KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín22. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/27/2012 z 22. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. mája 2012, sp. zn. 17CoP/27/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111208541.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/27/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111208541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111208541.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa W. L., bytom E. XX, občana
Slovenskej republiky proti odporkyni C.. H. L., bytom E. XX, F., občianke Slovenskej republiky, o určenie
vyživovacej povinnosti manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 19. januára 2012, č.k. 3P/71/2011 - 69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi v sume
250 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2011 do 31.05.2011, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť
navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že
vyživovaciu povinnosť manžela súd upraví len na návrh, pričom je viazaný návrhom čo do navrhovanej
výšky výživného i účinnosti - obdobia, za ktoré má byť priznané. Navrhovateľ žiadal určiť vyživovaciu
povinnosť manžela s účinnosťou od 01.04.2011 do 31.05.2011 a preto súd skúmal, či v tomto období
boli dané dôvody pre priznanie nároku na výživné od odporkyne. Vyslovil názor, že prvou podmienkou je
existencia manželstva účastníkov konania v posudzovanom období, ktorú skutočnosť mal preukázanú
zo sobášneho listu a obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/95/2011. Dňom
04.07.2011 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva účastníkov. Kritériom pre priznanie
nároku na manželské výživné je nielen stav sociálnej odkázanosti na strane oprávneného manžela,
ale i existencia rozdielnej životnej úrovne manželov. Následne preto súd skúmal, či v posudzovanom
období bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Z listinných dôkazov mal za preukázané,
že navrhovateľ bol v posudzovanom období nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Poberal dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v sume 118,30 Eur. Odporkyňa mala ako E. čistý
priemerný mesačný príjem X.XXX Y.. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že pre určenie výživného na
manžela nie je rozhodujúce samotné hľadisko porovnania príjmov manželov, pretože pojem životná
úroveň v sebe zahŕňa nielen príjmy, ale i odôvodnené výdavky, ktoré musí každý z manželov vynakladať,
spôsob života, povaha zamestnania, zdravotný stav, starostlivosť o ďalších členov domácnosti. V danom
prípade starostlivosť o domácnosť, ktorú počas manželstva zdieľali účastníci konania a kde s nimi žila
i ich maloletá dcéra, zabezpečovala v celom rozsahu odporkyňa. Zabezpečovala i osobnú starostlivosť
o maloletú dcéru. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov
konania v posudzovanom období nebola v zásade rovnaká, navrhovateľom navrhovanú výšku výživného
však nepovažoval za primeranú. Na vyrovnanie životnej úrovne účastníkov konania za posudzované
obdobie súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 250 Eur mesačne a



vo zvyšku návrh zamietol. V závere odôvodnenia vyslovil názor, že vyživovaciu povinnosť manžela je
možné určiť len na návrh a len od začatia konania. Povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa preto
súd stanovil s účinnosťou od 13.04.2011, t.j. odo dňa začatia konania do 31.05.2011 (v súlade s návrhom
navrhovateľa). Výživné tak bude predstavovať sumu 399,99 Eur (alikvotná časť za mesiac apríl 2011 v
sume 149,99 Eur + výživné za mesiac máj v sume 250 Eur).

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že
odporkyni bude uložená povinnosť platiť mu manželské výživné vo výške 250 Eur mesačne za dobu
33 mesiacov, od ktorej doby bol nezamestnaný. Poukázal na znenie svojho návrhu na začatie konania
o určenie manželského výživného zo dňa 13.04.2011, že po podaní žiadosti na rozvod manželstva a
o zmene trvalého bydliska si chcel podať žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, ale pre zaevidovanie a
vyhovenie žiadosti je potrebné zažalovať manželku o výživné, nakoľko je už 33 mesiacov nezamestnaný.
Uviedol, že nepožaduje výživné za čas, ktorý nastal po podaní žaloby, t.j. po 13.04.2011, ale pred
podaním žaloby po dobu 33 mesiacov, po ktorú dobu nebola životná úroveň manželov rovnaká. Poukázal
na to, že v tomto období sa staral o domácnosť, ako aj o spoločnú dcéru účastníkov.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku,
ktorým bol návrh zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania a zistil, že v tejto napadnutej časti
je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. pokiaľ bola určená vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľovi
v sume 250 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2011 do 31.05.2011, sa krajský súd nedotýkal, pretože
proti tejto časti odvolanie nesmerovalo a tak nadobudla právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vec posudzoval správne podľa ustanovenia § 71
Zákona o rodine, týkajúceho sa úpravy manželského výživného. Prihliadol aj na všeobecné - spoločné
ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sa týkajú výživného (§ 75 -

§ 79 Zákona o rodine).

Návrh na určenie manželského výživného za dobu pred podaním návrhu na začatie konania, t.j. pred 13.
aprílom 2011 zamietol súd prvého stupňa s poukazom na zásadu vyjadrenú v § 77 ods. 1, podľa ktorého
výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V citovanom zákonnom ustanovení
vychádza Zákon o rodine zo zásady „nemo pro praeterito alitur“, čo znamená, že nikto nemôže byť
vyživovaný za minulosť. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté dieťa, ktoré možno priznať
najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak len v prípade, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa. Pre ďalšie typy vyživovacích povinností upravených Zákonom o rodine, medzi ktoré
patrí aj manželské výživné, neplatí žiadna výnimka zo zásady, podľa ktorej výživné možno priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

Konanie v občianskoprávnych veciach sa v zmysle ust. § 79 ods. 1 prvá veta O.s.p. začína na návrh,
výnimočne v zmysle ust. § 81 O.s.p. aj bez návrhu, avšak len vo veciach starostlivosti o maloletých,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho a konanie o
dedičstve.

V prejednávanej veci je nepochybne zo spisu zistiteľné, že návrh na začatie konania bol podaný na
Okresnom súde v Trenčíne osobne 13. apríla 2011, čo znamená, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 prvá veta
O.s.p. sa konanie o určenie manželského výživného v tejto veci začalo 13. apríla 2011.



Vzhľadom na jednoznačné znenie ustanovenia § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine bolo možné
priznať manželské výživné navrhovateľovi len od uvedeného dňa bez ohľadu na stav, ktorý existoval
pred podaním návrhu.

Keď súd prvého stupňa návrh na určenie manželského výživného, týkajúci sa obdobia pred podaním
návrhu, t.j. pred začatím konania zamietol, rozhodol správne, a preto bol rozsudok okresného súdu v
tejto napadnutej časti odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3111208541

  1. 19. 1. 2012Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3P/71/2011 z 19. 1. 2012potvrdené
  2. 22. 5. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/27/2012 z 22. 5. 2012 (toto rozhodnutie)