Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105227611 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3105227611.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO 35 937 874 proti povinnému: MR. Merkant, spol. s r.o., so sídlom Čulenova 1511/2, Nové Mesto nad Váhom 915 01, IČO: 31 594 077 o vymoženie 122,81 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/851/2008-25 zo dňa 30.12.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu a súčasne súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 19, § 103, § 107 ods. 1 O.s.p., § 68 ods. 1 Obch. zák., § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 197 a § 203 ods. 1 a ods. 2 Ex. por. V uznesení ďalej uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana poverením č. 5309 013058* zo dňa 14.03.2006 vykonaním exekúcie. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, a to z výpisu z obchodného registra, že povinný bol ku dňu 06.08.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Nakoľko bolo zistené, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred právoplatným skončením konania, súd exekúciu z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania zastavil. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný v zmysle § 197 Ex. por.. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Ex. por. v ustanovení § 203 ods. 1, 2, v zmysle ktorého možno uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 16/2005), prípadne záver súdu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 29.09.2005 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 06.08.2010. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2008), ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa teda o prípad, kedy by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený (§ 203 ods. 1 Ex. por.), nejde však ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, jeho výmazu z obchodného registra, a tým zániku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nie je teda žiaden dôvod, aby trovy exekúcie v tomto prípade znášal oprávnený. V niektorých prípadoch nastáva skutočnosť, že nie sú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, pričom uvedený stav nevedie k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej mieri kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/2008). Vzhľadom na uvedené a s poukazom na to, že za daných okolností by nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, a tiež nebolo možné aplikovať § 203 Ex. por. a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie predpokladať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je zánik povinného bez právneho nástupcu, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a súd mal zaviazať na úhradu trov exekúcie len oprávneného, resp. štát. Podľa jeho názoru oprávnený, ak podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť v priebehu exekúcie zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený nemožno prenášať na súdneho exekútora. Zdôraznil, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov, ak ide o trovy, ktoré účelne vynaložil. Poukazuje na skutočnosť, že nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nemôže byť podnikateľom a niesť podnikateľské riziko. Ak by mal trovy znášať súdny exekútor, šlo by o jeho vyvlastnenie, pretože vynaložil trovy zo svojho majetku na vymáhanie nároku pre oprávneného, na základe návrhu, ktorý nemohol odmietnuť a náhradu je potrebné priznať voči štátu. Súd prvého stupňa tak porušil čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Záverom poukázal na nesprávne právne posúdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 129,50 Eur. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.09.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer č. 1891/2004 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zo dňa 28.10.2004. Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/112/2006-33 zo dňa 23.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MR. Merkant, spol. s r.o., so sídlom Čulenova 1511/2, 914 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO : 31 594 077, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiely Sro vo vložke číslo 10380/R. Spoločnosť bola dňa 06.08.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra a ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011) bolo potrebné v posudzovanej veci zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Ex. por.. Záver súdu prvého stupňa, ktorý zastavil exekúciu a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie považovať za správne. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa s prihliadnutím na uvedený právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .