Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107219788 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107219788.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, pr. zastúpený: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: J. Z., bytom U. S. W., M. XXX/XX, o vymoženie 234,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 60Er/442/2007-32 zo dňa 10. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 0022/07 zo dňa 26.01.2007. Súd konštatoval, že v exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 06.04.2006. Poukázal na ust.§ 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 58 ods. 1 Ex. por. s tým, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú na to splnené podmienky. To znamená, že exekučný súd je povinný ex offo v priebehu exekúcie skúmať, či sú splnené predpoklady na jej vedenie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je však nulitným právnym aktom, na základe ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nešlo o doložku osobitne dohodnutú alebo vyjednanú spotrebiteľom. Spotrebiteľ nemal možnosť doložku odmietnuť, ale štandardizovanú formulárovú zmluvu len ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, ktorý si ju osobitne nevyjednal, v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu. Doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej taktiež odporuje dobrým mravom. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa právny poriadok ňou vytvorený stal neoddeliteľnou súčasťou slovenského právneho poriadku a vnútroštátne súdy sú povinné tento poriadok aplikovať (rozhodnutie ESD vo veci Costa p. ENEL 6/64, 15.7.1964). Z čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ vyplýva, že smernice sú záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zdôraznil, že napriek jej transpozícii má tzv. nepriamy účinok, ktorý okrem iného znamená, že členský štát je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smerníc (tzv. eurokonformný výklad). Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nemení nič skutočnosť, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi rozhodcovským a obyčajným súdom, pretože táto voľba je vždy na strane žalujúceho a nemožno ju potom zmeniť. Je logické, že žalovanou stranou v takých prípadoch nebýva spotrebiteľ, ale voľba súdu je len formálne iluzórna. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a mal za to, že rozhodcovská doložka vo veci je neprijateľnou zmluvnou podmienku i s ohľadom na toto ustanovenie. Taktiež poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci ASTURCOM, z ktorého citoval. Pretože súd musí rešpektovať medzinárodné zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a rozhodovať v súlade s cieľmi Európskej únie dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného. Aj úrok vo výške 95,4% ročne - v zmluve nazvaný oprávneným ako "príslušný poplatok" a úrok vo výške 0,25 % denne pri splatnosti celého dlhu sú v rozpore s dobrými mravmi, keď táto sankcia predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne, čo je skoro 10-násobok úroku dovoleného ustanoveniami OZ. Mal za to, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 2 Ex. por. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským alebo pred všeobecným súdom. Ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá podľa odbornej literatúry nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue 2008 č. 4, s.616 a nasl.). V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto podľa jeho názoru stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, ktoré v žiadnom prípade nebolo úmyslom zákonodarcu pri tvorbe cit. zák. ustanovenia. Poukázal na to, že neprípustnosť sa v zmysle smernice Rady č. 93/13/ EHS týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, t.j. konania ad hoc, bez príslušného právneho podkladu. Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, tento predstavuje v 1/3-ine úrok podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. a v 2/3-nách náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere. V zmluve je jasne a výrazne uvedený a podľa jeho názoru nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Príslušný poplatok neodporuje zákonu Uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ktoré má dispozitívnu povahu, keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Navyše, rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej doložky súd už skúmal pri vydaní poverenie pre súdneho exekútora a keďže ho mal za súladný, udelil exekútorovi poverenie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd vec preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné. Na základe všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.