Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/172/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109216965 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3109216965.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha v právnej veci žalobcu: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768 proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť, Zlatovská cesta 29, Trenčín, IČO: 36 323 977, zast. A.. Z. E., advokátom, N. R. XXX/XX, T., o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/174/2009-181 zo dňa 3. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým sa určila neplatnosť uznesenia č. X/XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 30.06.2009, v časti uvedenej pod písmenami b/, c/ (notárska zápisnica N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/ XXXX vyhotovená notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11), a to v znení: "Riadne valné zhromaždenie: b/ schvaľuje pre potrebu vykrytia nedostatku finančných prostriedkov (cash flow) spoločnosti odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonmi vo verejnom záujme, a to minimálne za cenu stanovenú znaleckým posudkom, c/ ukladá predstavenstvu spoločnosti predložiť podmienky predaja vrátane návrhov zmlúv o predaji na schválenie dozornej rady spoločnosti." a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného tak, že určil neplatnosť uznesenia č. X/XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 30.06.2009, v časti uvedenej pod písmenami b/, c/ (notárska zápisnica N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX vyhotovená notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11) v znení "Riadne valné zhromaždenie: b/ schvaľuje pre potrebu vykrytia nedostatku finančných prostriedkov (cash flow) spoločnosti odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonmi vo verejnom záujme, a to minimálne za cenu stanovenú znaleckým posudkom, c/ ukladá predstavenstvu spoločnosti predložiť podmienky predaja vrátane návrhov zmlúv o predaji na schválenie dozornej rady spoločnosti.". V časti o určenie, že uznesenie č. X/ XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 30.06.2009, uvedené pod písmenom a/ (notárska zápisnica N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX vyhotovená notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11) v znení: "Riadne valné zhromaždenie: a/ berie na vedomie informácie o rizikách vývoja finančnej stability spoločnosti z dôvodu nedostatku zdrojov ŽSK a miest na úhradu preukázanej straty zmluvne dohodnutých výkonov vo verejnom záujme na rok 2009 z dôvodov finančnej a hospodárskej krízy a zníženého výberu dane z príjmu fyzických osôb" je neplatné, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dokazovaním vykonaným výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, oboznámením sa so žalobou, výpismi účastníkov konania z obchodného registra, notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX spísanou dňa 30.06.2009 notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11, úplným znením stanov žalovaného účinných ku dňu 30.6.2009, písomnými vyjadreniami žalovaného zo dňa 4.3.2010, 14.5.2010, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 10.5.2010, 23.6.2010, 10.5.2011, účtovnou súvahou k 31.12.2008, písomným stanoviskom Daňového riaditeľstva SR zo dňa 13.5.2010, materiálom P.. G. N., podpredsedu predstavenstva pre riadne valné zhromaždenie dňa 30.6.2009 mal za preukázané, že žalobca je akcionárom žalovaného vlastniacim 138 249 kusov akcií, čo predstavuje 41,54 % podiel na základnom imanií žalovaného. Druhým akcionárom žalovaného je Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť so sídlom U. XX,Žilina, IČO: 36 383 511 vlastniacia 194 533 ks akcií, čo predstavuje 58,46 % podiel na základnom imanií žalovaného. Dňa 30.06.2009 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného v jeho sídle, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX spísanou notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11. Toto valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. X/XX v znení: "Riadne valné zhromaždenie: a) berie na vedomie informáciu o rizikách vývoja finančnej stability spoločnosti z dôvodu nedostatku zdrojov TSK a Mesta Trenčín na úhradu preukázanej straty zmluvne dohodnutých výkonov vo verejnom záujme na rok 2009 z dôvodov finančnej a hospodárskej krízy a zníženého výberu dane z príjmu fyzických osôb. b) schvaľuje pre potrebu vykrytia nedostatku finančných prostriedkov (cash flow) spoločnosti odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonmi vo verejnom záujme, a to minimálne za cenu stanovenú znaleckým posudkom c) ukladá predstavenstvu spoločnosti predložiť podmienky predaja, vrátane návrhov zmlúv o predaji, na schválenie dozornej rade spoločnosti." Proti tomuto uzneseniu podal zástupca žalobcu, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení, konanom dňa 30.6.2009, protest do zápisnice z valného zhromaždenia s odôvodnením, že v uznesení nie je špecifikovaný predmet predaja, t.j. konkrétne aktíva (vec, právo, iná majetková hodnota), ktoré má spoločnosť odpredať, hoci podľa čl. XX ods. 1 písm. e) stanov spoločnosti valné zhromaždenie udeľuje predchádzajúci súhlas na prevody vlastníctva k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľností a podľa čl. XX ods. 1 písm. f) stanov spoločnosti valné zhromaždenie udeľuje predchádzajúci súhlas na prevody vlastníctva k hnuteľnému majetku nad 300 000,- Sk účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade, čo znamená, že predmet predaja musí byť konkretizovaný jednotlivo a musí byť ohodnotený. Napadnuté uznesenie je však v rozpore s týmto ustanovením stanov. Ďalším dôvodom uvedeným v proteste bolo, že prijatím uznesenia ide o zneužívanie väčšiny akcionárskych práv v zmysle § 176b, resp. § 56a Obch. zák. Uznesenie je nevýhodné pre oboch akcionárov, pretože za minimálnu cenu predaja považuje cenu podľa znaleckého posudku, ktorá však neodzrkadľuje skutočnú trhovú cenu. Trhovou cenou je tá, za ktorú sa obvykle podobný majetok predáva v mieste sídla spoločnosti v čase uskutočnenia predaja. Tým, že väčšinový akcionár odsúhlasil ako minimálnu cenu určenú znaleckým posudkom namiesto schválenia transparentného procesu, ktorý bude viesť k predaju majetku za skutočnú trhovú cenu, zneužil svoju väčšinu akcionárskych práv, pretože predajom za minimálnu cenu určenú znaleckým posudkom, ktorá však môže byť len cenou východiskovou, môže dôjsť k poškodeniu spoločnosti a akcionárov. Súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia vychádzal z čl. X bod 3 písm. e) stanov žalovaného, podľa ktorého článku rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vyžaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov. V ostatných záležitostiach rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou prítomných hlasov, pokiaľ zákon na určité rozhodnutie, ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyžaduje vyšší počet hlasov. Ďalej vychádzal z článku XX bod 1 písm. e), f) stanov žalovaného, podľa ktorého predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia sa vyžaduje na prevody vlastníctva k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľností a tiež sa vyžaduje predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia na prevody vlastníctva k hnuteľnému majetku nad 300 000,- Sk účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade s tým, že všetky prevody hnuteľného majetku nad 100 000,- Sk účtovnej hodnoty v jednotlivom prípade podliehajú kontrole dozornou radou z hľadiska opodstatnenosti a efektívnosti prevodu. S poukazom na citované články stanov žalovaného a na ust. § 183, § 131 ods. 1, 2, § 56a ods. 1 a § 176 ods. 1 Obch. zák., ako aj na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák. dospel k záveru, že uznesenie X/XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.06.2009, ktorého priebeh je osvedčený v notárskej zápisnici N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX, vyhotovenej notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou, je v časti uvedenej pod písmenami b), c) neplatné. Konštatoval, že uznesenie valného zhromaždenia ako právny akt musí mať zákonom stanovené náležitosti právneho úkonu, týkajúce sa vôle a jej prejavu, a že pokiaľ valné zhromaždenie žalovaného dňa 30.6.2009 schválilo "odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonmi vo verejnom záujme", obsah takto formulovaného rozhodnutia valného zhromaždenia je nejasný, nakoľko z neho nemožno nepochybne vyvodiť, predaj ktorého majetku žalovaného bol týmto rozhodnutím schválený. Taktiež nemožno určiť minimálnu cenu, za ktorú má byť majetok predaný, nakoľko z predmetného rozhodnutia valného zhromaždenia nie je zrejmé aká cena a ku ktorému dňu má byť znaleckým posudkom určená. Prejav vôle akcionára K. investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť, ktorého dôsledkom je rozhodnutie valného zhromaždenia č. X/XX pod písmenom b), je teda neurčitý. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je uznesenie valného zhromaždenia č. X/XX pod písm. b) v rozpore so zákonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.), na základe čoho je v zmysle § 131 ods. 1 Obch. zák. neplatné. Zdôraznil, že žalovaný v rámci podnikateľskej činnosti vykonáva autobusovú dopravu, ktorej zabezpečenie je vo verejnom záujme, v dôsledku čoho nie je možné len na základe kritéria "nesúvisí s výkonmi vo verejnom záujme" jednoznačne určiť majetok, ktorý "s výkonmi vo verejnom záujme nesúvisí", keďže podnikateľská činnosť žalovaného, napriek jej rôznorodosti, je vzájomne prepojená. Ďalej konštatoval, že predmetné uznesenie valného zhromaždenia č. X/XX pod písm. b) je taktiež v rozpore s čl. XX písm. f) stanov žalovaného, z ktorého článku vyplýva, že valné zhromaždenie udeľuje predchádzajúci súhlas s predajom konkrétne (jednotlivo) určeného hnuteľného majetku, čo je zrejmé z toho, že tento článok stanov určuje výšku hodnoty majetku "v jednotlivom prípade". V danom prípade však nebol konkrétne určený hnuteľný majetok, ktorého predaj bol valným zhromaždením schválený. Tento rozpor je tiež dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. X/XX pod písm. b). Konštatoval, že v dôsledku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. X/XX v časti pod písmenom b) je neplatné uvedené uznesenie i v časti uvedenej pod písmenom c) v znení "riadne valné zhromaždenie ukladá predstavenstvu spoločnosti predložiť podmienky predaja, vrátane návrhov zmlúv o predaji na schválenie Dozornej rady spoločnosti", nakoľko nakladanie s majetkom žalovaného je obmedzené stanovami žalovaného, pričom predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia v zmysle čl. XX bodu 1 písm. f) stanov nebol platne udelený. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. X/XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.06.2009 aj v časti uvedenej pod písm. a), a to v znení" Riadne valné zhromaždenie berie na vedomie informácie o rizikách vývoja finančnej stability spoločnosti z dôvodu nedostatku zdrojov ŽSK a miest na úhradu preukázanej straty zmluvne dohodnutých výkonov vo verejnom záujme na rok 2009 z dôvodov finančnej a hospodárskej krízy a zníženého výberu dane z príjmu fyzických osôb", v tejto časti súd prvého stupňa nevzhliadol žiadne dôvody pre určenie neplatnosti predmetného uznesenia, keďže žalobca ani v proteste podanom do zápisnice z valného zhromaždenia, a ani v konaní pred súdom neuviedol, resp. nepreukázal dôvody neplatnosti. Ďalej uviedol, že porušenie pravidla lojality medzi akcionármi v zmysle § 176b ods. 1 a § 56a ods. 1, 2 Obch. zák. uznesením valného zhromaždenia žalovaného č. X/XX zo dňa 30.6.2009 preukázané nebolo, nakoľko z textu predmetného uznesenia nie je možné jednoznačne určiť schválenú minimálnu cenu, za ktorú by mal byť majetok predaný a aj s poukazom na to, že uvedené uznesenie je neplatné v zmysle § 131 ods. 1 Obch. zák. pre jeho rozpor so zákonom i stanovami spoločnosti. Taktiež pokiaľ žalovaný v konaní namietal neplatnosť čl. XX bod 1 písm. f) stanov žalovaného z dôvodu neurčitosti pojmu "účtovná hodnota", prvostupňový súd uviedol, že výklad tohto pojmu medzi účastníkmi konania, ani medzi akcionármi žalovaného nie je sporný, čoho dôkazom je zápisnica z predmetného valného zhromaždenia i "Materiál pre riadne valné zhromaždenie", z ktorých je zrejmé, že účastníci konania vedia ako vykladať tento pojem, lebo až do písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.5.2010 nebola vznesená námietka neurčitosti tohto pojmu a nevyplynula ani z uvedených listinných dôkazov. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže obaja účastníci mali vo veci len čiastočný úspech, náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola určená neplatnosť uznesenia č. X/XX riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.06.2009, v časti uvedenej pod písmenami b/, c/ (notárska zápisnica N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX vyhotovená notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11) je neplatné, a to v znení: "Riadne valné zhromaždenie: b/ schvaľuje pre potrebu vykrytia nedostatku finančných prostriedkov (cash flow) spoločnosti odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonmi vo verejnom záujme, a to minimálne za cenu stanovenú znaleckým posudkom, c/ ukladá predstavenstvu spoločnosti predložiť podmienky predaja vrátane návrhov zmlúv o predaji na schválenie dozornej rady spoločnosti", podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Ďalej žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu trovy konania. Uviedol, že súd prvého stupňa, hoci správne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pod písm. b) a c) z dôvodu jeho nejasnosti a neurčitosti. Bol názoru, že predmetné uznesenie v časti, v ktorej bola určená jeho neplatnosť, je dostatočne určité a je z neho možné nepochybne určiť, aký majetok a za akú cenu sa má predať. Poukázal na to, že pojem „majetok, ktorý nesúvisí s výkonmi vo verejnom záujme“ je známy obom sporovým stranám, lebo tento je priamo zakotvený v stanovách žalovaného a to v čl. XX ods. 1 písm. k), pričom autorom stanov je žalobca. Žalobca po celý čas od založenia spoločnosti od roku 2002 tento pojem pozná, riadi sa ním pri výkone akcionárskych práv a až do prijatia sporného uznesenia valného zhromaždenia nemal s jeho výkladom ani s jeho použitím žiadny problém. Žalobca sa ako zakladateľ a autor stanov nemôže dovolávať neplatnosti tohto pojmu ak ho sám vytvoril, lebo by to bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ak tento pojem nebol zrejmý súdu prvého stupňa, mohol pri posudzovaní charakteru majetku žalovaného skúmať konkrétne zmluvy uzavreté medzi žalovaným a jeho objednávateľom alebo sa mohol oboznámiť s ustanoveniami zákona o cestnej doprave súvisiacimi s podnikaním v cestnej doprave a úpravou zmluvy o službách. Poukázal na znenia ustanovení § 2, § 3 a § 7 zák.č. 168/1996 Z.z. o cestnej preprave a zdôraznil, že súd prvého stupňa vyvodil nesprávny právny záver spočívajúci v predpokladaní vlastníctva a neoddeliteľnosti majetku ako nutnosti vykonávania prepravy vo verejnom záujme. Poukázal na skutočnosť, že cestný zákon stanovuje len podmienky finančnej spoľahlivosti a preukázanie vlastníctva alebo prenájmu technickej základne na zamýšľanú prevádzku, ktoré podmienky on, žalovaný spĺňa. S poukazom na tieto skutočnosti je právny záver prvostupňového súdu o neurčitosti a neplatnosti valného zhromaždenia v časti vyslovenej súdom prvého stupňa nesprávny. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. K argumentácii žalovaného v odvolaní uviedol, že z povahy a účelu zákona o cestnej doprave nepochybne vyplýva povinnosť dopravcu zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a iných súvisiacich činností také podmienky, aby dopravné a iné súvisiace činnosti mohol riadne plniť. Vychádzajúc z dikcie a účelu zákona o cestnej doprave je potrebné okruh majetku potrebného na zabezpečenie riadneho fungovania výkonov vo verejnom záujme chápať a vykladať čo najširšie. Okruh hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného - dopravcu je preto pre zabezpečenie riadneho poskytovania výkonov vo verejnom záujme vykladať extenzívne. Okruh majetku žalovaného teda nemožno zúžiť len na základe toho, že majetok v súčasnosti na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme neslúži. Zdôraznil, že vyňatie určitého majetku z takého okruhu konštatovaním o momentálnej jeho nepotrebnosti nemožno pripustiť. Naviac vyňatie určitého majetku z tohto okruhu za situácie, keď s tým druhý akcionár nesúhlasí, je potrebné považovať za konanie v rozpore s § 156b ods. 1 Obch. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa jeho názoru potrebné za majetok, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme tak, ako je označený v článku X stanov a na nakladanie s ktorým sa v zmysle stanov vyžaduje súhlas 2/3 väčšiny hlasov akcionárov prítomných na valnom zhromaždení, potrebné považovať všetok majetok žalovaného, ktorý slúži alebo vzhľadom na svoju povahu a účel by aj potencionálne mohol slúžiť na plnenie povinností prepravcu v zmysle zákona o cestne preprave. Dopravca totiž musí brať zreteľ predovšetkým na zabezpečenie riadneho poskytovania výkonov vo verejnom záujme, bez ohľadu na momentálnu situáciu v akej sa dopravca v čase rozhodovania o naložení s týmto majetkom nachádza, resp. bez ohľadu na to, na aký účel sa tento majetok v čase rozhodovania o spôsobe naloženia s ním využíva. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o neplatnosti uznesenia riadneho valného zhromaždenia žalovaného č. X/XX pod písm. b), c), konaného dňa 30.06.2009, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX vyhotovenou notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou so sídlom v Trenčíne, Palackého 91/11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že pojem „odpredaj majetku spoločnosti - aktív, ktoré nesúvisia s výkonom vo verejnom záujme“ je nejasný, lebo z neho bez pochýb nemožno vyvodiť, predaj akého majetku žalovaného (v akej hodnote a akého charakteru z hľadiska toho, či skutočne súvisí alebo nesúvisí s výkonmi vo verejnom záujme) a za akú minimálnu cenu bol týmto rozhodnutím schválený. Článok XX písm. f) stanov žalovaného totiž nepochybne určuje, že valné zhromaždenie udeľuje predchádzajúci súhlas s predajom konkrétne (jednotlivo) určeného hnuteľného majetku, čo vyplýva aj z toho, že v citovanom článku stanov sa stanovuje výška hodnoty majetku v jednotlivom prípade. Žalobou napadnutým uznesením valného zhromaždenia však nebol schválený predaj konkrétne určeného hnuteľného majetku, v dôsledku čoho je uznesenie valného zhromaždenia žalovaného č. 4/09 v časti pod písm. b) a c) neplatné pre rozpor so stanovami žalovaného (čl. XX písm. f/) a s ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi nepriznal, hoci v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.