Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/125/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213616 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111213616.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M., zastúpená W., so sídlom N. X, Z., IČO: XX XXX XXX proti odporcovi X. E., bytom E. X, G., zastúpenému V.. V. Y., F., so sídlom I. XX, G., o zaplatenie 7.723,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/236/2011-46 zo dňa 15. februára 2012, takto r o z h o d o l : M e n í výrok o náhrade trov prvostupňového konania tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 672,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, do rúk právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím uznesením v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 706,31 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu titulom náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcu v sume 706,31 Eur v súlade s uplatnenou a vyčíslenou náhradou trov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 672,59 Eur titulom náhrady trov konania, do rúk právneho zástupcu odporcu. Uviedol, že predvolanie odporcu na pojednávanie predstavuje podľa § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce dôležité osobné prekážky v práci, pre ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Podľa písomného vojenského rozkazu veliteľa B. zo dňa 25.01.2012 je zrejmé, že veliteľ O. P. XXXX G. odporcovi podľa § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 136 ods. 1 a § 137 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce udelil jeden deň služobného voľna bez náhrady platu na deň 19.01.2012, a to na základe predloženého predvolania na súdne pojednávanie. Podľa potvrdenia zamestnávateľa z 13.01.2012 pracovný čas odporcu v deň pojednávania bol od 06:30 hod. do 15:30 hod., pričom za čas neprítomnosti v práci mu z jeho mzdy bolo zrazené 38,54 Eur. Odporca má pobyt a miesto výkonu práce v G., v sídle súdu, ktorý vec prejednával, preto navrhovateľ zastával názor, že nevyhnutne potrebný čas na účasť odporcu na pojednávaní, konanom 19.01.2012, bol čas potrebný na presun z miesta bydliska (U. XX, G.) na Okresný súd Trenčín a späť, vrátane času trvania pojednávania, celkom 60 minút, preto odporca má nárok na náhradu trov konania vo výške 4,82 Eur, čo predstavuje jeho priemerný hodinový zárobok vyčíslený z priemernej dennej mzdy 38,54 Eur pri 8- hodinovom pracovnom čase. K podanému odvolaniu pripojil výpis písomného vojenského rozkazu č. XX zo dňa 25.01.2012 a výpis z internetového plánovača trasy. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,56 Eur, do troch dní, k rukám právneho zástupcu odporcu. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za vecne správne a odvolacie námietky navrhovateľa za celkom neopodstatnené. Podľa názoru odporcu, keďže aj podľa vyjadrenia navrhovateľa účasť odporcu na pojednávaní predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci, pre ktorú zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy a podľa vojenského rozkazu bolo odporcovi na deň pojednávania pred súdom prvého stupňa (19.01.2012) udelené služobné voľno jeden deň bez náhrady platu, má odporca nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v ušlom zárobku odporcu v rozsahu jeho denného zárobku, ktorý bol zamestnávateľom odporcu vyčíslený v sume 38,54 Eur, pretože práve takáto ujma odporcovi vznikla v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a táto suma predstavuje ušlý zárobok odporcu, ktorý je v zmysle § 137 O.s.p. súčasťou trov konania. Má tiež za to, že je nesprávna úvaha navrhovateľa o nevyhnutne potrebnom čase odporcu na to, aby sa zúčastnil pojednávania na súde prvého stupňa, pretože odporca sa pred pojednávaním bol o postupe na pojednávaní poradiť so svojím právnym zástupcom, čo si vyžadovalo ďalší primeraný čas, na čo navrhovateľ pri jeho výpočte nevyhnutne potrebného času na účasť odporcu na pojednávaní vôbec neprihliadol, a preto ani tento samotný jeho výpočet nemôže byť správny. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a po vyžiadaní si stanoviska z O. XXXX G. dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti zmeniť podľa § 220 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov zastaveného konania. Odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, a preto krajský súd výrok o zastavení konania nepreskúmaval, tento nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p. V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne okresný súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktorú povinnosť navrhovateľ v podanom odvolaní nespochybňuje. Odvolaním namieta rozsah odporcovi prisúdenej náhrady trov konania a súhlasí s povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov konania celkom v sume 672,59 Eur, nakoľko zastával názor, že odporcovi patrí náhrada ušlého zárobku v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní pred okresným súdom dňa 19.01.2012 v sume 4,82 Eur, čo predstavuje jeho priemerný hodinový zárobok z vyčíslenej priemernej dennej mzdy 38,54 Eur/8 hodín pracovného času. Pokiaľ navrhovateľ zavinil zastavenie konania, tak ako tomu je v danom prípade, má odporca právo, aby mu navrhovateľ nahradil trovy konania, ktoré účelne vynaložil pri bránení svojho práva. Účelnosť vzniknutých trov konania súd skúma nielen vo vzťahu k odmene za právne služby advokáta a hotových výdavkov, ale aj vo vzťahu k ušlému zárobku. V takom prípade posudzuje, či s ohľadom na okolnosti veci (vzdialenosť a dosažiteľnosť súdu od miesta bydliska a pracoviska, čas nariadeného pojednávania a podobne) bolo účelné, aby účastník napríklad musel zameškať prácu a byť uvoľnený v takom rozsahu, v akom požaduje náhradu mzdy. V danom prípade s ohľadom na obsah podaného odvolania sa odvolací súd zaoberal posúdením, či je účelné, aby odporca za deň 19.01.2012, za ktorý deň odporca uplatňuje náhradu ušlého zárobku za jeden celý pracovný deň, zameškal celodennú prácu. Podľa § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna, ak nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky. Z výpisu písomného vojenského rozkazu č. XX zo dňa 25.01.2012 vyplýva, že odporcovi bol udelený jeden deň služobného voľna bez náhrady služobného platu na deň 19.01.2012, a to na základe toho, že odporca písomným dokladom preukázal dôvod nároku poskytnutia služobného voľna na uvedený deň. Na výzvu odvolacieho súdu ohľadne oznámenia skutočností, týkajúcich sa udelenia služobného voľna odporcovi na deň 19.01.2012, O. P. XXXX G. správou zo dňa 27.06.2012, doplnenou dňa 28.06.2012, oznámil, že odporca požiadal o udelenie služobného voľna na jeden deň z dôvodu účasti na súdnom pojednávaní a zabezpečení neodkladných úkonov súvisiacich s prípravou na toto pojednávanie so svojím právnym zástupcom a písomným dokladom preukázal dôvod nároku poskytnutia služobného voľna na uvedený deň. Na základe toho veliteľ útvaru sa rozhodol odporcovi udeliť podľa § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 136 ods. 1 a § 137 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce jeden deň služobného voľna bez náhrady služobného platu na deň 19.01.2012. Odporca mal tento deň udelené služobné voľno na celý deň, a tým bola ospravedlnená jeho neprítomnosť v zamestnaní. Na výzvu odvolacieho súdu O. P. XXXX G. oznámil, že odporca mohol požiadať aj o udelenie služobného voľna bez náhrady služobného platu aj na dobu kratšiu ako jeden deň. V prejednávanej veci má odporca bydlisko v sídle okresného súdu. Podľa internetového plánovača trás <. vzdialenosť z miesta bydliska pešou chôdzou prejde za 15 minút, pojednávanie v deň 19.01.2012 bolo určené na 11:30 hod. Podľa zápisnice o pojednávaní skončilo o 11:45 hod., odporcovi preto patrí náhrada za ušlý zisk v rozsahu 1 hodina, čo zodpovedá priemernému hodinovému zárobku 4,82 Eur. Odporcovi v rozsahu jednej hodiny vznikla ujma v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, ktorá predstavuje ušlý zárobok odporcu, ktorá je súčasťou trov konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s úvahou odporcu o tom, že mu patrí náhrada trov konania spočívajúcich v ušlom zárobku odporcu v rozsahu jeho denného zárobku z dôvodu, že sa pred pojednávaním bol o postupe na pojednávaní poradiť so svojím právnym zástupcom, čo si vyžadovalo ďalší primeraný čas. Zo špecifikácie náhrady trov konania, ktorá bola predložená prvostupňovému súdu (č.l. 41 spisu), nevyplýva, že odporca sa pred pojednávaním zúčastnil právnej porady s advokátom. Právna porada s advokátom nebola preukázaná odporcom. Odporca prevzal predvolanie na pojednávanie určené na deň 19.01.2012 dňa 23.12.2011, preto nepovažuje odvolací súd za účelné, aby z dôvodu prípravy na pojednávanie odporca zameškal celý pracovný deň a uplatňoval tak náhradu služobného platu za jeden deň. Z uvedených dôvodov krajský súd zmenil výrok o náhrade trov prvostupňového konania tak, že uložil navrhovateľovi, aby zaplatil odporcovi náhradu trov v sume 672,59 Eur, ktorá suma predstavuje odmenu za zastupovanie odporcu advokátom 667,77 Eur a ušlý zárobok 4,82 Eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov do rúk advokáta odporcu. V odvolacom konaní mal úspech navrhovateľ, ktorý náhradu trov konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .