Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110206751 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110206751.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. D., bytom F. G. XX, 2/ Ing. L. D., bytom F. G. XX, obaja zastúpení JUDr. G. L., advokátom so sídlom v E. U. H., T. XX proti odporcom 1/ C. O., bytom F., L. XXX/X, 2/ G. O., bytom F., L. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. C. L., advokátom so sídlom v F., M. X, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2011, č.k. 26C/42/2010-60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovatelia 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,29 eur, k rukám JUDr. C. L., advokáta, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/ na obnovu konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 8C/4/2000. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia podali dňa 24.02.2010 návrh na obnovu konania, ktoré bolo na tamojšom súde vedené pod sp. zn. 8C/4/2000. Uviedli, že v predmetnom konaní sa domáhali proti odporcom zaplatenia sumy 4.304.252,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.12.1999 do zaplatenia, z toho sumy vo výške 3.232 632,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako zaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľné a hnuteľné veci, opravy a rekonštrukcie a sumy 1.006.962,- Sk, ktorú vybral odporca 1/ z účtu navrhovateľky 1/, ku ktorému mal dispozičné právo a peniaze použil na zaplatenie splátky kúpnej ceny pôvodnému vlastníkovi a sumy 71.620 Sk, ktorú uhradil navrhovateľ 2/ zo svojho účtu za hnuteľné veci. Prvostupňový súd rozhodol vo veci dňa 10.05.2006. Návrhu čiastočne vyhovel a odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 871.620,40 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od 01.11.2003 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 1.253.904,- Sk vylúčil na samostatné konanie a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 17 Co 255/2006 zo dňa 30.01.2007 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť, okrem časti, v ktorej bol návrh o zaplatenie 1.253.904,- Sk s príslušenstvom vylúčený na samostatné konanie, dňa 10.03.2007. Rozsudok čo do výroku o vylúčení návrhu na zaplatenie 1.253.904,- Sk nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2006. Konanie je vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/36/2007. Asi dňa 13.01.2010 sa dozvedeli, že trestné konanie, ktoré sa viedlo proti nim z dôvodu, že mali sfalšovať podpis na zmluve o budúcej zmluve, bolo zastavené. O výsledku trestného stíhania ich nik neoboznámil, dozvedeli sa o tom len tak, že sa boli informovať na polícii, v akom štádiu je vec. Okrem toho sa od N. E. dozvedeli, že má vedomosť aj od odporcov o tom, v akom rozsahu financovali kúpu nehnuteľnosti a aká bola dohoda ohľadne kúpy medzi účastníkmi konania. Má tiež vedomosť o kúpnopredajnej zmluve a zmluve o budúcej zmluve. O uvedenom sa od N. E. dozvedeli v mesiaci január 2010, keď im to sama povedala. Svedeckou výpoveďou N. E. chcú privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci, rovnako aj spisom polície, ktorá viedla proti nim trestné stíhanie. Týmito dôkazmi chcú preukázať, že kúpnu cenu v sumu 3.050.348,70 Sk zaplatili a tým, že odporcovia odkúpili nehnuteľnosť od predávajúceho Podnik servisných a sociálnych služieb v likvidácii F. a následne im ju odmietli na základe zmluvy o budúcej zmluve predať, získali bezdôvodné obohatenie vo výške 3.050.348,70 Sk z kúpnej ceny a 1.235.904 Sk titulom zhodnotenia nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 21.10.20111 navrhovatelia prostredníctvom zástupcu návrh na povolenie obnovy konania upresnili tak, že v dôsledku zastavenia trestného stíhania vo veci falšovania podpisu na zmluve o budúcej zmluve zmluva je teda platná a na jej základe sa môžu domáhať svojich nárokov. Odporcovia považovali návrh na obnovu konania za nedôvodný, pretože dôkazy, ktorými navrhovatelia obnovu konania odôvodňujú, nie sú jednak dôkazmi, ktoré nemohli navrhovatelia použiť v pôvodnom konaní, a taktiež dôkaz čestného prehlásenia N. E. a jej výsluch ako svedkyne je naviac nehodnoverný vzhľadom na príbuzenský vzťah tejto osoby k navrhovateľom a svojim obsahom nie je spôsobilý priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci aj v porovnaní s inými dôkazmi, v tomto konaní vykonanými. Lehoty, v ktorých sa mali navrhovatelia o existencii týchto dôkazov dozvedieť, sú zjavne vymyslené, nehodnoverné a účelovo prispôsobené lehotám, v ktorých je možno v zmysle § 230 O. s. p. návrh na obnovu konania podať. Nepochybne o existencii trestného konania vedeného proti nim vedeli už v priebehu sporu, teda už pred jeho skončením mohli navrhnúť obstarať tento trestný spis a ako dôkaz ho v pôvodnom konaní vykonať. Navrhovaná svedkyňa N. E. je dcérou brata navrhovateľa a počas celého pôvodného sporu udržiavali spolu blízky príbuzenský vzťah a často sa navštevovali. Z čestného prehlásenia vyplýva, že N. E. vedela o spore medzi nimi a navrhovateľmi, bola o jeho obsahu informovaná, keďže ju mal výsledok veľmi prekvapiť. Nejedná sa teda o osobu, o ktorej by navrhovatelia v priebehu pôvodného sporu nevedeli, že existuje a že má mať údajne vedomosti o financovaní kúpy robotníckeho hotela. Čo sa týka dôkazu výsluchom svedkyne N. E., súd je toho názoru, že sa nejedná o nový dôkaz, ktorý by navrhovatelia neboli mohli použiť v pôvodnom konaní a ktorý by bol spôsobilý privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. N. E. v čestnom prehlásení zo dňa 16.01.2010 uviedla, že "výsledok sporu ma veľmi prekvapil, nakoľko z jednej aj druhej strany účastníkov konania som bola informovaná o zamýšľanej kúpe nehnuteľnosti od Podniku servisných a sociálnych služieb F.. p. v likvidácii. Išlo o robotnícky hotel. Prakticky tomu celú kúpnu cenu zaplatili D. s tým, že keď sa robotnícky hotel prevedie na O., ktorí začali s vybavovaním kúpy od Podniku servisných a soc. služieb, na základe zmluvy o budúcej zmluve ho následne O. predajú D.. Je len samozrejmé, a ja som to vždycky aj tak vedela od účastníkov sporu, že robotnícky hotel budú vlastniť D.. Predsa by inak neboli platili kúpnu cenu. Predo mnou pani D. za prítomnosti O. ukázala doklady, koľko už za robotnícky hotel na L. ulici v Q. zaplatili a O. to predo mnou aj potvrdili." Z uvedeného je teda zrejmé, že N. E. bola účastníkmi konania informovaná o skutočnostiach, ktoré boli predmetom ich sporu. Taktiež jej mali účastníci konania ukazovať dôkazy ohľadne toho, koľko už mali navrhovatelia za robotnícky hotel zaplatiť. Vzhľadom na to sa teda nejedná o osobu, o ktorej by navrhovatelia v priebehu pôvodného sporu nevedeli, resp. by nemohli v pôvodnom konaní navrhnúť jej výsluch ako svedkyne. Súd nevykonal výsluch N. E. ako svedkyne v konaní o povolenie obnovy konania, tak ako ho navrhli navrhovatelia, nakoľko z čestného prehlásenia a aj z návrhu navrhovateľov na povolenie obnovy konania je zrejmé, že uvedená svedkyňa môže súdu poskytnúť iba sprostredkované informácie, ktoré sama nevnímala vlastnými zmyslami. Ani tvrdenie N. E. o tom, že navrhovateľka 1/ pred ňou za prítomnosti odporcov ukázala doklady, koľko už za robotnícky hotel zaplatili a odporcovia to potvrdili, nemôže pre navrhovateľov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože sa nejedná o nové listinné dôkazy, nakoľko to nevyplýva z tvrdení navrhovateľov, a všetky takéto dôkazy boli zo strany navrhovateľov v pôvodnom konaní predložené, pričom súd sa s nimi vo svojom rozhodnutí riadne vyporiadal. Zároveň pre pomer svedkyne k účastníkom konania možno vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti N. E., ktorá je neterou navrhovateľa 2/ a sesternicou odporcu 1/. Čo sa týka zastavenia trestného stíhania, ktoré sa viedlo vo veci trestného činu podvodu, toto je vo vzťahu k predmetu pôvodného konania právne irelevantné, nakoľko navrhovatelia nepreukázali, že by dôkazy použité v trestnom konaní nemohli použiť aj v pôvodnom konaní. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia už v pôvodnom konaní mali vedomosť o trestnom stíhaní, vedenom vo veci trestného činu podvodu, nakoľko v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 8C/42/2000 sa nachádza uznesenie Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín ČVS:KRP-6/OEK-TN-2004 zo dňa 13.02.2004 o začatí trestného stíhania pre trestný čin podvodu v časti v štádiu pokusu a v časti v štádiu dokonaného trestného činu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods.1, ods. 5 Trestného zákona. Súd poukazuje i na skutočnosť, že výsledok tohto trestného stíhania nemá vplyv na pôvodné konanie, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy nemožno riešiť v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd nevykonal dôkaz oboznámením predmetného trestného spisu. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľov na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, pričom výšku náhrady trov vyjadril percentom v zmysle § 151 ods, 1 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 228 ods. 1 písm. a/, b/, § 230 ods. 1, 3 a § 234 ods. 1, 2 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/. Namietali neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodili, že o výsledku trestného konania, ktoré sa proti nim viedlo z dôvodu, že mali sfalšovať podpis na zmluve o budúcej zmluve a ktoré bolo zastavené, ich nikto neinformoval, a dozvedeli sa o ňom len náhodou, keď sa im zdalo zdĺhavé a išli sa informovať na políciu. Práve obsah tohto spisu polície by pre nich mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedli, že súd nevykonal dôkazy uvedené v návrhu na obnovu konania, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Mali za to, že osobný výsluch svedkyne N. E. by preukázal ich oprávnený nárok, ktorého sa domáhali. Namietali, že aj pokiaľ by sa svedkyňa o skutočnostiach, ktoré uvádzala v čestnom prehlásení, dozvedela sprostredkovane, je úlohou súdu jej svedeckú výpoveď vyhodnotiť. Skutočnosť, že táto svedkyňa je v ďalšom príbuzenskom pomere s účastníkmi konania (neter navrhovateľa 2/ a sestrenica odporcu 1/), pričom samo o sebe nevylučuje možnosť jej výsluchu pred súdom a automaticky nezakladá jej predpojatosť, nakoľko je ďalšia príbuzná ako navrhovateľa 2/, tak aj odporcu 1/. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, resp. alternatívne aby ho zmenil tak, že ich návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie v celom rozsahu a zároveň im prizná náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ navrhli napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že navrhovatelia ani v odvolaní neuviedli, v čom by trestný spis ČVS: KRP-6/OEK-TN-2004 mohol pre nich priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a taktiež hodnoverne nepreukázali, že by sa o tomto trestnom spise dozvedeli až po ukončení pôvodného konania, obnovy ktorého sa domáhajú. Ich tvrdenie, že sa o ňom dozvedeli až v januári 2010, je zjavne účelové a nehodnoverné. Jednoznačným dôkazom, vyvracajúcim takéto ich tvrdenie, je obsah pôvodného spisu, v ktorom sa nachádza uznesenie KR PZ Trenčín zo dňa 13.02.2004 o začatí trestného stíhania tak, ako správne na túto skutočnosť poukazuje súd prvého stupňa. Čo sa týka nevypočutia svedkyne N. E., uviedli, že obsah čestného prehlásenia tejto svedkyne jednoznačne preukazuje, že sa nejedná o nový dôkaz, pokiaľ svedkyňa v čestnom prehlásení uvádza, že z jednej aj druhej strany účastníkov bola informovaná o zamýšľanej kúpe nehnuteľností, a že vždycky aj od účastníkov sporu vedela, že robotnícky hotel budú vlastniť navrhovatelia a že navrhovateľka jej za prítomnosti odporcov ukazovala doklady, koľko za robotnícky hotel zaplatili, čo oni ako odporcovia pred ňou aj potvrdili. Jedná sa všetko o údaje, z ktorých vyplýva, že už pred začatím pôvodného konania táto svedkyňa získavala informácie od oboch účastníkov konania, t.j. najmä od navrhovateľov, v takomto prípade sa však nemôže jednať o nový dôkaz, pretože navrhovatelia v priebehu celého sporu vedeli, že p. E. disponuje určitými informáciami a že jej výsluch môžu ako dôkaz už v pôvodnom konaní navrhnúť vykonať. Informácie, ktoré táto svedkyňa uvádza, však z jej vlastného podania sú označené ako nepriame a nie takej závažnosti, aby ak by aj boli pravdivé, mohli priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je možné uplatniť len z dôvodov v zákone taxatívne vypočítaných. Ust. § 228 ods. 1 O.s.p. upravuje, kto je oprávnený návrh na obnovu konania podať, taktiež to, aké rozhodnutie môže návrhom na obnovu konania napadnúť a z akých dôvodov. Dôvody, ktoré možno úspešne uplatniť pre povolenie obnovy konania, sú uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy predstavujú dôvod obnovy len vtedy, ak sú pre navrhovateľa obnovy - v porovnaní s pôvodným konaním nové a spôsobilé privodiť pre toho, kto sa ich dovoláva, priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V predmetnej veci sa navrhovatelia 1/, 2/ podaným návrhom domáhali obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/4/2000, v ktorom sa proti odporcom domáhali zaplatenia sumy 4.304.252,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.12.1999 do zaplatenia, z toho sumy vo výške 3.232.632,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako zaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľné a hnuteľné veci, opravy a rekonštrukcie a sumy 1.006.962,- Sk, ktorú vybral odporca 1/ z účtu navrhovateľky 1/, ku ktorému mal dispozičné právo a peniaze použil na zaplatenie splátky kúpnej ceny pôvodnému vlastníkovi a sumy 71.620,- Sk, ktorú uhradil navrhovateľ 2/ zo svojho účtu za hnuteľné veci. Poukázali na to, že dňa 13.01.2010 sa dozvedeli, že trestné konanie, ktoré sa viedlo proti nim z dôvodu, že mali sfalšovať podpis na zmluve o budúcej zmluve, bolo zastavené, pričom o výsledku trestného stíhania ich nik neoboznámil, dozvedeli sa o tom len tak, že sa boli informovať na polícii, v akom štádiu je vec. Okrem toho sa v mesiaci január 2010 od N. E. dozvedeli, že má vedomosť aj od odporcov o tom, v akom rozsahu financovali kúpu nehnuteľnosti, aká bola dohoda ohľadne kúpy medzi účastníkmi konania a má tiež vedomosť o kúpnopredajnej zmluve a zmluve o budúcej zmluve. Uviedli, že svedeckou výpoveďou N. E. chcú privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci, rovnako aj spisom polície, ktorá viedla proti nim trestné stíhanie. Týmito dôkazmi chcú preukázať, že kúpnu cenu v sumu 3.050.348,70 Sk zaplatili a tým, že odporcovia odkúpili nehnuteľnosť od predávajúceho Podnik servisných a sociálnych služieb v likvidácii F. a následne im ju odmietli na základe zmluvy o budúcej zmluve predať, získali bezdôvodné obohatenie vo výške 3.050.348,70 Sk z kúpnej ceny a 1.235.904 Sk titulom zhodnotenia nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 21.10.2011 navrhovatelia prostredníctvom zástupcu návrh na povolenie obnovy konania upresnili tak, že v dôsledku zastavenia trestného stíhania vo veci falšovania podpisu na zmluve o budúcej zmluve je zmluva platná a na jej základe sa môžu domáhať svojich nárokov. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu na obnovu konania vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že všetky skutočnosti, uvádzané navrhovateľmi 1/, 2/ v návrhu na obnovu konania, boli navrhovateľom známe už v pôvodnom konaní. Z obsahu čestného prehlásenia N. E., na ktoré navrhovatelia 1/, 2/ poukazujú aj v odvolaní, vyplýva, že zo strany účastníkov konania bola informovaná o skutočnostiach, týkajúcich sa predmetu sporu a dokonca jej mali byť predložené aj dôkazy o tom, akú sumu mali navrhovatelia za robotnícky hotel zaplatiť. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o osobu, o ktorej by navrhovatelia v priebehu pôvodného konania nevedeli, pričom im nič nebránilo navrhnúť jej výsluch ako svedkyne za účelom preukázania vyššie uvedených skutočností už v pôvodnom konaní. Ani skutočnosť, že navrhovateľka 1/ pred p. N. E. za prítomnosti odporcov ukázala doklady svedčiace o tom, koľko už navrhovatelia za robotnícky hotel zaplatili, nemôže privodiť pre navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko dôkazy preukazujúce uvedenú skutočnosť boli zo strany navrhovateľov riadne predložené už v pôvodnom konaní a súd prvého stupňa sa s nimi vyporiadal. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď výsluch N. E. ako svedkyne v konaní o povolenie obnovy konania nevykonal, aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že uvedená svedkyňa by mohla súdu poskytnúť iba sprostredkované informácie, ako aj pre jej pomer k účastníkom konania, z čoho je možné vyvodiť dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky navrhovateľov 1/, 2/, uvádzanej v odvolaní, že o výsledku trestného konania, ktoré bolo voči nim zastavené, ich nikto neinformoval a dozvedeli sa o ňom len náhodou, pričom práve obsah tohto spisu polície by pre nich mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani táto neobstojí. Navrhovatelia totiž o trestnom stíhaní, ktoré bolo voči nim vedené pre trestný čin podvodu, vedeli, čoho dôkazom je obsah pôvodného spisu sp. zn. 8C/4/2000, v ktorom sa na č.l. 123 nachádza uznesenie Krajského riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín ČVS:KRP-6/OEK-TN-2004 zo dňa 13.02.2004 o začatí trestného stíhania pre trestný čin podvodu v časti v štádiu pokusu a v časti v štádiu dokonaného trestného činu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods.1, 5 Trestného zákona. Navrhovatelia pritom žiadnym spôsobom nepreukázali, že by dôkazy použité v trestnom konaní bez svojej viny nemohli použiť aj v pôvodnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy nemožno riešiť v trestnom konaní, výsledok predmetného konania nemá vplyv na pôvodné konanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom návrhu neuviedli žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré by neboli súdu v pôvodnom konaní známe a ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Odvolací súd zo spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 26C/42/2010, nezistil, že by v pôvodnom konaní nastala situácia, kedy by existovala objektívna prekážka k použitiu alebo vykonaniu nejakého dôkazu, ktorá by medzičasom zanikla, a preto nie je daný ani dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. Navrhovatelia 1/, 2/ v podanom odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúcu odmenu za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc z neurčitej hodnoty predmetu sporu, za 1 úkon právnej služby 57 eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu dňa 16.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), režijný paušál 7,41 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a 20 % DPH z priznanej odmeny a náhrad, čo predstavuje 12,88 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), t.j. spolu vo výške 77,29 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .