Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111221237 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111221237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky C. I., bytom S. XXX proti odporcovi A. I., bytom S. XX, J. S., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 32P/224/2011-54 zo dňa 17. augusta 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke zo sumy 33,19 Eur na sumu 120 Eur mesačne s účinnosťou od 5. septembra 2011 do 22. mája 2012. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom v sume 929,15 Eur s tým, že odporcovi s a p o v o ľ u j e dlžnú sumu splácať s účinnosťou do 1. septembra 2012 v mesačných splátkach po 50 Eur až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa v časti výživného na navrhovateľku m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 5C/1097/1997-34 zo dňa 25. novembra 1998. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 929,15 Eur a povolil dlžnú sumu splácať s účinnosťou od 01.09.2012 v mesačných splátkach po 50 Eur až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol, že tým sa v časti výživného na C. (navrhovateľku) zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 5C/1097/1997-34 zo dňa 25.11.1998. Vo zvyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu veci, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľka v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala základnú školu a v školskom roku 2011/2012 bola študentkou 5. ročníka Súkromnej hotelovej akadémie v S. J.. Štúdium ukončila dňa 22.05.2012 vykonaním maturitnej skúšky. Zvýšené náklady súviseli so štúdiom, ako aj z jej zdravotným stavom. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka navrhovateľky mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému P. a jej príjem bol 189,54 Eur mesačne. Uviedol, že odporca je ženatý, inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho príjem bol v čase posledného rozhodovania o výživnom 149,67 Eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému P.. Odporca bol od 18.10.2010 do 31.05.2011 práceneschopný, poberal nemocenské dávky v sume 149,90 Eur mesačne. Ukončil podnikateľskú činnosť k 01.06.2011. Za rok 2010 podal daňové priznanie, podľa ktorého jeho príjmy boli v sume 2.747,30 Eur, výdavky v sume 2.582,38 Eur a daňový základ 164,92 Eur. Odporca príjem nepreukázal a nepreukázal ani tvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Preto súd pri určení jeho príjmu za obdobie od 01.06.2011 doposiaľ vychádzal z údaju Štatistického úradu o priemernej hrubej mesačnej mzde v roku 2011 a 2012 pracovníka v odvetví predaj a oprava motorových vozidiel, ktorá bola v roku 2011 v sume 724 Eur a v roku 2012 v sume 742 Eur, vzhľadom na to, že je vyučený v odbore letecký mechanik a pracoval a podnikal v oblasti autoopravárenstva. Na výživné navrhovateľky za obdobie od septembra 2011 do rozhodnutia súdu odporca prispel sumou 99,57 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zohľadnil v zmysle § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine odôvodnené potreby navrhovateľky a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľky, ktorá zdiela životnú úroveň svojich rodičov. Odporcovi tak zvýšil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke z doterajších 33,19 Eur mesačne na 120 Eur mesačne za obdobie od 05.09.2011 do 22.05.2012, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane navrhovateľky k výraznej zmene pomerov a následnému ukončeniu štúdia, ako aj k nárastu príjmu na strane oboch rodičov navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť zvýšil od 05.09.2011 do dňa ukončenia štúdia na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky dňom 22.05.2012. Za primerané pomerom považoval výživné v sume 120 Eur mesačne a nad túto sumu návrh navrhovateľky zamietol. Dlh na výživnom za obdobie od 05.09.2011 do 22.05.2012 vo výške 929,15 Eur súd odporcovi povolil splácať formou splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Prvostupňovému súdu vytýkal, že pri určení zvýšeného výživného posudzoval v čase jeho rekonvalescencie po operácii možný zárobok z údajov Štatistického úradu o priemernej hrubej mesačnej mzde pracovníka v odvetví predaj a oprava motorových vozidiel. Jeho podnikateľská činnosť do doby práceneschopnosti nemala nič spoločné s predajom motorových vozidiel a jeho príjem do tej doby nezodpovedal uvedenej priemernej mesačnej mzde. Namietal tiež, že súd neprihliadol na to, že od septembra 2011 nepracoval z dôvodu zdravotných problémov a dospel k rozhodnutiu skôr, ako mal odporca možnosť dokázať svoju zníženú pracovnú schopnosť lekárskym posudkom, hoci na odborné vyšetrenie čakal tri mesiace. Uviedol, že lekárske potvrdenie, v ktorom je spomenutá jeho znížená pracovná schopnosť tvorí prílohu odvolania. Dožadoval sa toho, aby výška výživného zostala nezmenená. Navrhol, aby dlh na výživnom v sume 241,83 Eur ku dňu 11.10.2012 súd odporcovi povolil splácať v splátkach po 33,19 Eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má pokrývať potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov. V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a správne postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času môže nastať zmena, ako na strane oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažným spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom a teda aj o zvýšení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov, pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča. Výživné má prednosť pred inými výdavkami a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca na maloletú bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 5C/1097/1997-34 zo dňa 25.11.1998, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú sumou 33,19 Eur. Maloletá v tom čase navštevovala základnú školu, navrhovateľ bol nezamestnaný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému P. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok, ktorý poberal od posledného zamestnávateľa bol 149,67 Eur. V tom čase bol príjem matky 189,54 Eur. Obaja rodičia mali v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane navrhovateľky, ako aj na strane rodičov navrhovateľky podstatným spôsobom zmenili. Navrhovateľka bola v školskom roku 2011/2012 študentkou 5. ročníka na Súkromnej hotelovej akadémii v S. J. a štúdium ukončila vykonaním maturitnej skúšky dňa 22.05.2012. Nesporne došlo k zvýšeniu jej nákladov, a to so štúdiom, ako aj so zdravotným stavom, ktoré náklady otec v odvolaní nespochybnil. Namietal rozsah vyživovacej povinnosti a súdu vytýkal, že jeho zárobok posudzoval z údajov Štatistického úradu o priemernej hrubej mesačnej mzde pracovníka v odvetví predaj a oprava motorových vozidiel, hoci jeho podnikateľská činnosť s predajom motorových vozidiel vôbec nesúvisela a jeho príjem teda uvedenej priemernej mesačnej mzde nezodpovedal. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplynulo, že odporca bol od 18.10.2010 do 31.05.2011 práceneschopný. Ku dňu 01.06.2011 ukončil podnikateľskú činnosť. Za obdobie od 01.06.2011 odporca svoj iný príjem nepreukázal. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V danom prípade je odporca dobrovoľne nezamestnaný a podľa svojho vyjadrenia nemá žiadne príjmy. Prvostupňovým súdom bolo zistené, že odporca je vyučený letecký mechanik, pracoval v oblasti autoopravárenstva. Odporca sa bráni tým, že nepoberá podporu v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi a na úrade práce nie je evidovaný, lebo mu to nedovoľuje jeho zdravotný stav. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zamestnať sa. Odporca svoje tvrdenia nepreukázal pred prvostupňovým súdom a neponúka dôkazy ani v odvolacom konaní. V odvolaní tvrdí, že lekárske potvrdenie, v ktorom je spomenutá jeho znížená pracovná schopnosť tvorí prílohu odvolania. Odporca však žiadnu prílohu k svojmu odvolaniu nepripojil. Nakoľko odporca nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi a ani nie je zrejmé, že by o tieto bol vôbec žiadal, nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti, z tohto dôvodu preto prvostupňový súd pre účely preukázania schopností a možností odporcu vychádzal z údajov Štatistického úradu o priemernej hrubej mesačnej mzde pracovníka odvetví predaj a oprava motorových vozidiel, pod ktoré nepochybne oblasť „autoopravárenstvo“ patrí. Podľa údajov Štatistického úradu priemerná hrubá mesačná mzda v uvedenom odvetví v roku 2011 zodpovedala sume 724 Eur a v roku 2012 sume 742 Eur. Za daných okolností okresný súd správne dospel k záveru, že v pomeroch na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu došlo k zmene pomerov, ktorá umožňuje zvýšenie výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto dôvodne zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumu 33,19 Eur na sumu 120 Eur mesačne. Odporcovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti, pretože odvolaciemu súdu na svoju obranu neponúkol žiadne dôkazy a jeho vyjadrenie o zdravotnom stave, pre ktorý nepracuje, zostalo len v rovine tvrdení. S ohľadom na uvedené okresný súd správne rozhodol o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti za obdobie od 05.09.2011 do 22.05.2012. V uvedenom období odporca uhradil výživné v sume 99,57 Eur. Za obdobie od 05.09.2011 do 22.05.2012 odporcovi vznikol dlh na výživnom - 26 dní za mesia september 2011, mesiac október až apríl a 22 dní za mesiac máj 2012. Po zohľadnení sumy 99,57 Eur nedoplatok na zročnom výživnom zodpovedá sume 929,15 Eur. Nedoplatok na výživnom súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 50 Eur s účinnosťou od 01.09.2012 (§ 160 ods. 1 O.s.p.). V rozsudku prvostupňového súdu absentoval výrok o zvýšení výživného, preto odvolací súd rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 224 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .