Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107221395 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107221395.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa K. I., bytom J., S. XXXX/ X, zastúpeného I.. P. T., S., so sídlom v P., E. XXXX/X proti odporcom 1) D., I. X, P., 2) Q., G. X, J., o zaplatenie 1.858,86 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. novembra 2010, č.k. 3C/79/2008-152, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1), 2) zaplatenia sumy 1.858,86 Eur spoločne a nerozdielne zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Návrh voči odporcovi 1) zamietol z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní. Dôvodil, že v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom polície koná za štát v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uplatnený nárok voči odporcovi 2) nepovažoval za dôvodný, nakoľko vykonaným dokazovaním nemal za preukázaný nesprávny úradný postup polície a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla. Okresný súd z obsahu pripojeného priestupkového spisu Č.p.: ORP-P-326/BN-2007 zistil, že dňa 10.04.2007 navrhovateľ podal na Obvodnom oddelení PZ J. oznámenie, že tohto dňa zistil, že z jeho garáže mu bola odcudzená motorka zn. JAWA 90 ROADSTER, r. v. 1970, rôzne náradie a peňažná hotovosť 1.400,- Sk, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 7.500,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným objasňovaním nebolo v zákonnej lehote zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba, vec bola v zmysle § 60 ods. 3 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 08.06.2007 uložená. Z obsahu pripojeného priestupkového spisu Č. p.: ORP-P-327/BN-2007 súd zistil, že dňa 10.04.2007 tiež navrhovateľ podal na Obvodnom oddelení PZ J. oznámenie, že tohto dňa zistil, že z jeho záhradnej chatky s pop. č. XXXX mu bolo odcudzené rádio zn. SCOTT, v ktorom sa nachádzali 2 ks batérie a CD prehrávač, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 2.489,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným objasňovaním nebolo v zákonnej lehote zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba, vec bola v zmysle § 60 ods. 3 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 08.06.2007 uložená. Z obsahu pripojeného priestupkového spisu Č. p.: ORP-P-365/BN-2007 súd zistil, že dňa 19.04.2007 navrhovateľ podal na Obvodnom oddelení PZ J. oznámenie, že v dobe od 17.04.2007 od 12:00 hod. do 19.04.2007 do 13:00 hod. mu niekto odomkol dózický zámok na garáži č. XXX na Ulici X. S. v J., čím mu schválnosťami úmyselne narušil občianske spolunažívanie, pričom majetková ujma mu nevznikla. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným objasňovaním nebolo v zákonnej lehote zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba, vec bola v zmysle § 60 ods. 3 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 04.06.2007 uložená. Z obsahu pripojeného sťažnostného spisu KRP-98/V-sť-2007 súd zistil, že navrhovateľ podal na Krajskom riaditeľstve PZ v P. dňa 09.05.2007 sťažnosť na postup príslušníkov OO PZ J. pri objasňovaní priestupkov, v ktorej navrhovateľ okrem iného uvádzal, že dňa 10.04.2007 dvakrát oznamoval skutočnosti ohľadne vykradnutia garáže a chatky, pričom dňa 19.04.2007 bol opakovane nahlásiť otvorenie garážového zámku, pričom v tomto prípade príslušníci policajného zboru z OO PZ J. nenapísali do zápisnice osoby, ktoré uvádzal ako podozrivé. Vzhľadom k tomu, že pravdivosť tvrdenia navrhovateľa v tejto časti sťažnosti sa nepreukázala a v postupe príslušníkov policajného zboru nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, bola sťažnosť navrhovateľa vyhodnotená ako neopodstatnená. Z predložených priestupkových spisov a sťažnostného spisu okresný súd nevyvodil, že by polícia vo veciach krádeže hnuteľných vecí navrhovateľa z jeho garáže a záhradnej chatky postupovala nesprávne, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z iných listinných dôkazov. Pokiaľ ide o uznesenie Okresnej prokuratúry v P., na ktoré poukazovala zástupkyňa odporcu 2), okresný súd uviedol, že toto nemá žiaden súvis s týmto konaním. Rovnako tak ani priestupkový spis OO PZ J. č. ORP-P-365/ BN-2007. Nesprávny úradný postup polície nemal preukázaný ani svedeckými výpoveďami policajtov, ktorí vo veciach krádeží vykonávali vyšetrovacie úkony, svedkovia, ktorí si vzhľadom na odstup času už nepamätali na konkrétne okolnosti oboch prípadov. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že uvedené skutky vyšetrovali iní policajti, poukázal na skutočnosť, že v priestupkových spisoch ORP-P-326/BN-2007 a ORP-P-327/BN-2007 sa ani v prípade jedného vyšetrovacieho úkonu nenachádza meno policajtov, ktoré na pojednávaní uvádzal navrhovateľ (p. Y., K., A.). Okresný súd preto ďalej v tomto smere považoval za rozhodujúce oznámenie nadriadeného vypočutých svedkov, ktorý ich mená oznámil zástupkyni odporcu 1) ako mená osôb, ktoré úkony vo veciach vyšetrovania krádeží vykonávali, čo napokon korešponduje aj s obsahom oboch priestupkových spisov. Tvrdenia navrhovateľa, že na miestach krádeží neboli odobraté stopy, pričom takáto nečinnosť mala byť súčasťou nesprávneho úradného postupu polície, okresný súd nemal za preukázané. Uviedol, že z priestupkových spisov síce nevyplýva, že by polícia odoberala z miesta činu trasologické, daktyloskopické, pachové, prípadne iné stopy, avšak v konaní nebolo preukázané, že takéto stopy tam boli a boli vhodné na odobratie a skúmanie. Stopy, resp. dôkazy pre zistenie a usvedčenie páchateľov mohli byť zistené aj zo zámkov, ktorými boli zabezpečené vchody do garáže a záhradnej chatky. Z oboch priestupkových spisov je však zrejmé, že práve oba zámky znehodnotil a zahodil navrhovateľ. Okresný súd konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je nesprávny úradný postup, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany polície, ani žiadna príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom polície a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla. Pokiaľ by do úvahy aj prichádzal nesprávny úradný postup polície v prípadoch vyšetrovania krádeží v garáži a záhradnej chatke navrhovateľa, nie je návrh navrhovateľa dôvodný, pretože tento si uplatňuje náhradu škody na odcudzených veciach, teda škodu, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním neznámeho páchateľa (resp. neznámych páchateľov) skôr, než polícia začala vo veci konať. Teda nie je absolútne daná žiadna príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom polície a škodou na odcudzených veciach, pretože úkony polície boli a mali byť uskutočnené jedine iba po odcudzení vecí navrhovateľovi, t. j. po vzniku škody, a preto polícia už nemohla navrhovateľovi spôsobiť škodu, ktorá už existovala predtým, než vôbec navrhovateľ krádeže polícii oznámil. Zastával názor, že to ako polícia skutok kvalifikovala, nemožno v súvislostiach prejednávanej veci hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože ide o vec právneho názoru polície (orgánu objasňujúceho priestupky resp. orgánu činného v trestnom konaní). Pokiaľ si navrhovateľ nemohol uplatniť náhradu škody voči páchateľom krádeží, pretože ich polícia nezistila, polícia má síce povinnosť odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov a rovnako to platí aj pri priestupkoch, avšak z uvedeného ustanovenia nevyplýva a ani nemôže vyplývať zodpovednosť polície za výsledok, t. j. povinnosť polície páchateľa trestného činu alebo priestupku vždy aj zistiť. Nedopracovanie sa ku konkrétnemu výsledku (menu páchateľa) nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Keďže v konaní neboli preukázané prvé dva predpoklady zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, súd z dôvodov hospodárnosti už nevykonával dokazovania ohľadne výšky vzniknutej škody. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si žiadne trovy neuplatnili. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. V odvolaní uviedol, že sa podaným návrhom domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená vlámaním do garáže a záhradnej chatky, ktoré ohlásil na OO PZ J., kde mu boli z garáže odcudzené motocykel JAWA, náradie a peňažná hotovosť. Dôvodil, že orgány štátu túto vec nevyšetrovali ako trestný čin, ale iba priestupok. Orgány polície nezaistili žiadne stopy, ktoré by mohli viesť k vyšetreniu páchateľa. Zavinenie odporcov videl v tom, že orgány štátu - polície, prokuratúry a inšpekcie Ministerstva vnútra nekonali tak, ako im to ukladá zákon. Neplnili si povinnosti uložené zákonom zo strany orgánov činných v trestnom konaní, nemohol byť zistený páchateľ, a preto si nemohol od neho požadovať náhradu škody. Nesúhlasil so záverom súdu, že v danom prípade nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali za úlohu objasniť „úhyn včelstiev“ a zistiť páchateľa. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu veci. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1), ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza len sugestívne dôkazy, nepodložené názory, ako aj tvrdenia už uvádzaných v pôvodnom návrhu, ktorými sa súd už zaoberal v prvostupňovom konaní. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj odporca 2), ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania nesprávneho úradného postupu ani v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla. Zastával názor, že prvostupňový súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli navrhovateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza: Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 pod písmenami a/ - f/ O.s.p. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa písm. f/, t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. predstavuje mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súdu prvého stupňa nemožno vyčítať nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na daný právny vzťah správne aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V súlade s ustanovením článku 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Ústava SR"), každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené ustanovenie posilňuje ustanovenie čl. 36 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Z citovaných ustanovení je zjavné, že každému sa právnymi predpismi najvyššej právnej sily priznávajú vo vzťahu k orgánom štátnej správy a verejnej správy dve príbuzné, avšak na sebe navzájom nezávislé práva, a to právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie o náhrade škody, ku ktorej vzniku došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu je závislé od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tak, ako platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu nezákonného rozhodnutia, vo všeobecnosti nevymedzuje, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom. Aj napriek tomu je však možné povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Vychádzajúc z už spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou. Navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 1 858,86 eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu orgánov polície pri objasňovaní trestného činu s poukazom na to, že uvedené orgány nepostupovali v súlade so zákonom a v súvislosti s týmto konaním nemohol byť zistený páchateľ, proti ktorému by si mohol ako poškodený uplatňovať náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval nesprávnym úradným postupom orgánov polície odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že jeho návrh je nedôvodný. Z priestupkových spisov Obvodného oddelenia PZ v J. ako aj zo sťažnostného spisu KR PZ v P. bolo preukázané, že orgány polície postupovali v súlade s Trestným poriadkom, neboli nečinné, vo veci neboli zistené prieťahy v konaní a ani iný nezákonný zásah do práv navrhovateľa. V dôsledku uvedeného, keď okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť. Odporcovia 1), 2) boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov konania si neuplatnili, preto podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .