KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín13. 12. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/9/2012 z 13. 12. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. decembra 2012, sp. zn. 8Cob/9/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3110207828.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110207828.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky C. K., bytom C., Q. S. XXXX/XX, zast. Q.. Q.
R., advokátom so sídlom v C., N. B.. P. XX, proti odporcovi BL Finance, s.r.o. so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, zast. B. - M., B.. so sídlom v A., M. XX, IČO: XX XXX XXX, o návrhu na obnovu
konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/133/2008, na odvolanie odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. septembra 2011, č.k. 39Cb/34/2010-78, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 77,29 eur k
rukám Q.. Q. R., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd povolil obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín
sp. zn. 36Cb/133/2008. Z pripojeného spisu okresného súdu mal za preukázané, že v právnej veci
navrhovateľa GE Money, a.s. so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, proti odporkyni C.
K., trvale bytom Q. S. XXXX/XX, C., o zaplatenie 49.665 Sk s prísl., okresný súd rozsudkom č.k.
36Cb/133/2008-57 zo dňa 03.12.2008 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 59.598
Sk s 0,1% denným úrokom z omeškania zo sumy 49.665 Sk od 28.06.2004 do zaplatenia a náhradu
trov konania v sume 12.688 Sk k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Q.. F. B., advokáta, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2009 a vykonateľnosť dňa
11.01.2009. Okresný súd konštatoval, že v danej veci bola dodržaná objektívna aj subjektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania. Uviedol, že dôvody obnovy konania navrhovateľka odôvodňovala
v návrhu na obnovu konania ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Z vykonaného dokazovania
mal za nesporné, že navrhovateľka nebola v pôvodnom základnom súdnom konaní osobne prítomná,
o podaní návrhu navrhovateľom proti nej sa nedozvedela a súdneho konania sa osobne nezúčastnila.
V konaní bola podľa § 29 ods. 2 O.s.p. rozhodnutím konajúceho súdu zastúpená na procesné práva
a povinnosti opatrovníčkou. Základné konanie začalo dňa 15.12.2005. V čase doručovania platobného
rozkazu v období mesiaca jún - júl 2006 bola navrhovateľka zamestnaná u spoločnosti TIM SLOVAKIA
s.r.o. so sídlom Nozdrkovce 3140/37, 911 04 Trenčín, IČO: 36 316 989 a ako zamestnanec bola
prihlásená týmto zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne v období od 13.05.2003 do 30.09.2006, ktorú
skutočnosť mal okresný súd preukázanú výpisom zo Sociálnej poisťovne, ktorý bol žiadaný súdnym
exekútorom Q.. W. S., v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 15581/09. Okresný súd prostredníctvom
Sociálnej poisťovne v základnom konaní pobyt C. K. nezisťoval. Na základe vykonaného dokazovania
okresný súd dospel k záveru, že v základnom konaní existovala skutočnosť, na základe ktorej bolo
možné zistiť pobyt navrhovateľky tak, aby sa mohla navrhovateľka osobne zúčastniť súdneho konania
a osobne uplatňovať svoje procesné práva a plniť svoje povinnosti v súlade so zásadami podľa § 3 a §
6 O.s.p., predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazných návrhov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a povinnosť
označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že v danej
právnej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde veriteľ mal postavenie dodávateľa a dlžníčka mala



postavenie spotrebiteľa, a preto posúdenie veci môže mať pre navrhovateľku, ktorá nemohla použiť
v pôvodnom konaní skutočnosti majúce vplyv aj na materiálne posúdenie veci, význam a môže preto
privodiť pre navrhovateľku aj priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 402,51 eur, ktoré
bližšie špecifikoval v odôvodnení svojho uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal
zmeny napadnutého uznesenia a zamietnutia návrhu. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne
posúdenie veci. Dôvodil, že v danom prípade nie sú splnené základné podmienky povolenia obnovy
konania, pričom prvou podmienkou, ktorá nie je splnená, je, že nejde o skutočnosti, ktoré bez svojej
viny nemohla navrhovateľka použiť v pôvodnom konaní. Mal za to, že práve naopak, navrhovateľka
svojim zavineným konaním spôsobila, že súd prvého stupňa jej nemohol v predmetnom súdnom
spore doručovať písomnosti. Nesplnila si svoju zákonnú povinnosť a nenahlásila zmenu trvalého resp.
prechodného pobytu tak, ako jej to ukladal zákon. Vyslovil názor, že v pôvodnom konaní pri doručovaní
postupoval okresný súd v zmysle zákona a pri doručovaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany
súdu. Mal za to, že druhou podmienkou, ktorá nie je splnená, je, že navrhovateľka neuviedla žiadne
nové skutočnosti, rozhodnutia, resp. dôkazy, ktoré by neboli súdu známe v predmetnom pôvodnom
konaní. Považuje za irelevantné a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že s odporcom nikdy žiadnu
zmluvu neuzavrela s poukazom na to, že pri žiadosti o poskytnutie úveru predložila navrhovateľka
odporcovi na preukázanie svojej totožnosti občiansky preukaz a vodičský preukaz, na preukázanie svojej
platobnej schopnosti splácať úver predložila písomné potvrdenie o príjme vydané jej zamestnávateľom
a v samotnom odôvodnení napadnutého uznesenia je uvedené, že fotokópia vodičského preukazu a
občianskeho preukazu sa zhoduje s originálom, ktorý predložil navrhovateľ súdu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého
uznesenia. Uviedla, že postup súdu v základnom konaní nezodpovedá účelu občianskeho súdneho
konania v zmysle § 1 O.s.p., ktorý bez vyčerpania možností zistenia pobytu navrhovateľky ako účastníka
konania tejto ustanovil opatrovníka, ktorý objektívne nemohol disponovať žiadnymi poznatkami o
okolnostiach vzniku zmluvy, od ktorej bol odvodzovaný uplatňovaný nárok a ani o dôkazoch, ktorými by
mohli byť vyvrátené či aspoň spochybnené tvrdenia o dôvodnosti tohto nároku. Uviedla, že v zmysle
ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súd musí pred ustanovením opatrovníka účastníkovi z dôvodu jeho neznámeho
pobytu vyčerpať všetky možnosti zistenia, či jeho pobyt je skutočne neznámy. V základnom konaní
súd takto rozhodne nepostupoval a navrhovateľke opatrovníka v zmysle tohto zákonného ustanovenia
ustanovil bez vyčerpania všetkých možností zistenia jej skutočného pobytu a adresy, na ktorú jej bolo
možné bez akýchkoľvek ťažkostí doručovať. V tejto súvislosti námietku zo strany odporcu v podanom
odvolaní, že navrhovateľka nepostupovala v súlade s ustanoveniami zák. č. 253/98 Z.z., keď v neohlásila
miesto jej prechodného pobytu, považuje pre toto konanie a pre posúdenie správnosti napadnutého
uznesenia za bezvýznamné a s vecou nesúvisiace. Za neopodstatnené považovala rovnako tvrdenie
odporcu, že neuviedla žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia či dôkazy, ktoré by neboli súdu v pôvodnom
konaní známe s tým, že práve po povolení obnovy konania bude možné vykonať riadne dokazovanie na
preukázanie zásadnej skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na peňažné plnenie v
tom smere, kto predmetnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu uzavrel.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu prvostupňového súdu možno odôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. pod písmenami a/ až f/.

V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu vytýka
prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.).



Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom
preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého uznesenia
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd
osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V podanom odvolaní odporca neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva:

Obnova konania je prípustná len z taxatívne uvedených dôvodov ustanovených v § 228 ods. 1 O.s.p.
Takýmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.),
ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je nimi možné preukázať skutočnosť,
ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, priaznivejšie rozhodnutie, a
ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, hoci tieto objektívne existovali, a ani inak z
procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Môže ísť pritom
o dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj o dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
súd prvého stupňa správne posúdil návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania ako dôvodný. Z
obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáha obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/133/2008 s odôvodnením, že v danej veci
okresný súd pojednával v jej neprítomnosti. V konaní bola zastúpená opatrovníkom, ktorý jej bol
ustanovený z dôvodu, že miesto jej pobytu nebolo súdu známe. Uviedla, že je dlhodobo prihlásená k
trvalému pobytu na adrese C., Q. S. č. XXXX/XX a prechodne býva v C. na ulici W. X/XX. Vyjadrila
presvedčenie, že pokiaľ by súd využil všetky dostupné možnosti zistenia jej pobytu, nemohol by
dospieť k záveru, že jej pobyt nie je známy a ustanoviť jej opatrovníka. Ak by jej pobyt bol riadne
zistený, bola by uplatnila námietky proti uplatnenému nároku pred súdom a súd by musel vykonať
na preukázanie týchto dokazovanie a až na základe jeho výsledkov o uplatnenom nároku rozhodnúť.
Tvrdila, že danú úverovú zmluvu nikdy neuzavrela, peňažné prostriedky na základe nej neprevzala,
bankový účet, na ktorý mohli byť poukázané podľa obsahu úverovej zmluvy, nikdy nebol jej účtom a
podľa predbežnej ústnej informácie príslušná banka takýto účet ani neviedla. Navrhovateľka tým, že bola
v konaní zastúpená opatrovníkom (ktorému tieto skutočnosti neboli známe a preto ich nemohol v konaní
uplatniť), sama skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku, ako aj pre posúdenie
pasívnej legitimácie súdu bez svojej viny uviesť nemohla. Zastúpená bola opatrovníkom, pričom na
základe obsahu základného spisu možno vyvodiť, že súd v základnom konaní ustanovil opatrovníka bez
vyčerpania všetkých možností zistenia skutočného pobytu navrhovateľky.

Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť
zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či skutočne pobyt účastníka je neznámy.
Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). K vydaniu rozhodnutia o
ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie
toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je na mieste iné opatrenie.

V prípade, ak by súd v základnom konaní postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,
nepochybne by miesto pobytu navrhovateľky zistil prostredníctvom Sociálnej poisťovne, čomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že v exekučnom konaní upovedomenie o začatí exekúcie súdny exekútor
doručoval navrhovateľke na adresu trvalého pobytu C., Q. a následne po šetrení cez Sociálnu poisťovňu
na adresu C., W. X/XX, na ktorej adrese upovedomenie o začatí exekúcie navrhovateľka aj prevzala.



Z uvedených dôvodov, pokiaľ ide o posúdenie návrhu na obnovu konania, odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa.

Pokiaľ odporca nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa postupoval správne podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu odvolací súd nevzhliadol
žiadne dôvody.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,29 eur. Trovy
odvolacieho konania pozostávajú z odmeny zástupcu za jeden úkon právnej služby - vypracovanie
vyjadrenia k odvolaniu 57 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH, podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14
ods. 1 písm. e/, ods. 8, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie bolo súdom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 39Cb/34/2010

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje