Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109216103 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3109216103.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa C. L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F. E. - O. XX, zastúpeného D., E., so sídlom F. F., M. XXX, B.: XX XXX XXX, proti odporkyni B.. G. V., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom O. XXX, o zaplatenie 2.518 Eur a prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. novembra 2010, č.k. 15C/72/2010-170, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť, aby zaplatila navrhovateľovi 2.518 Eur, spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 20.12.2008 do zaplatenia a nahradila trovy konania v sume 496,47 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľ ako predávajúci odpredal kupujúcemu E. Y. K.. kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel na tam označených nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 75.867,- Sk, t.j. 2.518 Eur, ktorá kúpna cena bola aj zaplatená na dohodnutý účet D. E. D. O. dňa 19.12.2008. Pri uvedenom právnom úkone bol navrhovateľ v súlade s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka zastúpený odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorá v mene navrhovateľa konala na základe písomnej plnej moci. Vyslovil názor, že takéto zastúpenie na základe uvedenej plnej moci vzniká podľa § 23 Občianskeho zákonníka na základe dohody o plnomocenstve, ktorú nemožno hodnotiť inak ako príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ktorou sa splnomocniteľ, príkazník (v danom prípade odporkyňa) zaväzuje pre príkazcu, splnomocniteľa (v danom prípade navrhovateľa) obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť (v danom prípade uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa ako príkazcu a splnomocniteľa). Vzájomné práva a povinnosti splnomocniteľa, príkazníka a splnomocnenca, príkazcu zo zastúpenia sa potom spravujú obsahom tejto príkaznej zmluvy a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré tento typ zmluvy upravujú. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka potom platí, že odporkyňa ako splnomocnenkyňa, musí na navrhovateľa ako splnomocnenca, príkazníka previesť všetok úžitok z vykonaného príkazu, teda z uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom takýmto úžitkom je nepochybne kúpna cena, ktorá bola podľa zmluvy zaplatená. Odporkyňa má teda zákonnú povinnosť vydať navrhovateľovi kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená na základe kúpnej zmluvy, pri ktorej navrhovateľa ako splnomocnenec zastupovala. Na uvedenom závere nič nemení ani obrana odporkyne, ktorá tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu, že o nevyplatení kúpnej ceny navrhovateľovi rozhodlo D. E., prípadne, že účastníkmi kúpnej zmluvy neboli ďalšie dotknuté osoby, ktoré sa budú svojich práv domáhať súdnou cestou. Povinnosť odporkyne vydať navrhovateľovi úžitok z príkazu, teda kúpnu cenu zaplatenú podľa kúpnej zmluvy, je povinnosť vyplývajúca z dvojstranného záväzkového vzťahu založeného príkaznou zmluvou. Na takejto povinnosti nič nemôže zmeniť rozhodnutie, vôľa tretej osoby, teda ani pozemkového spoločenstva. Pre splnenie tejto povinnosti potom nemá význam ani to, či navrhovateľ bol skutočne vlastníkom prevádzaných nehnuteľností alebo nie, prípadne, či ich spoluvlastníkmi boli aj ďalšie osoby, ktoré neboli účastníkmi zmluvy. Ak by takéto tvrdenia boli aj pravdivé, majú svoj právny význam len vo vzťahu z kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako predávajúcim a E. Y., K.. ako kupujúcim. Prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy by pre navrhovateľa zakladala povinnosť vrátiť kúpnu cenu kupujúcemu ako bezdôvodné obohatenie, ale neoprávňuje odporkyňu ako splnomocnenú zástupkyňu navrhovateľa nevydať už zaplatenú kúpnu cenu navrhovateľovi. V tomto zmysle sú potom listiny ako žiadosť D. E. O. o vytvorenie poľovného revíru zo dňa 10.09.1999, rozhodnutie Okresného úradu v F. č.j. XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 30.12.2003 o zamietnutí tejto žiadosti, zápisnica o predbežnom vyšetrení sp.zn. N. v dedičskej veci právneho predchodcu navrhovateľa O. H. zo dňa 23.01.1979, ktoré majú preukazovať, že navrhovateľ nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou právne bezvýznamné. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie, prípadne zmenu a zamietnutie návrhu na začatie konania. V odvolaní vyslovila názor, že právne názory, ku ktorým okresný súd dospel a na základe ktorých odôvodnil napadnutý rozsudok, nenachádzajú žiadnu oporu v ustanoveniach § 31 ods. 1, § 23 a § 724 a § 727 Občianskeho zákonníka. Pri aplikovaní uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad, je potrebné vychádzať z presného a nezvratného preukázania existencie jednej z najvýznamnejších právnych skutočností pre rozhodnutie vo veci samej, ktorá je definovaná v ust. § 34 Občianskeho zákonníka a tou je právny úkon, s ktorým objektívne právo spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže však navrhovateľ nepreukázal existenciu takéhoto právneho úkonu a preto nemožno ani len uvažovať o následkoch takéhoto právneho úkonu, akými sú podľa ustanovenia § 22 až § 24 Občianskeho zákonníka dohoda o plnomocenstve alebo podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkazná zmluva a o dvojstranné právne úkony, na základe ktorých sú upravené vnútorné vzťahy medzi účastníkmi. Aj podľa komentára k § 22 až § 24 Občianskeho zákonníka plná moc, resp. plnomocenstvo podľa § 31 je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa, v danom prípade navrhovateľa, ktorý označil odporkyňu ako svojho zástupcu vo veci uzatvorenia kúpnej zmluvy na časť nehnuteľnosti parcela XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. O.. V podielovom spoluvlastníctve okrem navrhovateľa všetkých členov D. E. D. O. teda podľa ust. § 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka sa tak vo veci predaja, ako aj vo veci vyplatenia podielov z kúpnej ceny za predaj časti predmetnej parcely jedná o dôležitú zmenu spoločnej veci a preto v oboch prípadoch o predaji, ako aj pozastavení vyplácania podielov z kúpnej ceny rozhodla väčšina podielových spoluvlastníkov. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítala, že napriek jednoznačne preukázanému skutkovému stavu opomenul vziať do úvahy aj skutočnosť, že návrh na začatie konania má príčinnú súvislosť s dôležitou zmenou spoločnej veci, keďže predmetom kúpnej zmluvy, ktorú ako splnomocnený zástupca navrhovateľa uzatvorila s kupujúcim E. Y., K. R. bola časť nehnuteľnosti a to parcela č. XXX/XXX v rozhodnom období zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. O. tvoriaca spoločnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva podielnikov O. bez právnej subjektivity, ktorého je predsedom, s tým, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa a všetci členovia spoločenstva vo veci pozastavenia vyplácania podielov z kúpnej ceny za predaj časti uvedenej parcely sa musia podriadiť uzneseniu valného zhromaždenia, schválenými väčšinou spoluvlastníkov nehnuteľností, tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť vo vlastníctve členov tohto spoločenstva. S prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka mal okresný súd v konaní za preukázané, že navrhovateľ v konaní jednak nepreukázal pasívnu legitimáciu odporcu a jednak ani odôvodnenosť uplatneného nároku zvlášť, ak doteraz nevyužil možnosť, ktorú mu umožňuje ust. § 139 v odseku 3, keď doteraz toto tak pre navrhovateľa, ako aj odporkyňu dáva záväzné rozhodnutie prijaté väčšinou hlasov spoluvlastníkov formou uznesenia Valného zhromaždenia nenapadol na súde a nežiadal, aby vo veci tohto rozhodnutia definitívne rozhodol súd. Uznesením Valného zhromaždenia D. E. D. O. nedošlo k zastaveniu vyplácania podielov z kúpnej ceny spoluvlastníkov predmetu kúpnej zmluvy podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu, ale len k dočasnému pozastaveniu vyplácania týchto podielov z kúpnej ceny, pričom toto uznesenie Valné zhromaždenie prijalo len výlučne z dôvodov uvedených v § 3 ods. 2 a § 415 Občianskeho zákonníka. Predmetné uznesenie za podmienky, že navrhovateľ by bol preukázal nadobudnutie vlastníckych práv k jeho spoluvlastníckemu podielu na predmete kúpnej zmluvy z titulu vydržania po jeho údajnom právnom predchodcovi O. H., by toto uznesenie umožňovalo vyplatenie jeho podielu z kúpnej ceny bez toho, aby sa musel vyplatenia tohto podielu domáhať podaním návrhu na súd. Návrh navrhovateľa tak považovala za účelový a zdôraznila absolútnu neplatnosť Notárskej zápisnice zo dňa 09.10.1996, ako aj rozhodnutie vo veci A., kat. úz. O. a v príčinnej súvislosti s tým aj údajov katastra zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. O., keďže ako bývalý starosta obce O. a v súvislosti s tým aj predseda komisie A. si bol navrhovateľ vedomý toho, že práve on zavinil to, že tieto právne akty vykazujú všetky zákonné znaky absolútne neplatných právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj toho, že v tomto prípade bol okresný súd na túto absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov povinný prihliadať aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Vyslovila názor, že absolútne neplatný právny úkon nepôsobí žiadne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, pričom dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov spočívajú v ich rozpore so zákonom, obchádzaní zákonov a dobrých mravov, zvlášť ak sa v rozhodnom období jednalo zo strany navrhovateľa o starostu obce. Navrhovateľ vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že medzi účastníkmi bola v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka uzavretá príkazná zmluva a preto je žalovaná povinná vydať žalobcovi úžitok z vykonaného príkazu. Poukázal na nespornosť faktu, že navrhovateľ splnomocnil odporkyňu ako fyzickú osobu na odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu parcely č. XXX/XXX a na vyplatenie kúpnej ceny kupujúcim odporkyni. Táto odmieta vyplatiť uvedené prostriedky z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na uvedených nehnuteľnostiach, avšak spoluvlastnícke právo navrhovateľa vyplýva z notárskej zápisnice podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a navrhovateľ je na liste vlastníctva zapísaný ako oprávnený držiteľ a toto právo mu nebolo nikým popreté, v dôsledku čoho odporkyňa nemá žiadne právo popierať vlastnícke právo navrhovateľa. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvádzanými v citovanom zákonnom ustanovení pod písmenami a/ - f/. Odporkyňa vo svojom odvolaní výslovne necituje ani jeden z tam uvádzaných dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa poukazoval na zistený skutkový stav, týkajúci sa predpokladov aplikácie ustanovenia § 23 a § 31 Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa zastúpenia, ako aj ustanovenia § 724 a nasl. o príkaznej zmluve. Písomným splnomocnením zo dňa 15.12.2007 navrhovateľ výslovne splnomocnil odporkyňu na vykonanie právnych úkonov a zastupovanie v súlade so stanovami D. E. D. O. a uzneseniami Valného zhromaždenia D. O. v jeho mene vo veci uzatvárania a podpisu nájomných a kúpnych zmlúv fyzickými a právnickými osobami k pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve podielnikov D. O., ako aj ďalším úkonom a zastupovaním v konaniach pred orgánmi štátnej správy a súdmi Slovenskej republiky. Na základe tohto plnomocenstva odporkyňa podpísala v mene navrhovateľa kúpnu zmluvu uzavretú medzi 60-timi fyzickými osobami ako predávajúcimi a kupujúcim E. Y., tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prílohou kúpnej zmluvy bol výpočet kúpnej ceny pre jednotlivých podielnikov. Tieto listinné dôkazy tak dávajú jednoznačný podklad pre záver o tom, že navrhovateľ odpredal kupujúcemu a to E. Y., K. svoj podiel v pozemkoch za celkovú kúpnu cenu 75.867,- Sk, t.j. 2.518 Eur a že kúpnu zmluvu o odpredaji týchto podielov za uvedenú kúpnu cenu v mene navrhovateľa podpísala odporkyňa na základe plnomocenstva zo dňa 15.12.2007. Vyplynulo jednoznačne zo zisteného skutkového stavu a žiadnym spôsobom to nespochybňuje ani odporkyňa v odvolacom konaní, že navrhovateľovi táto kúpna cena nebola ani len čiastočne vyplatená. Na takto zistený skutkový stav potom súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa plnomocenstva, ako aj príkaznej zmluvy a správne nepovažoval za opodstatnenú obranu odporkyne o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že je skutočne spoluvlastníkom tej časti pozemku, ktorú odpredal kupujúcemu E. Y., K. Vyslovil správny právny názor o tom, že skutočnosti uvádzané odporkyňou o tom, že navrhovateľ nebol spoluvlastníkom predávaných nehnuteľností, majú právny význam len v otázke platnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu kupujúci a predávajúci. Zároveň je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že bola to práve odporkyňa, ktorá na základe plnomocenstva uzavrela kúpnu zmluvu aj v mene navrhovateľa, pričom jej ako predsedníčke spoločenstva mali byť známe právne vzťahy, týkajúce sa predávaných nehnuteľností. Odvolací súd nezistil dôvod ani pre aplikáciu ust. § 139 Občianskeho zákonníka, keď postup podľa odsekov 2, 3 citovaného zákonného ustanovenia by mal svoje opodstatnenie len predtým, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji predmetnej veci. V konaní totiž nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by niektorý zo spoluvlastníkov nesúhlasil s predajom predmetných pozemkov, keď zhodne všetci osobne alebo prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu. Za situácie, keď spoluvlastníci uzavreli kúpnu zmluvu, v ktorej bol výslovne stanovený ich podiel, ako aj výška kúpnej ceny, pripadajúca na podiely jednotlivých spoluvlastníkov, následný, dodatočný nesúhlas orgánov D. E. D. O. je právne bezvýznamný. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak tieto trovy si neuplatnil spôsobom upraveným v ust. § 151 O.s.p. a preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .