnčárovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Noveco Trade, s.r.o., Kamenná 2025/20,
Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 16. marca 2012, č. K. zo dňa 5. decembra 2011 a č. K. zo
dňa 5. decembra 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu krajskému súdu dňa 16. mája 2012 žiadal zrušiť rozhodnutie
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 16. marca 2012 z dôvodu nezákonnosti a
vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca ďalšími dvoma žalobami doručenými Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 24. februára 2012
žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného č. K. zo dňa 5. decembra 2011 a č.K. zo dňa 5. decembra 2011
tiež z dôvodu nezákonnosti.

Žalobca vo všetkých žalobách žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a uložiť
žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 16. marca 2012 na odvolanie
žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len správca
dane) č. XXX/XXX/XXXXX/XX/L. zo dňa 23.11.2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b),
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 31 190,48 Eur. Konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia
je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/64/2012.

Žalovaný rozhodnutím I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie
žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/L. zo dňa 16. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zákona



č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 9 508,10 Eur. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia
bola doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 24S/18/2012-24 zo dňa 30.
marca 2012 postúpil vec tun. krajskému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti. Konanie o preskúmanie
horeuvedeného rozhodnutia je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/73/2012.

Žalovaný rozhodnutím I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie
žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/L. zo dňa 16. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 27 341,10 Eur. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia
bola tiež doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 24S/19/2012-25 zo dňa 30.
marca 2012 postúpil vec tun. krajskému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti. Konanie o preskúmanie
horeuvedeného rozhodnutia je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/74/2012.

Krajský súd na pojednávaní dňa 4. decembra 2012 uznesením spojil z dôvodu hospodárnosti veci
vedené pod sp. zn. 13S/64/2012, 13S/73/2012, 13S/74/2012 na spoločné konanie a rozhodnutie podľa
§ 112 ods. 1 O.s.p.. Konanie bude vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 13S/64/2012.
Súčasne súd upovedomil žalobcu, že nevyhovel jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutých
rozhodnutí (§ 250c ods. 1 O.s.p.).

Žalobca v dôvodoch všetkých žalôb tvrdil, že postup a rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú
v celom rozsahu za nezákonné. Nesúhlasil so závermi správcu dane, ktoré boli uvedené v protokoloch z
daňových kontrol na zistenie správnosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane (daňové kontroly
vykonané v dňoch od 24. mája 2011 do 22. novembra 2011, od 2. novembra 2010 do 15.
augusta 2011 a od 16. februára 2011 do 15. augusta 2011). Podľa žalobcu správca dane vychádzal z
nesprávne zisteného skutkového stavu a nezobral do úvahy ním predložené dôkazy svedčiace v jeho
prospech na správne zistenie oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
za zdaňovacie obdobia II., III. a IV. štvrťrok 2010. Žalobca predložil správcovi dane dôkazné prostriedky,
najmä CMR-ky, vklady na účet spol. STAVKOTECH, s.r.o. a príkazy na úhradu z tohto účtu, prijaté
zahraničné faktúry a ďalšie dôkazy, ktorými preukázal, že spol. STAVKOTECH s.r.o. reálne nakúpila
prostredníctvom aukcie ojazdené motorové vozidlá a následne mu tieto vozidlá predala. V priebehu
kontroly nemal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a zúčastniť sa výsluchu svedkov, a preto
daňové orgány vychádzali z dôkazov získaných v rozpore s právnymi predpismi. Podľa žalobcu nebol
skutkový stav dostatočne zistený a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, a preto ich žiadal zrušiť z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c) a d), O.s.p.. Žalobca v
dôsledku nezákonného postupu správcu dane nemal možnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie a vyrubenie dane s poukazom na ustanovenia § 1a písm. d), § 15 ods. 1) prvá veta, §
15 ods. 13 prvá a štvrtá veta a § 44 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorých daňová kontrola nie je daňovým konaním, pretože sa v nej nerozhoduje o
hmotnoprávnych právach a povinnostiach daňových subjektov. Za vyrubovacie prvostupňové konanie
nemožno považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového rozhodnutia. Konanie
správcu dane je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí v
zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. I. ÚS XXX/XX-XX, podľa ktorého daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové
konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie
rozhodovacím.

Žalovaný v písomných stanoviskách k jednotlivým žalobám žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť.
Správca dane ani žalovaný neodôvodnili napadnuté rozhodnutia o nepriznaní práva
na odpočítanie dane z nákupu ojazdených vozidiel tým, že žalobca je zodpovedný za podnikateľské
aktivity tretích osôb a tiež ho nezaťažili dôkazným bremenom, ktoré znášajú iné daňové subjekty.
Žalobca síce predložil správcovi dane doklady, ktoré mali deklarovať, že v kontrolovaných zdaniteľných
obdobiach roku 2010 nadobudol a predal ojazdené motorové vozidlá, ale predložené dôkazné
prostriedky hodnoverne nepreukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mal uzavrieť



so spol. STAVKOTECH s.r.o.. Zahraničné faktúry od spol. AUTOROLA nie sú účtovnými dokladmi spol.
STAVKOTECH s.r.o., neobsahujú náležitosti v § 10 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov. Predložené doklady nepreukázali, že dodávateľ žalobcu (spol.
STAVKOTECH s.r.o.) účtoval o uskutočnených zdaniteľných obchodoch, viedol účtovnú evidenciu DPH
a že priznal daň z týchto obchodov v daňovom priznaní k DPH. Žalovaný uviedol, že je technicky možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, a to bez ohľadu na to, či toto plnenie v skutočnosti
bolo poskytnuté tak, ako ho doklad deklaruje. Žalovaný aj správca dane dospeli k záveru, že žalobca
konal účelovo s cieľom získať výhody upravené v zákone o DPH.

K námietke žalobcu, že mu bolo odopreté jeho základné právo preukázať ďalšie skutočnosti, ktoré
mohli mať vplyv na správne určenie dane, žalovaný uviedol, že správca dane nemal dôvod upovedomiť
žalobcu podľa § 15 ods. 5 písm. e) a f) zákona č. 511/1992 Zb. o termíne vypočutia C. T. a T. U.,
ktorých predvolal a vypočul ako konateľov spol. STAVKOTECH s.r.o.. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k
zdaniteľným obchodom s ojazdenými vozidlami dňa 25. marca 2011, kedy bol vypočutý správcom dane.
K uskutočneniu zdaniteľných obchodov sa vyjadril C. T. dňa 15. decembra 2010, 04. októbra 2011 a
dňa 07. októbra 2011 bol vypočutý správcom dane aj ako bývalý konateľ spol. SINATEX s.r.o.. Správca
dane zistil z daňových priznaní, ktoré podala spol. SINATEX s.r.o., že táto spoločnosť nepriznala daň
z intrakomunitárneho nadobudnutia vozidiel z iného členského štátu. Správca dane preto uzavrel, že
spol. SINATEX s.r.o. vozidlá z iného členského štátu nenadobudla, a preto ich následne nemohla predať
žalobcovi. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 10. októbra 2011 nereagoval a nepredložil dôkazy,
vysvetlenia a informácie, ktorými by preukázal právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov,
ktoré uzavrel s dodávateľskými spoločnosťami STAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o.. K námietke
žalobcu, že nebolo vykonané prvostupňové daňové konanie žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou
sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
pričom vo vyrubovacom konaní sa nevykonáva dokazovanie, ktoré už bolo vykonané v rámci daňovej
kontroly. Výsledkom vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia
dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Protokol je nielen výsledkom komplexného zisťovania skutkového
stavu, ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov. V protokole sa v plnom
rozsahu uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane, preto vo vyrubovacom konaní nie je
dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už bolo vykonané v rámci daňovej kontroly. Žalovaný dodal, že na
ďalšie námietky žalobcu reagoval už v napadnutom rozhodnutí.

Žalobca vo vyjadrení k stanoviskám žalovaného (č.l. 41 až 43) zopakoval dôvody, pre ktoré považoval
napadnuté rozhodnutia za vydané v rozpore so zákonom.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a
konania, ktoré im predchádzali v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloby boli podané v
zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutia sú preskúmateľné súdom a žalobca je zastúpený
advokátkou. Súd zamietol žaloby ako nedôvodné podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Súd z podkladov pripojených v jednotlivých administratívnych spisoch žalovaného zistil, že správca
dane vykonal u žalobcu daňové kontroly za II., III. a IV. štvrťrok 2010 v zmysle zákona č. 222/2004. O
výsledkoch kontrol vyhotovil protokoly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/U. zo dňa 24.
októbra 2011 s Dodatkom zo dňa 15. novembra 2011 (kontrola za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010
vykonaná 24. mája 2011 až 22. novembra 2011), č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/U. zo dňa 22. júna 2011
s Dodatkom zo dňa 09. októbra 2011 (kontrola za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 vykonávaná 2.
novembra 2010 do 15. augusta 2010) a č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/U. zo dňa 22. júna 2011 s
Dodatkom zo dňa 15. augusta 2011 (kontrola za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 vykonávaná od
16. februára 2010 do 15. augusta 2011).



Daňové kontroly boli zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II., III. a IV. štvťrok 2010 na dodržiavanie zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe výsledkov daňových kontrol
vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/L. zo dňa 23. novembra 2011,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010
v sume 31 190,48 Eur, dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/L. zo dňa 16. augusta 2011,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010
v sume 9 508,10 Eur a dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/L. zo dňa 16. augusta 2011,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010
v sume 27 341,10 Eur.

Žalobca ako registrovaný platiteľ DPH v tuzemsku, ktorého predmetom činnosti je nákup a predaj
motorových vozidiel, si uplatnil v kontrolovaných daňových obdobiach odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z dodávok za ojazdené osobné motorové vozidlá od dodávateľa spol. STAVKOTECH s.r.o.
na základe dodávateľských faktúr. C. T., konateľ spol. STAVKOTECH s.r.o. v období od 29. júla
2008 do 03. decembra 2010, pred správcom dane dňa 15. decembra 2010 potvrdil, že preverované
dodávateľské faktúry osobne vystavil a uvedené vozidlá dodal žalobcovi. Súčasne uviedol, že on našiel
prístup na stránku spoločnosti AUTOROLA s aukciami ojazdených osobných motorových vozidiel a
navrhol p. G. (spoločník a konateľ žalobcu) spoluprácu pri nákupe vozidiel. Tvrdil, že spol.
STAVKOTECH s.r.o. preverované faktúry zaevidovala v evidencii DPH, daň priznala a aj odviedla.
S účtovníctvom a dokladmi (faktúry a bankové výpisy) spol. STAVKOTECH s.r.o. disponoval ďalší
konateľ T. U., ktorý ich však správcovi dane nepredložil a na jeho výzvy zo dňa 22. decembra 2010 a
01. februára 2011 nereagoval. T. U. a C. T. predložili správcovi dane dňa 01. marca 2011 potvrdenie
Obvodného oddelenia PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 14. júna 2010 o odcudzení písomností a
účtovných dokladov spol. STAVKOTECH s.r.o. a spol. SINATEX s.r.o. z osobného motorového vozidla
R. F.. Správcovi dane boli dňa 15. marca 2011 doručené CMR v počte 18 kusov, výpisy z účtu
spol. STAVKOTECH s.r.o. (č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX), ďalej 28 ks prijatých zahraničných faktúr,
1 ks proforma faktúra od spoločnosti AUTOROLA zo dňa 17. júla 2010. Uvedené doklady doručila
správcovi dane p. F., ktorá nepreukázala, že zastupuje žalobcu, alebo niektorú z dodávateľských
spoločností. Správca dane uzavrel, že všetky predložené dokumenty sú bez interných evidenčných
čísiel, neboli predložené tuzemské prijaté ani vydané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady,
evidencia DPH, hlavná kniha spol. STAVKOTECH s.r.o. za rok 2010 ani výpisy z jej bankového
účtu. Predložené doklady nepreukázali, že spol. STAVKOTECH s.r.o. nadobudla ojazdené motorové
vozidlá z iného členského štátu EÚ a následne uzavrela so žalobcom v II., III. a IV. štvrťroku 2010
zdaniteľné obchody. Správca dane na základe vyjadrenia Daňového úradu Bratislava III konštatoval,
že spol. STAVKOTECH s.r.o., Sliačska 10, Bratislava, na adrese svojho sídla uvedeného vo výpise z
obchodného registra skutočne neužíva prenajaté priestory, sídlo je len virtuálne, účtovníctvo spoločnosti
sa v priestoroch sídla spoločnosti nenachádza a spoločnosť síce podáva daňové priznania na DPH,
daň však dlhodobo neuhradila. Spol. STAVKOTECH s.r.o. za zdaňovacie obdobia rok 2010 nepriznala
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ, a preto výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti
C. T. o tom, že daň z týchto obchodov bola priznaná a aj odvedená, nezodpovedala skutočnosti. C. T.
tvrdil, že účtovné doklady za obdobie od 14. júna 2010 do 31. decembra 2010, ktoré neboli odcudzené,
odovzdal novému konateľovi T. U.. Označený konateľ na výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil
chýbajúce účtovníctvo spol. STAVKOTECH s.r.o. za obdobie od 14. júna 2010 do 31. decembra 2010.
Pritom neznáme osoby (p. F. dňa 15. marca 2011 a p. U. dňa 16. júna 2011) doručili správcovi dane
doklady, ktorými žalobca mal preukázať, že uzavrel zdaniteľné obchody so spol. STAVKOTECH s.r.o..
Správca dane preveril aj žalobcove tvrdenie, že v IV. štvrťroku 2010 uzavrel zdaniteľné obchody s
ojazdenými motorovými vozidlami s dodávateľom spol. SINATEX s.r.o., Sliačska 10, Bratislava (predtým
do 03. decembra 2010 sídlo Odborárska 1375/11, Nové Mesto nad Váhom). V čase deklarovaných
zdaniteľných obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami pre žalobcu bol C. T. (bývalý konateľ
STAVKOTECH s.r.o.) jediným konateľom spoločnosti SINATEX s.r.o.. Od 11. mája 2011 do 26. augusta
2011 bola konateľkou spoločnosti SINATX s.r.o., N. U., z T. a od 26. augusta 2011 bol konateľom R. Z.
z Q. H., občan S. C.. C. T. správcovi dane dňa 07. októbra 2011 tvrdil, že z intrakomunitárnych dodávok
ojazdených automobilov priznal DPH, účtovníctvo a doklady odovzdal pri predaji spoločnosti N. U.. Z
daňového priznania k DPH spol. SINATEX s.r.o. za rok 2010 vyplýva, že táto spoločnosť nepriznala daň
z intrakomunitárneho nadobudnutia vozidiel z iného členského štátu a teda daň ani neodviedla.



V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca vieryhodným spôsobom
preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobia II., III. a IV. štvrťrok 2010,
v ktorých si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane a či daňové orgány postupovali v súlade
so zákonom pred vydaním napadnutých rozhodnutí. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom
na vrátenie nadmerného odpočtu dane za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2010 súd taktiež
skúmal, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či je napadnuté rozhodnutie zákonné a riadne
odôvodnené a či bolo vykonané daňové konanie.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 31. decembra 2011 právo odpočítať daň z tovaru,
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 31. decembra 2011 platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 31. decembra 2011 právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z.z. v platnom znení daňové riaditeľstvo priamo,
alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, alebo
opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z.z. v platnom znení daňový úrad rozhoduje v daňovom
konaní podľa osobitného predpisu, 5), a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly
vykonanej dožiadaným daňovým úradom, alebo daňovým riaditeľstvom, alebo vykonanej spoločne.

Podľa § 15 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa
vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef).

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

V zákone č. 222/2004 Z.z. v znení neskoršíchh predpisov o DPH sú upravené zákonné podmienky
nároku na odpočet DPH tak, že platiteľ dane je povinný preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného
obchodu, pričom osoba uvedená na faktúre musí vedieť potvrdiť, že takýto obchod sa reálne uskutočnil.

Súd z pripojených administratívnych spisov zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na
zistenie, či spol. STAVKOTECH s.r.o. a spol. SINATEX s.r.o. (dodávatelia žalobcu) nadobudli ojazdené
motorové vozidlá z iného členského štátu EÚ, t.j. či vlastnili, resp. disponovali s tovarom, ktorý bol
predmetom fakturácie. Konatelia spol. STAVKOTECH s.r.o. a spol. SINATEX s.r.o. (C. T. a T. U.)
ako aj iné osoby bez právneho vzťahu k dodávateľským spoločnostiam, predložili správcovi dane v
priebehu daňovej kontroly doklady (18 ks CMR, výpisy o vkladoch na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
spol. STAVKOTECH s.r.o. a príkazy na úhradu z účtu tejto spoločnosti, 28 ks prijatých zahraničných
faktúr, 1 ks proforma faktúra od spoločnosti AUTOROLA zo dňa 17. júla 2010), avšak neboli predložené
rozhodujúce dôkazy, t.j. účtovníctvo týchto spoločností za rok 2010. Označené dôkazy nepreukazujú
intrakomunitárne nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel dodávateľskými spoločnosťami, a preto
nebolo preukázané ani uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Kópie



daňových priznaní DPH spoločností STAVKOTECH s.r.o. a SINTEX s.r.o. potvrdzujú, že tieto daňové
subjekty za zdaňovacie obdobie roku 2010 nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ
a teda nepriznali a ani neodviedli DPH z týchto obchodov. Kúpne zmluvy, ktoré žalobca predložil ako
dôkaz, že predával ojazdené vozidlá tretím osobám, nemajú v rámci daňového konania charater dôkazu
a nepreukazujú, že ojazdené motorové vozidlá kúpil od dodávateľov spol. STAVKOTECH s.r.o., alebo
spol. SINTEX s.r.o..

Krajský súd námietku žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľské aktivity tretích osôb
a znášať dôkazné bremeno za tretie subjekty, považuje za nedôvodnú. Žalobcovi nebolo priznané
právo na odpočítanie dane z nákupu ojazdených vozidiel z dôvodu, že nepredložil vierohodné dôkazy
o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle zákona
o DPH neznamená totiž neznamená formálne vykázaný stav, ale stav faktický. Žalobca v priebehu
daňových kontrol síce predložil zaevidované dodávateľské faktúry od spol. STAVKOTECH s.r.o. a od
spol. SINATEX s.r.o. a doklad o ich úhrade, ktorá však nie je dôkazom o uskutočnení plnenia, ktoré boli
predmetom fakturácie. Žalobca nepreukázal, že dodávateľské spoločnosti vystavili faktúry na základe
reálneho vecného plnenia. Daňové priznania dodávateľov nepreukazujú nadobudnutie ojazdených
motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ. Tento záver potvrdzuje aj vedenie účtovnej evidencie
týmito dodávateľmi, ich evidencia DPH, daň z intrakomunitárnych obchodov nebola priznaná a teda ani
odvedená. Dodávateľské faktúry od zahraničných dodávateľov, CMR a doklady o pohybe na účtoch
predložené STAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nie sú účtovnými dokladmi
v zmysle § 10 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože
správca dane v rozpore so zákonom mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovými
kontrolami a nemohol sa zúčastniť výsluchu svedkov C. T. a T. U.. Správca dane s poukazom na
ust. § 15 ods. 5, písm. e), zákona o správe daní a poplatkov nemal povinnosť oboznámiť žalobcu o
termíne výsluchu konateľov dodávateľských spoločností, pretože neboli vypočutí ako svedkovia, ale ako
štatutárni zástupcovia. Vo veci je potrebné vuiesť, že žalobca bol s obsahom ich výpovedí oboznámený
pri prerokovaní protokolov z kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane. V protokoloch sú uvedené celé výpovede konateľov dodávateľských spoločností s otázkami, ktoré
im boli kladené ako aj s ich odpoveďami. Žalobca k obsahu výpovedí konateľov spol. STAVKOTECH
s.r.o., alebo spol. SINTEX s.r.o. nemal pripomienky a až v podanej žalobe namietal, že nebol
upovedomený o ich vypočutí.

Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa prvostupňového daňového konania. Vo
vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré sa uskutočnilo v rámci daňovej kontroly,
ktorou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane. Vzhľadom na uvedené sa tunajší krajský súd jednoznačne stotožňuje s názorom žalovaného, že
žalobca v daných prípadoch nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie
obdobia II., III. a IV. štvrťrok 2010 podľa § 49 ods. 1 a 2, písm. a) zákona o DPH.

Žalobca v jednotlivých žalobách uviedol len všeobecné tvrdenia o dodaní tovaru a služieb označenými
dodávateľmi, neuviedol však žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by preukázal uskutočnenie dodávok tovaru
tak, ako bolo uvedené na faktúrach.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za jednotlivé
zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny
záver, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenia, ktoré sú uvedené
v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žaloby
ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3012200331)

  1. 3. 12. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/64/2012 z 3. 12. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 28. 1. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/11/2013 z 28. 1. 2014