Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107200885 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107200885.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. M., bytom F. č. XXX, o vymoženie 20,45 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 5Er/1936/2008-18 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 162,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave sp. zn. SR 3613/06 vydaného dňa 24.08.2006. Po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul, nakoľko v úverových podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za to, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 7. augusta 2012, č.k. 4CoE/141/2012-34 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a tiež vyslovil záver, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná v celom rozsahu. Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Po rozhodnutí odvolacieho súdu oprávnený písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 21. augusta 2012 podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V podanom návrhu na prerušenie konania oprávnený uviedol, že v podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa okrem iného napadol aj priamu aplikáciu smerníc Európskej únie a rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie všeobecným súdom. V prípade, ak súd túto jeho argumentáciu zamietne, žiadal, aby vychádzal z tohto návrhu a dôsledne uplatňoval právo Európskej únie vrátane príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá sa ďalej vyvíja, to znamená, aby sa zaoberal aj rozhodnutiami a tými odôvodneniami Súdneho dvora EÚ, ktoré sú v prospech tvrdení oprávneného. Predovšetkým zdôraznil, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Vyslovil názor, že Slovenská republika môže prebrať smernicu Únie iba prostredníctvom všeobecne záväzného predpisu. Tvrdil, že ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné najmä z dôvodov právnej istoty aplikovať slovenskú právnu úpravu. Samotná smernica s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať. Mal za to, že všeobecný súd sa s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Naviac poukázal na viaceré nejasnosti právneho základu a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, ktoré slúži na uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Mal za to, že ustanovenie slovenskej verzie smernice Rady 93/13/EHS je nesprávne v rozhodujúcom slovnom spojení „najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou“. Podľa citovaného doslovného slovenského znenia sa zdá, ako keby sa atribút neupravenosti právnymi predpismi vzťahoval k sporom. Poukázal na ostatné jazykové znenia smernice (anglické znenie, české znenie, poľské znenie, nemecké znenie, francúzske znenie), z ktorých vyplýva niečo úplne iné. Vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového práva je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a vziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Pokiaľ je výklad ustanovenia práva Únie v jednotlivých jazykových verziách odlišný, musí byť toto ustanovenie vykladané podľa všeobecného významu a cieľa právnej úpravy, ktorej je súčasťou. S poukazom na jeho právnu argumentáciu žiadal, aby exekučný súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) - má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2) - v prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádzať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3) - je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Krajský súd v Trenčíne po oboznámení sa s návrhom oprávneného na prerušenie konania a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4CoE/141/2011 dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je už v súčasnom štádiu konania bezpredmetný. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd už rozhodol o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 7. augusta 2012, č.k. 4CoE/141/2012-34 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh oprávneného na prerušenie konania bol odvolaciemu súdu predložený až dňa 21. augusta 2012, t.j. po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako bezpredmetný zamietol, pričom návrhom sa po vecnej stránke nezaoberal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .