Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/113/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111012006 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111012006.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému H. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí 31.októbra 2012 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 12.júna 2012, sp.zn. 3T 179/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného H. V. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 12.júna 2012, sp.zn. 3T/179/2011 bol obžalovaný H. V. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14.novembra 2010 v čase okolo 24.00 hod. v Trenčíne na ulici F. XX - v reštaurácií „Country Pub“, pod vplyvom alkoholu, pri vchodových dverách fyzicky napadol E. Q. a to tak, že po predchádzajúcej slovnej hádke ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, následkom čoho spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu ľavej očnice, zlomeninu čeľustnej dutiny a zybomatického oblúku vľavo a zmliaždenie v oblasti ľavej očnice s krvným výronom s práceneschopnosťou od 15.11.2010 do 05.12.2010, ktoré zranenia ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života v trvaní jedného mesiaca to takým spôsobom, že bol limitovaný v príjme tuhej potravy, keď pre bolestivosť v oblasti hornej čeľuste musel prijímať jemnejšiu stravu. Za tieto prečiny bol odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok. Podľa § 288 ods.1 Tr.por. bol poškodený E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Y. F. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný H. V. v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu nesprávny a nezákonný, keď doposiaľ vykonané dôkazy nevylučujú možnosť záveru, že je nevinný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď rozhodol o jeho vine. Dôležité dôkazy potrebné pre rozhodnutie si musí zabezpečiť súd sám a tieto vykonať aj v prípade, ak to ani strany nenavrhujú. Pre určenie skutkového stavu v tejto trestnej veci sa bez dôvodných pochybností nestačí iba uspokojiť s vyhláseniami a výrokmi, ale je nevyhnutné presvedčiť sa o tom, či sú aj skutočne pravdivé. V prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom bola preto naplnená len poznávacia stránka dokazovania, nie však aj stránka overovacia. Okresný súd bol pri svojom rozhodovaní povinný oprieť sa aj o nepriame dôkazy, ktoré zhodne a spoľahlivo dokazujú, že je nevinný. Na podklade týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a alternatívne buď podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na jej opätovné prejedanie a rozhodnutie, alebo ho na podklade okolností uvedených v jeho odvolaní spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. c/ Tr. por.. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného H. V. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní 12.júna 2012 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný H. V. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčený predovšetkým svedeckou výpoveďou poškodeného E. Q., ktorý spáchanie skutku obžalovaným orgánom činným trestnom konaní oznámil bezprostredne potom, ako sa stal a s jeho usvedčujúcou svedeckou výpoveďou úplne korešpondujú aj výpovede svedkov T. J., U. N. i E. N., pričom o vierohodnosti výpovedí týchto svedkov neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by ich spochybňovali, práve naopak, v zhode s nimi sú aj závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, chirurgie a traumatológie MUDr. Jaroslava Ridoška a lekárske správy. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o podmienečnom treste odňatia slobody a potom na ich podklade obžalovanému v súlade so zákonom uložil podľa § 156 ods.1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák. (trest ukladal ako úhrnný, pretože páchateľa odsudzoval za dva trestné činy), § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka, pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák. Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže nezistil jeho pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, ktorá má svoje opodstatnenie v ustanovení § 288 ods. 1 Tr. por., odvolanie obžalovaného H. V. zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.