Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105200470 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3105200470.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. D., bytom M. L. nad F., A. XX, o vymoženie 510,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. marca 2012, č.k. 26Er/43/2005-37, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a § 53 ods. 1, 5 a § 54 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v predmetnom prípade súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku JUDr. Vieru Kučerovú dňa 21.04.2005 vykonaním exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 2821/2004, Nz 74395/2004 zo dňa 10.10.2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou. Súd prvého stupňa z predmetnej notárskej zápisnice zistil, že povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval ako splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého plnomocenstvo je spísané v Zmluve o úvere č. 3370132 zo dňa 02.12.2003 uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z obsahu spisu súd prvého stupňa zistil, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú len údaje o spotrebiteľovi, výške úveru, poplatku za úver a počte, splatnosti a výške splátok úveru. Dospel k záveru, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice pre konkrétnu osobu vybranú veriteľom si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Takáto osoba vybraná veriteľom a pre dlžníka neznáma bola dlžníkovi pri uzatváraní zmluvy v podstate nanútená ako jeho zástupca, ktorý bol tak potom oprávnený na vyhlásenia o uznaní dlhu v notárskej zápisnici tak, aby sa táto stala exekučným titulom, pomocou ktorého možno postihnúť celý majetok dlžníka. Súd prvého stupňa skonštatoval, že dlžník, ktorý k osobe splnomocnenca nemal žiadny vzťah a nevybral si ho, nemal možnosť ovplyvniť vyhlásenia svojho zástupcu a vo vzťahu medzi nimi chýba akýkoľvek prvok dôvery, ale naopak, ich záujmy sú práve s ohľadom na previazanosť osoby zástupcu s osobou veriteľa rozporné. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr. Kušníra dlžníkom za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým splnomocnenie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Okrem toho súd prvého stupňa poukázal aj na to, že zmluva o úvere je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka aj v inom dojednaní, a to v dojednaní o výške úrokov z poskytnutého úveru, v zmluve nazvaný ako „príslušný poplatok“. Dojednaný poplatok predstavuje pre veriteľa za dvanásť mesiacov odplatu za poskytnutie úveru presahujúcu výšku poskytnutého úveru. Je tým spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, čo vyhodnotil súd prvého stupňa ako neprijateľnú podmienku, a
tým podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Rovnako úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, ktorého dojednanie vyplýva z predtlačených a oprávneným vopred formulovaných všeobecných zmluvných podmienok hodnotil súd prvého stupňa za nesúladný so zákonom a pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a exekúcia na podklade takejto notárskej zápisnice nie je prípustná, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie ako napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom
nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že exekučný titul - notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré je neplatným dojednaním, keďže v nej absentuje vyhlásenie povinného ako dlžníka, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V dôsledku toho exekúcia vedená na podklade takéhoto nespôsobilého exekučného titulu je neprípustná, a preto ju súd prvého stupňa správne zastavil, s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Odvolací súd mal z obsahu spisu za nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej zápisnici N 2821/2004, Nz 74395/2004 zo dňa 10.10.2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, je za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v Zmluve o úvere č. 3370132 zo dňa 02.12.2003. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného. Povinného, v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnený advokát nemôže zastupovať a jeho každý právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ju zastavil.
Pokiaľ ide námietku oprávneného, že okresný súd skúmal rozhodcovský rozsudok už pri rozhodovaní o udelení poverenia, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie, odvolací súd dodáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom.
Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.
Odvolací súd zároveň v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného.
Na záver odvolací súd uvádza, že považuje za správne aj závery súdu prvého stupňa, že okrem neplatného splnomocnenia udeleného povinným advokátovi Mgr. Kušnírovi, predmetná zmluva o úvere zo dňa 02.12.2003 obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej neplatnosť, a to dojednanie neprimeraného poplatku za poskytnutý úver, či dojednanie neprimeraných úrokov z omeškania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .