Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/168/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110214404 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110214404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha, v právnej veci žalobcu: STAVOKOV, spol. s r.o., so sídlom Brnianska 12/2934, Trenčín, IČO: 34 108 777, proti žalovanému X. F., obchodné meno: X. F. - X.. X.. Z., miesto podnikania X. XX, Z., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.580,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/153/2010-43 zo dňa 25. mája 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.530,03 eur s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.580,03 eur od 04.02.2009 do 03.10.2010 a zo sumy 1.530,03 eur od 04.10.2010 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.530,03 eur s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.580,03 eur od 04.02.2009 do 03.10.2010 a zo sumy 1.530,03 eur od 04.10.2010 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v sume 94,50 eur. Konanie v časti o zaplatenie 50 eur zastavil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli podľa § 663 Obč. zákonníka nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu bola časť parcely č. XX/X, k.ú. K., ktorú časť parcely žalovaný v roku 2008 užíval. Ustálil, že žalobcovi vzniklo v zmysle § 671 Obč. zákonníka právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného za rok 2008. Faktúrou č. 281333 žalobca vyfakturoval žalovanému nájomné za rok 2008 vo výške 1.580,03 eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti 50 eur súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. V rozsudku poukázal na to, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 1.530,03 eur podľa § 671 Obč. zákonníka a s poukazom na to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením uvedenej sumy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi i dohodnuté úroky z omeškania podľa čl. 3 bod 5 nájomnej zmluvy, a to zo sumy 1.580,03 eur od 04.02.2009 do 03.10.2010 a zo sumy 1.530,03 eur od 04.10.2010 do zaplatenia, a to podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka účinného od 31.12.2008. Na tvrdenie žalovaného, že existovala skoršia nájomná zmluva súd prvého stupňa neprihliadol, pretože z predloženej zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 11.10.1995 mal za preukázané, že predmetom tejto nájomnej zmluvy bol nájom parc. č. XX/X, k.ú. K., pričom predmetom žalovanej nájomnej zmluvy bola parc. č. XX/X, k.ú. K.. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že parc. č. XX/X je totožná s parc. č. XX/X, obe k.ú. K.. Taktiež zdôraznil, že žalovaný v konaní nenamietal postup žalobcu pri vypratávaní predmetnej parcely, ktorý nárok však nebol predmetom tohto konania, a preto sa ním súd prvého stupňa nezaoberal a tiež poukázal na to, že žalovaný si neuplatnil náhradu škody, ani škodu nevyčíslil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 132 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal jej náhradu, ktorá spočívala v zaplatení súdneho poplatku z návrhu. Proti rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené a výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní nezohľadnil to, že žalobca speňažil veci žalovaného, ktoré sa nachádzali na pozemku. Sumu, ktorú získal žalobca speňažením majetku žalovaného a ktorá mala byť údajne vo výške 950,40 eur, žalobca neodrátal z dlho žalovaného. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa v tejto časti pochybil. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, ČVS: ORP-360/TN-TN-2011, z ktorého uznesenia vyplýva, že žalobca mal niekoľkokrát vyzvať žalovaného, aby si predmetné veci odviezol a mal ho upozorniť na to, že ak sa tak nestane, veci speňaží sám žalobca a prípadný zisk mu odráta z dlhu. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na to, že ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalovaný si predmetné veci odvezie najneskôr do konca roku 2010 a to z dôvodu, že dovtedy sa bude nachádzať pracovne mimo územia SR. Žalovaný je názoru, že odnesené veci z pozemku predstavujú sumu približne vo výške 2.800 eur, pričom do pozornosti dal tú skutočnosť, že medzi tzv. odpadom bolo aj motorové vozidlo I. Z. rok výroby XXXX, ktorého zberateľská hodnota ako veterána bola cca 5.000 eur. V odvolaní poukázal i na čl. V nájomnej zmluvy, podľa ktorého ustanovenia sa žalobca a žalovaný dohodli, že vzhľadom k tomu, že žalobca nie je výlučným vlastníkom predmetného pozemku, je žalovaný povinný platiť zvyšným trom spoluvlastníkom dohodnuté nájomné, a to v pomere výšky ich podielov - XXXX/XXXXX-ín. Podľa názoru žalovaného žalobca vyčíslil celú sumu nájomného, nie iba časť pripadajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na existenciu skoršej nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný dňa 11.10.1995 s Urbárskou obcou Trenčianske Biskupice - Trenčín s tým, že časť parcely č. XX/X je predmetom tejto zmluvy. Tiež do pozornosti dal tú skutočnosť, že urbárska obec porušila zmluvu a pozemok neponúkla žalovanému na predaj v súlade s predkupným právom. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného považuje za zavádzajúce a poukázal na to, že dlh žalovaného voči žalobcovi nie je len suma nezaplateného nájomného za rok 2008, ale aj nájomné za rok 2009 a nájomné za časť roku 2010. Tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobcom bola ústna dohoda, že si žalovaný predmetné veci odvezie najneskôr do konca roku 2010 nie je pravdivé, pretože žalobca preukázal, že v auguste 2010 upozornil žalovaného na to, že na pozemok pribudlo veľa stavebného odpadu, ojazdených pneumatík, dokonca maringotka. Trpezlivosť žalobcu skončila v novembri 2010, keď sa na prenajatý pozemok nasťahovali bezdomovci, a to práve do búd, ktoré mal žalovaný na pozemku. Práve tieto osoby sa začali vulgárne a drzo správať k žalobcovi a prikročil k odstraňovaniu vecí z prenajatého pozemku. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal článok V bod 1 osobitnej dohody nájomnej zmluvy a nesprávnu interpretáciu tohto článku žalovaným, podľa ktorého ustanovenia sa prenajímateľ, teda žalobca, zaviazal, že týmto spoluvlastníkom zaplatí pomernú časť prijatej ceny nájmu, ktorá prislúcha ich spoluvlastníckemu podielu. Taktiež vo vyjadrení poukázal na to, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným bol žalobca väčšinovým vlastníkom parc. č. XX/X k.ú. K., ale na dokreslenie udáva, že pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti ako vlastníci boli vždy zapísaní jednotliví členovia pozemkového spoločenstva a nie urbárska obec ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že investoval do zhodnotenia predmetného pozemku sumu presahujúcu 20.000 eur, tak s týmto stráca elementárnu súdnosť voči svojmu konaniu. Žalobca preukázal listinným dôkazmi - fotografiami, že žalovaný výrazne znehodnotil nehnuteľnosť a svojimi tzv. obchodnými partnermi si pomýlil predmetný prenajatý pozemok za skládku odpadu. Náklady na odstránenie odpadu všetkého druhu, prerasteného burinou a kríkmi, bude presahovať sumu 20.000 eur. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní podľa názoru žalobcu nesúvisia s predmetnom súdneho konania a dôrazne protestuje proti tvrdeniu žalovaného, že žalobný návrh je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a zásadou dobrých mravov. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie nájomného je v súlade s ust. § 663 a § 671 Obč. zákonníka. Aj odvolací súd je názoru, že žalobca v konaní preukázal zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, a to nájomnou zmluvou zo dňa 29.12.2007, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. Do pozornosti dáva odvolací súd tú skutočnosť, že predmetom sporu je nájomné špecifikované vo faktúre č. 281333. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že mu konaním žalobcu vznikla škoda, tak takéto tvrdenie pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní nepreukázal. Predovšetkým nepreukázal, že má započítania hodnú pohľadávku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovanému vznikla škoda a sú splnené všetky predpoklady, môže si svoj nárok uplatniť v samostatnom konaní za predpokladu, že unesie dôkazné bremeno o vzniku škody. Tvrdenie, že hodnota odnesených vecí z pozemku predstavovala sumu cca 2.800 eur zostala len v rovine teoretickej, na ktorú súd prvého stupňa ani odvolací súd nemohol prihliadnuť. Pokiaľ účastník v konaní niečo tvrdí avšak svoje tvrdenie nepreukáže, tak ako to bolo v danom prípade u žalovaného, súd na takéto tvrdenie nemôže prihliadnuť, pretože účastník je v dôkaznej núdzi. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v rozpore s čl. V bod 1 osobitnej dohody nájomnej zmluvy vyčíslil celú sumu nájomného a nie iba jej pripadajúcu časť, a to s poukazom na znenie tejto osobitnej dohody, podľa ktorej sa zaviazal žalobca ako prenajímateľ vzhľadom na problematickú komunikáciu s ostatnými troma spoluvlastníkmi, že týmto spoluvlastníkom zaplatí pomernú časť prijatej ceny nájmu. Len na okraj odvolací súd udáva, že výška podielov nebola predmetom sporu. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že žalobca má nárok na dohodnuté nájomné a po tom, čo vzal žalobca v časti o zaplatenie 50 eur späť, je výrok, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.530,03 eur s dohodnutým 0,05% denným úrokom z omeškania správny. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože si ich neuplatnil a nevyčíslil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.