Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109011691 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3109011691.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému E. G. a obžalovanému J. J., stíhaných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2012, o odvolaní obžalovaného E. G. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 02. novembra 2011, sp.zn. 1T/155/2009 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného E. G. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný E. G. uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. a obžalovaný J. J. zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa cudzej veci prišli dňa 22.05.2008 v čase okolo 13.00 hod. na osobnom motorovom vozidle zn. VW J., U.XXX AF, ktoré viedol obv. J. J. do Trenčína na ul. Jesenského, kde obv. E. G. v čase o 14.05 hod. z vozidla vystúpil a na križovatke ul. Jesenského a ul. Dolný Šianec napadol pracovníčku Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Trenčín poškodenú H. L., prenášajúcu v kabelke finančnú hotovosť pokladne Sociálnej poisťovne do banky tak, že k nej zozadu pristúpil a do očí jej nastriekal nezistenú dráždivú prchavú látku, následkom ktorej poškodená H. L. stratila orientáciu, následne jej E. G. násilím strhol z ramena kabelku s finančnou hotovosťou vo výške 1.153,93 Eur z pokladne Sociálnej poisťovne, vlastnú finančnú hotovosť v peňaženke vo výške 34,85 eur, mobilný telefón zn. Nokia 6020, 1 ks kreditnú kartu Maestro banky VÚB, 1 ks kartu na MHD, osobné doklady a iné osobné veci celkom v hodnote 345,25 Eur, následne z miesta utekal kričiac na obv. J. J., aby sa s vozidlom pohol, ako dobehol k vozidlu obv. J. J., naskočil do neho a z miesta na vozidle rýchlou jazdou spolu utiekli, poškodenej spôsobili škodu na majetku v celkovej výške 378,44 Eur a Sociálnej poisťovni, a.s., pobočke Trenčín, ul. Jilemnického 3760, Trenčín vo výške 1.153,93 Eur. Obžalovaný E. G. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. v spojení s § 38 ods. 3, v spojení s § 36 písm. j/ Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovaný E. G. na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. boli obžalovaní E. G. a J. J. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava škodu vo výške 1.153,93 Eur a 468,37 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. X. XXXX/X odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný E. G., ktoré zahlásil do zápisnice o hlavom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku proti výroku o vine a treste a následne písomne odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodov odvolania obžalovaný E. G. poukázal na nezákonnosť vykonania dôkazov, najmä výpoveď spoluobžalovaného J. v prípravnom konaní, ako aj na dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, ako boli výpisy z telefónnych hovorov, negatívne znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu, nezákonnosť úradných záznamov realizovaných políciou a keďže nebolo preukázané, že sa dopustil predmetného skutku, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod obžaloby oslobodený. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného E. G., navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Obhajca obžalovaného Mgr. Viliam Parák zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného Jána G. spod obžaloby oslobodiť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie E. G. nie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tak aj súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr.por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, vypočul obžalovaného E. G. a obžalovaného J. J., vypočul poškodenú H. L., E.. A. E., svedkov K. F., H.. H. O., Bc. X. G., svedkyňu F. J. a B. G. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.zák. Odvolací súd, teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a obžalovanému potom, čo podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. v spojení s § 38 ods. 3, v spojení s § 36 písm. j/ Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, a to na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovaný E. G. na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ súdne trestaný nebol. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je zákonný a nebol dôvod na jeho zmenu. Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného E. G. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.