Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106215747 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3106215747.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: F. K. s.r.o., E. č. X/A, F., IČO XX XXX XXX proti povinnému: T. U., Z. N. č. XX, o vymoženie 261,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.júna 2012, č.k. 2Er/1794/2008-40 takto r o z h o d o l : Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 17.03.2011 doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 01.04.2011. Uviedol, že súdny exekútor sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný, pričom tento nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by mohol uhradiť dlžnú pohľadávku a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd dospel k záveru, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd zároveň vzal do úvahy vyjadrenie oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie a aktuálny nedostatok finančných prostriedkov, či skutočnosť, že povinný nepoberá žiadne dávky od štátu, resp. neplní si odvodovú povinnosť, nie sú podľa okresného súdu jednoznačne dôvodom na zastavenie exekúcie tak, ako to navrhol súdny exekútor. Právne svoje rozhodnutie posúdil podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že exekučné konanie v danej veci je vedené od roku 2006. Nakoľko šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého bo bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a teda za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. Čiže ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žilne zo dňa 1CoE/41/2012-63 zo dňa 14.04.2010, podľa ktorého zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného. Pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí existovať reálny podklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. V danom prípade u povinného však nie je žiadny reálny podklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto veci. Taktiež namietal, že v danej veci bola uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod č. 2Er/1794/2008 - 25 zo dňa 20.04.2011 exekúcia zastavená. Súdnemu exekútorovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie o tom, že toto uznesenie bolo zrušené. Krajský súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zaoberal sa tým, či odvolanie súdneho exekútora možno považovať za odvolanie podané oprávneného osobou. Konanie súdu v postavení exekučného súdu upravuje Exekučný poriadok. Odvolanie ako opravný prostriedok nie je v Exekučnom poriadku osobitne upravené. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba vychádzať z ust. § 201 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ust. § 37 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku. Podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia je ním oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom je aj poverený exekútor. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekútora treba považovať za účastníka konania len pre určitý úsek konania, a to, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. O takéto postavenie exekútora ako účastníka exekučného konania sa v danej veci nejedná, nakoľko predmetom rozhodovania okresného súdu nebolo rozhodovanie o trovách exekúcie, ale o návrhu (podnete súdneho exekútora) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto časti súdny exekútor nepochybne nie je účastníkom exekučného konania, a preto nie je ani osobou oprávnenou podať proti výroku, ktorým súd návrh (podnet) súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol, odvolanie. Z tohto dôvodu krajský súd odvolanie súdneho exekútora ako osoby, ktorá nebola v danej veci oprávnená podať odvolanie, podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .