Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/319/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3101896135 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3101896135.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, proti povinnému: ODOS s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 355/18, Dubnica nad Váhom, IČO: 31578721, o vymoženie 44,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica. č.k. 0Er/1906/2001-12 zo dňa 16. júla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por. a § 107 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 36CbR/116/2005-48 zo dňa 31.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2008 bol povinný zrušený bez likvidácie. Následne bol dňa 24.09.2008 vymazaný z obchodného registra. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 200 ods. 3, § 196, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 26,56 eur za 4 účelne vynaložené hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur (za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 25 min., vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min., vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie 10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - povinný, daňový úrad, katastrálny úrad, ODI, mesto 70 min., vypracovanie exekučného príkazu 30 min., vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 30 min.), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, j/ cit. vyhl. vo výške 29,88 eur za 9 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, 5 x zisťovania majetku povinného), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 20,81 (za poštovné, náklady na overenie, archivačné náklady) a daň z pridanej hodnoty vo výške 11,30 eur (20 % z odmeny, t. j. 20% zo sumy 56,50 eur.). Odmenu súdnej exekútorky za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (tzv. časová odmena) určil vzhľadom na opodstatnenú časovú náročnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti s prihliadnutím na skutočnosť, že v prevažnej miere sa jedná o štandardné úkony, ktoré má súdna exekútorka vypracované a v týchto mení len jednotlivosti konkrétneho prípadu (napríklad identifikáciu oprávneného, povinného, výšku vymáhanej pohľadávky, či adresáta úkonu). Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke odmenu za zaprotokolovanie návrhu z dôvodu, že nejde o úkon exekučnej činnosti, ale o administratívny úkon, ktorého náhrada je už zahrnutá v odmene súdnej exekútorky. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého, keďže k zrušeniu povinného bez likvidácie došlo 7 rokov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a je teda toho názoru, že v tejto veci neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Ex. por. v znení platnom do 31.01.2002. Má za to, že v danom exekučnom konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. v platnom znení. Súdna exekútorka nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, čo vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach č. I. ÚS 438/2008 zo dňa 17.12.2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008, keďže riziko, ktoré nesie je odôvodnené a zároveň kompenzované v podstate jeho monopolným postavení pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A č. 70, v ktorom bolo akcentované, že riziko s výkonom určitej profesie (v označenom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený navrhol, aby súd odvolaniu oprávneného vyhovel a nezaviazal ho náhradou trov exekúcie. Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade s ustanoveniami Ex. por. a tiež s názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveným v uzneseniach č. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 a č. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.04.2012. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť podľa § 220 O.s.p. Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. a § 107 ods. 4 O.s.p. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 09.07.2001, keď bol exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex. por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5309 011771 zo dňa 11.09.2001 poveril súdnu exekútorku Mgr. Ing. Oľgu Hlucháňovú vykonaním exekúcie na vymoženie 44,75 eur s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 15Ro688/00 zo dňa 05.06.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2000. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súdu Trenčín uznesením č.k. 36CbR/116/2005-48 zo dňa 31.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2008 zrušil povinného bez likvidácie. Súd následne vykonal výmaz spoločnosti (povinného) podľa § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 520/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 24.09.2008. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdna exekútorka nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch. Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru, že súdna exekútorka nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia § 203 bol ods. 2 zavedený zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť. Z ustanovenia § 203 Ex. por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia. V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2001, ktorý bol doručený súdnej exekútorke 09.07.2001 domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 24.09.2008, to znamená takmer 7 rokov a šesť mesiacov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného. Z uvedených dôvodov, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.