Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109221685 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3109221685.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnej M. M., bytom O. O. XXX/XX, E., o vymoženie 826,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. októbra 2011, č.k. 60Er/1811/2009-26, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi dňa 29.09.2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06959/09 zo dňa 01.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2009 a vykonateľnosť dňa 23.07.2009. Okresný súd uznesením, č.k. 60Er/1811/2009-10 zo dňa 21.02.2011 exekúciu zastavil. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoE/233/2011-19 zo dňa 28.04.2011 bolo predmetné uznesenie zrušené s odôvodnením, že v predmetnej veci je potrebné do spisu zaobstarať zmluvu, na základe ktorej bol vyhlásený rozhodcovský rozsudok, inak je zastavenie exekúcie predčasné. Oprávnený podaním zo dňa 30.05.2011 predložil súdu zmluvu o úvere zo dňa 07.07.2008 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Okresný súd, s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, konštatoval, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, pričom jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno vykonať exekúciu. Okresný súd preskúmaním predmetného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného na základe tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a je nulitným právnym aktom. Rozhodcovskú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc, vyhodnotil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V situácii, v ktorej spotrebiteľ uzatváral predmetnú zmluvu, nemal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, ale štandardizovanú, formulárovú zmluvu buď prijať ako celok, alebo ako celok odmietnuť, z čoho vyplýva, že sa nejedná o doložku osobitne dohodnutú alebo vyjednanú spotrebiteľom. Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi rozhodcovským a obyčajným súdom v Slovenskej republike, nakoľko táto voľba je vždy na strane žalujúceho a nie je možné ju následne zmeniť. Možnosť voľby súdu teda považoval okresný súd len za formálnu, nakoľko vo väčšine sporov z podobných zmlúv nebýva žalujúcou stranou spotrebiteľ, ale dodávateľ. Okresný súd považoval takto dojednanú rozhodcovskú doložku na neprijateľnú aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených zistení a vzhľadom k tomu, že súd musí rešpektovať medzinárodné zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a rozhodovať v súlade s cieľmi EÚ, dospel okresný súd k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinnou v neprospech povinnej, a preto je neprijateľná. Taktiež uviedol, že úrok vo výške 96 % ročne - v zmluve nazvaný oprávneným ako „príslušný poplatok“ a úrok vo výške 0,25 % denne pri splatnosti celého dlhu je v rozpore s dobrými mravmi, keď táto sankcia predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne, čo je skoro 10- násobok úroku dovoleného ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pretože boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (t. j. v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/EHS implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. V súvislosti s tvrdeniami súdu, týkajúcimi sa rozhodcovskej doložky, uviedol, že je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere obsahovala tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. Aj podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súdu), nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom takýto úmysel zákonodarcu z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva. Nie je pravdou, že by európske právo vylučovalo rozhodcovské konanie, alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. V zmysle smernice 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc, uskutočnených bez právneho podkladu, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne oprávnený nepovažuje za neprimeraný, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Na záver oprávnený poukázal na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom okresný súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06959/09 zo dňa 01.07.2009. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej Zmluvy o úvere č. 3291312, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 07.07.2008. Krajský súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne, a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do Slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka dohodnutá v bode 17 VPPÚ sa z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Odvolací súd má za to, že v súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Okresný súd vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku pritom ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Krajský súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu, ktorým exekúciu zastavil, potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .