Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110202932 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110202932.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky D. D., občianky S. republiky, bytom B. nad K., Z. G. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vierou Harvánkovou, advokátkou so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32, proti odporcovi A. D., občanovi S. republiky, bytom B. nad K., Z. G. XXX/XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Silviou Bartkovou, AK JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, Trenčín, Legionárska 14, o vylúčenie užívacieho práva k bytu, na odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2012, č. k. 26C/27/2010-85, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2012, č. k. 26C/27/2010-85, bolo rozhodnuté tak, že konanie sa zastavuje. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka podala proti odporcovi návrh na vylúčenie užívacieho práva k bytu. Po začatí pojednávania podaním zo dňa 07.12.2011 navrhovateľka vzala svoj návrh späť z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo k vyporiadaniu BSM účastníkov. Odporca podaním zo dňa 12.12.2011 vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky a vyjadrenie súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu okresný súd s poukazom na znenie ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. konanie zastavil. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Uviedol, že ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľka zobrala účinne návrh späť, zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania a to podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. alebo podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Navrhovateľka vzala návrh späť, nakoľko zanikli dôvody podaného návrhu, keďže rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, č. k. 26C/46/2010-242, zo dňa 07.09.2011 bol schválený zmier účastníkov, na základe ktorého z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľka nadobudla predmetný byt. Zápisom daného uznesenia do katastra nehnuteľností sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a odporcovi zaniklo právo užívania tohto bytu. Na základe uvedených skutočností okresný súd v konaní nezistil dôvody na použitie § 146 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia okresného o trovách konania tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 387 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právnych zástupcov a zároveň zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,02 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právnych zástupcov odporcu. V dôvodoch odvolania odporca poukázal na priebeh konania. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania považuje za celkom nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Okrem toho podľa názoru odporcu malo konanie okresného súdu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) O.s.p. Odporca poukázal na svoje postoje od samotného začiatku konania, keď tvrdil, že skutočnosti, uvádzané navrhovateľkou, sú úplne vymyslené. Ich cieľom bolo uviesť súd do omylu o skutkovom stave veci a dosiahnuť tak vylúčenie odporcu z užívania bytu. Navrhovateľka tak zneužila inštitút predbežného opatrenia, aby bez vykonaného dokazovania dosiahla toho, čoho sa domáhala samotným návrhom. Nariadením predbežného opatrenia vznikla odporcovi škoda, spojená so zabezpečením bývania napriek tomu, že bol vlastníkom bytu a že sa ničoho nedopustil. Odporca ďalej poukázal na dôvody späťvzatia návrhu vo veci samej, na to že so späťvzatím návrhu súhlasil, avšak si uplatnil trovy konania. Okresný súd konanie správne zastavil, avšak nesprávne rozhodol o trovách konania, pokiaľ mu nepriznal ich náhradu. Podľa jeho názoru okresný súd mal správne aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka v danom prípade svojim návrhom spôsobila, že sa konanie muselo zastaviť a preto je povinná znášať trovy konania. Odporca poukázal na to, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vo veci samej, boli pripojené vyšetrovacie a priestupkové spisy. Podľa názoru odporcu všetky dôkazy jednoznačne preukazujú účelovosť návrhu navrhovateľky. Skutočnosti, uvádzané navrhovateľkou v návrhu na začatie konania, sa nepreukázali ani nepotvrdili a celkový spor bol pripravený na rozhodnutie vo veci samej. Odporca vyslovil názor, že okresný súd mal v danom prípade aplikovať namiesto ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., ktorého znenie ďalej odcitoval. Podľa názoru odporcu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľka uviedla v návrhu na začatie konania nepravdivé informácie, ktoré sa vykonaným dokazovaním vôbec nepotvrdili a je presvedčený, že navrhovateľka tieto informácie uviedla úmyselne s cieľom, dosiahnuť vydanie predbežného opatrenia. Na základe uvedeného odporca vyvodil, že okresný súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, keď mu v tomto konaní nepriznal trovy konania z dôvodu, že medzi účastníkmi bol v inom spore schválený zmier o vyporiadaní BSM. Okolnosť, že v inom konaní bol schválený zmier, neznamená, že ten, kto podal bezdôvodný a nepravdivý návrh, nebude mať povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy konania. Navrhovateľka nedôvodným návrhom zapríčinila, že odporca musel použiť právne kvalifikovanú obranu. Preto navrhovateľka v tomto sporovom konaní musí niesť zodpovednosť za to, že podala neopodstatnený návrh, ktorý vzala späť. Späťvzatím návrhu navrhovateľka jednoznačne zavinila, že konanie muselo byť zastavené a preto odporcovi právom prináleží plná náhrada trov konania. Právny výklad okresného súdu by znamenal, že účastník konania nenesie žiadnu zodpovednosť za výsledok sporu a môže druhého účastníka v podstate šikanovať právne neopodstatnenými návrhmi a zaťažovať tak celú justíciu. Odporca je presvedčený, že ani zákonodarca nemal takýto úmysel pri koncipovaní úpravy náhrady trov konania a procesnej zásady zodpovednosti za konanie. Odporca v závere odvolania vytkol okresnému súdu, že svojim postupom mu neumožnil uplatniť trovy konania v zákonom stanovenej lehote a zároveň vyčíslil svoje trovy konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov: Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca podal odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, že napadnutý výrok uznesenia je založený na nesprávnom právnom posúdení a že konanie okresného súdu má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe preskúmania výroku uznesenia o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu v spisovom materiáli, vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Nad rámec úvah okresného súdu v odôvodnení jeho uznesenia považuje odvolací súd za potrebné dodať, že okresný súd v danom prípade správne a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľky a súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľka v návrhu nepravdivo opísala rozhodujúce skutočnosti a preto mal okresný súd namiesto ustanovenia „§ 96 ods. 3 O.s.p.“ aplikovať ustanovenie „§ 79 ods. 1 O.s.p.“, odvolací súd sa s týmto názorom odporcu nemohol stotožniť, nakoľko dôvodom zastavenia konania nemôže byť bez ďalšieho prípadné nepravdivé opísania rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri zastavení konania zaniká oprávnenie súdu autoritatívne riešiť spor medzi účastníkmi, teda zaniká oprávnenie súdu s konečnou platnosťou riešiť sporné skutkové otázky medzi účastníkmi a vyvodzovať z nich zodpovedajúce hmotnoprávne závery. V danom prípade v dôsledku zastavenia konania ani okresný súd a ani odvolací súd nie sú oprávnení riešiť medzi účastníkmi stále spornú otázku, či navrhovateľka v návrhu pravdivo opísala rozhodujúce skutočnosti alebo nie. Preto odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom odporcu v odvolaní, podľa ktorého mal okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne pravdivosti opísania rozhodných skutočností v návrhu a podľa ktorého by mal byť výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania založený na nesprávnom právnom posúdení veci v dôsledku nesprávnej aplikácie § 96 ods. 3 O.s.p namiesto § 79 ods. 1 O.s.p. Okresný súd dospel k správnemu záveru, podľa ktorého nezistil dôvody na použitie § 146 ods. 2 O.s.p. Hoci navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danom prípade dospieť k záveru, že by zavinila zastavenie konania. Keďže súčinnosťou oboch účastníkov preukázateľne odpadol materiálny dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v inom konaní bol súdom schválený zmier účastníkov o vypriadaní vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda aj bytu, ku ktorému navrhovateľka žiadala obmedziť odporcovi užívacie právo), podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť o tom, že by navrhovateľka primárne zavinila zastavenie konania podľa prvej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko na uzavretí zmieru sa podieľali obaja účastníci. Keďže zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by z postojov účastníkov bolo možné vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti podaného návrhu, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu splnené ani zákonné podmienky pre aplikáciu druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. K námietke odporcu v odvolaní, podľa ktorej konanie pred súdom malo mať vadu, spočívajúcu v neumožnení odporcovi uplatniť trovy konania v zákonnej lehote, vzhľadom na správnosť rozhodnutia okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania obom účastníkom odvolací súd nepovažoval ani túto námietku odporcu za dôvodnú. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania je vecne správny, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .