Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107223530 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107223530.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému G. I., bytom N. U. H., R. XXX/XX, o vymoženie 366,46 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. októbra 2011, č.k. 49Er/2937/2007-25, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a na príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že súd poverením č. 5309 044682 zo dňa 14.11.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý vydal ustanovený rozhodca JUDr. Michal Rašla, sp.zn. SR 2825/07 zo dňa 26.04.2007. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2007 a vykonateľnosť dňa 17.05.2007. Súd uznesením č.k. 49Er/2937/2007-10 zo dňa 11.01.2011 exekúciu zastavil. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/196/2011-19 zo dňa 19.05.2011 bolo predmetné uznesenie zrušené s odôvodnením, že v predmetnej veci je potrebné do spisu zaobstarať zmluvu, na základe ktorej bol vyhlásený rozhodcovský rozsudok, inak je zastavenie exekúcie predčasné. Oprávnený podaním zo dňa 27.06.2011 predložil súdu zmluvu o úvere zo dňa 31.05.2006 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VPP“). Zatiaľ, čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Ex. por.), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Ex.), podrobne upravuje Ex. por., ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, preto nemožno vykonať exekúciu. K takémuto záveru je možné dôjsť preskúmaním predmetného exekučného titulu, v ktorom je uvedené ustanovenie - tzv. Rozhodcovská doložka - príslušnej zmluvy oprávneného s povinným, na ktorej základe si rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Toto ustanovenie vyhodnotil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a samotného exekučného titulu, keď rozhodcovská doložka bola v rozhodcovskom rozsudku uvedená ako jeden z mnohých bodov VPP, preto keď je akákoľvek doložka alebo ustanovenie je súčasťou nejakých všeobecných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy najčastejšie formou prílohy, je zrejmé, že sa nejedná o doložku osobitne dohodnutú alebo vyjednanú spotrebiteľom. Spotrebiteľ v tejto situácii nemá možnosť doložku odmietnuť ale štandardizovanú, formulárovú zmluvu prijať ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi rozhodcovským a obyčajným súdom v Slovenskej republike, nakoľko táto voľba je vždy na strane žalujúceho a nie je možné ju následne zmeniť a je len logickým dôsledkom, že žalujúcou stranou v takýchto prípadoch nebýva spotrebiteľ, teda voľba súdu je iba formálne iluzórna. Súd považuje takto dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú aj s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., ktoré ustanovenie súd vykladá eurokonformným výkladom v súlade s cieľmi vyššie uvedenej Smernice. Pretože súd musí rešpektovať medzinárodné zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a rozhodovať v súlade s cieľmi Európskej únie, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného. Taktiež úrok vo výške 96 % ročne - v zmluve nazvaný oprávneným ako "príslušný poplatok" a úrok vo výške 0,25 % denne pri splatnosti celého dlhu sú v rozpore s dobrými mravmi, keď táto sankcia predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne, čo je skoro 10-násobok úroku dovoleného ustanoveniami OZ. Pretože boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd exekúciu zastavil. Pretože boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd exekúciu podľa § 57 ods. 2) Ex. por. zastavil. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke poukazuje na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r.) Obč. zák. Z uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom súdu prvého stupňa o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by pre dodávateľa znamenalo len úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. K tvrdeniam súdu o aplikácií smernice č. 93/13/EHS uvádza, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Nakoľko uvedená smernica bola do právneho systému platného na území SR implementovaná ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. K výške príslušného poplatku oprávnený uvádza, že tento nie je neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské riziko sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o jeho výšku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere povinnému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od oprávneného prevzal. 1/3 príslušného poplatku predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obch. zák. a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou, s tým spojenou. Príslušný poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda povinný musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Podľa názoru oprávneného, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Čo sa týka úroku z omeškania, oprávnený dodáva, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov, nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR, sp.zn. 3Obdo 3/96). Oprávnený ďalej odkazuje na judikát Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 12 Cmo 95/2005, podľa ktorého u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie takýchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil. Poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ex. por.) v platnom znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák. v platnom znení a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležite odôvodnené. Exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie. Neobstojí preto námietka zo strany oprávneného, že v štádiu, keď už bolo vydané poverenie, nie je oprávnený exekučný súd skúmať ďalej exekučný titul. Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. K námietke oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci súd uvádza, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, a to konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Obč.zák. Súd prvého stupňa teda aplikoval správny právny predpis, do ktorého bola smernica implementovaná. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zák. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .