KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín19. 6. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/128/2011 z 19. 6. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2012, sp. zn. 16Cob/128/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3108227705.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/128/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108227705
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3108227705.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova 7, IČO: 17
324 220, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662,
proti žalovanému: I. H., bytom S. Y., o zaplatenie 357,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/70/2009-55 zo dňa 28. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v
r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,56
eur s 14 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 178,78 eur od 08.01.2005 do zaplatenia, zo sumy
178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške vo výške 0,1 % denne zo sumy
178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia a vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; všetko titulom Leasingovej zmluvy č. 35742 zo dňa
22.10.2003 v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu spoločnosti GE
Capital Leasing, a.s. verzia 9/2003. V časti o zaplatenie 14 % ročného úroku z omeškania zo sumy
178,78 eur od 07.01.2005 do 08.01.2005 a zo sumy 178,78 eur od 07.02.2005 do 08.02.2005, žalobu
zamietol s odôvodnením, že žalobca si síce v žalobe uplatnil aj takýto úrok z omeškania, avšak z
dokazovania súd zistil, že žalovaný sa so zaplatením splátky č. 15 v sume 178,78 eur do omeškania
dostal až dňa 08.01.2005 a so zaplatením splátky č. 16 v sume 178,78 eur až dňa 08.02.2005. Ďalej
žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od
08.01.2005 do zaplatenia a vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia
s tým, že účastníci konania si vo VZP v čl. VI. bod 4 dohodli pre prípad neuhradenia splátky v dobe
splatnosti zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý i započatý deň omeškania. Zmluvná
pokuta je tak 73% ročne z dlžnej sumy, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 1.570,43
eur a dlžnú sumu prevyšuje viac ako štvornásobne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Obdo V 93/2004 priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by
viedlo k celkom nedôvodnému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu
a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu dohodnutú účastníkmi preto súd považoval v zmysle § 301 Obch. zák. za neprimerane
vysokú a znížil ju tak, že priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur
od 08.02.2005 do zaplatenia a 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia. Zmluvná
pokuta takto zníženým spôsobom určenia zmluvnej pokuty do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa
zodpovedá výške zabezpečovanej pohľadávky a prípadnej náhrade škody. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom
na to, že obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech.



Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a žiadal ho
zmeniť tak, že odvolací súd mu okrem iného prizná aj trovy právneho zastúpenia. Poukázal na § 142
ods. 3 O.s.p. a namietal, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky na aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia. Súd v rozsudku čiastočne zamietol nárok na zmluvnú pokutu, čo malo vplyv na celkovú
výšku posudzovaného úspechu a neúspechu. Znamená to, že rozhodnutie o výške plnenia jednoznačne
záviselo od úvahy súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vo výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade sa svojím návrhom na začatie
konania žalobca domáhal zaplatenia sumy 357,56 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,2 % denne zo
sumy 178,78 eur odo dňa 08.01.2005 a zo sumy 178,78 eur odo dňa 08.02.2005 do zaplatenia, úrokov
z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 178,78 eur odo dňa 07.01.2005 a zo sumy 178,78 eur
odo dňa 07.02.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradených leasingových splátok z
Leasingovej zmluvy č. 35742, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.10.2003.

Vo veci bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom tak, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 357,56 eur s 14 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 178,78 eur od 08.01.2005 do
zaplatenia, zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške vo výške 0,1
% denne zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia a vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78
eur od 08.02.2005 do zaplatenia, do 3 dní. V časti o zaplatenie 14 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 178,78 eur od 07.01.2005 do 08.01.2005 a zo sumy 178,78 eur od 07.02.2005 do 08.02.2005,
ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od 08.01.2005
do zaplatenia a vo výške 0,1 % denne zo sumy 178,78 eur od 08.02.2005 do zaplatenia bola žaloba
zamietnutá. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že obaja účastníci mali
v konaní čiastočný úspech.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania:
účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Predpokladmi aplikácie
toho zákonného ustanovenia sú: plný úspech vo veci a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Čiastočný úspech vo veci zakladá podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na
pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Čiastočný úspech sa pritom skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu
právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť, alebo sa použila
pri rozhodovaní vo veci samej. Neúspech len v pomerne nepatrnej časti veci v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.
taktiež zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Pomerne nepatrná časť sa pritom môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá
podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Nárok na celú



náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 143 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá podľa § 142 ods. 2 O.s.p. na náhradu trov konania právo. Z obsahu
spisu je nesporné, že žalobca bol úspešný čo do žalovanej istiny, časti uplatnenej zmluvnej pokuty a
časti príslušenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd v rozsudku moderoval žalobcom
uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku predstavovala zhruba 4-násobok istiny
na polovicu a taktiež zamietol aj časť žalobcom uplatneného úroku z omeškania, bolo správne jeho
konštatovanie, že obaja účastníci mali v konaní len čiastočný úspech, každý približne v jednej polovici,
a bolo namieste vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že na vec bolo potrebné aplikovať § 143 ods. 3 O.s.p., pretože
výška plnenia závisela od úvahy súdu, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná.
Závislosť plnenia na úvahe súdu v zmysle § 143 ods. 3 O.s.p. sa zakladá buď na predpisoch hmotného
práva (napr. § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. pri výške náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v
sporoch o ochranu osobnosti), alebo na § 136 O.s.p. (ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými
ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec) a týka sa len skutkových poznatkov o výške plnenia.
V danej veci však výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty bola známa zo samotnej leasingovej
zmluvy uzavretej účastníkmi, pričom zhodnotenie jej neprimeranosti a následne zníženie zmluvnej
pokuty súdom nepredstavuje zhodnotenie skutkovej otázky o výške plnenia, ale riešenie právnej otázky.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 36Cb/70/2009

    potvrdené